Dynamický mikrosimulačný model dôchodkového systému
Hlavnými východiskami, na základe ktorých začalo ministerstvo pod vedením ministra Jána Richtera práce na vývoji spomínaného modelu, boli sociálno-politický vývoj krajín EÚ a demografické trendy smerujúce k postupnému starnutiu obyvateľstva, v rámci ktorých výnimkou nie je ani Slovenská republika. Výsledkom týchto tendencií sú dlhodobo schodkové dôchodkové fondy a dlhodobá neudržateľnosť dôchodkových systémov založených na priebežnom financovaní, čo má zároveň významný dopad na verejné financie krajiny. Tieto tendencie následne vytvárajú zvýšený tlak na flexibilnosť a komplexnosť rozhodovania inštitúcií tvoriacich dôchodkovú politiku štátu.
Súčasné možnosti technického riešenia už umožňujú prechod od štandardných makroekonomických modelov dôchodkového systému k mikrosimulácii. Výhodou mikrosimulačných modelov oproti tým štandardným je najmä:
- výrazne lepšie pochopenie krátkodobých vplyvov rôznych opatrení na jednotlivcov – poberateľov dôchodkov,
- detailnejšie monitorovanie vplyvov rôznych opatrení na distribúciu príjmov,
- možnosť simulovať vplyv zmien priamo na skutočných jednotlivcoch – poberateľoch dôchodkov v systéme.
Základnou myšlienkou návrhu modelu je simulácia životnej dráhy veľkého množstva jedincov. Všímame si ich stav z hľadiska zamestnanosti, poberania dôchodku, štúdia, invalidity a ich odvody do Sociálnej poisťovne ako aj príjmy zo Sociálnej poisťovne. Simulácie prebiehajú na báze jednotlivcov postupne tak, ako je simulované ich starnutie.
Zaznamenaná história následne slúži na pochopenie správania sa jednotlivca a predikciu budúcnosti, trendov a závislostí. Model simuluje životnú dráhu jedinca na základe vopred zadefinovaných pravdepodobností nastania určitých udalostí, ktoré majú vplyv na výšku príjmov a výdavkov dôchodkového systému (napr. ukončenie štúdia, zvýšenie mzdy, ukončenie zamestnania, úmrtie, a.i.). Použitím dynamického mikrosimulačného modelu je možné analyzovať výsledky, resp. zmeny kľúčových parametrov dôchodkového modelu na agregovanej, ako aj na individuálnej báze.
Použitie mikrosimulácii nám okrem iného umožní:
- zohľadniť závislosti medzi príjmami, dĺžkou života, invaliditou, vekom a rastom mzdy ako aj vekom a nezamestnanosťou,
- presne zohľadniť doterajšiu pracovnú kariéru,
- sledovať jedincov, na základe čoho bude možné presnejšie určovať koľkí budú mať dôchodky pod hranicou chudoby,
- jednoduchšie kvantifikovať dopady pri zmenách pravidiel dôchodkového systému, respektíve efektívnejšie modelovať postupné zmeny týchto pravidiel.
Samotný návrh modelu bol vytvorený v prostredí Oracle Business Intelligence Standard Edition One. Simulácia je založená na základe historických údajov, ktoré máme o osobách registrovaných v Sociálnej poisťovni, demografických, makroekonomických a legislatívnych dát ako aj iných predpokladov. Veľká väčšina týchto dát sa dá užívateľom ľubovoľne meniť podľa potreby. Výsledky samotnej simulácie je možné prehľadne a užívateľsky optimalizovane zobraziť buď v tabuľkovej alebo grafickej forme, a to pomocou prepracovaného užívateľského rozhrania.
Vzor úvodnej stránky návrhu mikrosimulačného modelu a príklady jeho výstupov
V dôsledku podniknutých krokov k implementácii dynamického mikrosimulačného modelu nadväzuje Slovenská republika na prebiehajúci trend v Európskej únii. Tendencia zjednocovania postupov a prístupov k modelovaniu dôchodkových systémov v rámci krajín Európskej únie je zjavný, keďže až 11 krajín implementovalo, resp. podniklo kroky k implementácii dynamických mikrosimulačných modelov, ktoré sú schopné monitorovať dôchodkový systém presnejšie než štandardné dôchodkové modely.
Projekt bol spolufinancovaný zo zdrojov Európskej únie. Rezort práce za týmto účelom obdržal grant z programu PROGRESS, a to vo výške až 80 % z celkových výdavkov projektu. Vďaka mimoriadne kvalitne spracovanému projektu sa Slovensko môže pýšiť tým, že obnos získaných prostriedkov bol najvyšší spomedzi porovnateľných projektov v rámci Európskej únie (ďalší žiadatelia obdržali dotácie maximálne vo výške 50 % z celkových výdavkov).
V rámci projektu sa taktiež uskutočnili rôzne workshopy a školenia, ktoré budúcim užívateľom modelu z radov MPSVR SR a IPVR, ako aj členom expertnej rady podieľajúcej sa na vývoji modelu priblížili samotnú prácu s modelom, jeho funkcionality a výstupy. Účastníci takisto ocenili inovatívnosť a prínosy nového prístupu k modelovaniu dôchodkového systému, ktoré takýto model umožňuje.
Návrh dynamického mikrosimulačného modelu bol úspechom, na ktorom chce rezort práce stavať aj do budúcna. Už v súčasnosti preto pracuje na príprave druhej fázy projektu. Jej cieľom je vypracovanie plnohodnotného, integrovaného mikrosimulačného modelu dôchodkového systému Slovenskej republiky, ktorý výrazne zlepší predikčné schopnosti krajiny v oblasti príjmov a výdavkov dôchodkového systému a umožní flexibilnejšie reagovať na zmeny v sociálno-politickom vývoji a demografickej štruktúre obyvateľstva.
Návrh dynamického mikrosimulačného modelu dôchodkového systému Slovenskej republiky (.PDF)