4.-5. október 2011, Amsterdam

Účastníci:

3i, ABN AMRO, AEGON Asset Management, Ahold, Allianz Glolbal Investors Investments Europe, Amundi Group, Anthos Asset Management, APG Asset Management, APRIONIS, ArcelorMittal, ASN Bank, Athena Institute VU University, AXA Group, AXA IM, BankInvest, Barclays Plc, Bellevie Family Trust, Bergen Energi, BlackRock, BLBG, Bloomberg, BlueOrchard Microfinance, BNP Paribas, nvestment Partners, Broadridge, Capital Dynamics, Carbon Disclosure Project, Carnegie UK Trust
Cehave Landbouwbelang, ClientEarth, Climate Neutral Investments, Co-operative Financial Services,Confederación Española de Cajas de Ahorros, Conning Asset Management Limited, Credit Cooperatif, Del Canho & Engelfriet, Delhaize Group, Delta LLoyd Asset Management, Deutsche Asset, anagement, Deutsche Bank, DNV, Dutch Ministry of Economic Affairs, Dutch Ministry of Foreign Affairs, Dutch Sustainable Trade Initiative, ECP International, Edmond de Rothschild Asset Management, EECT Productions, Eiris, Element Investment Managers, ENDS Carbon, ERAFP, Ethical Council Swedish AP funds, Ethical Performance, Etica, Eumedion, Eureko Achmea, uropean Academy for Business in Society, European Commission Enterprise & Industry DG, Eurosif, F&C Netherlands, Fair Impact, Fairfood International, FairPensions, Financial Access, Folketrygdfondet, Forest Footprint Disclosure, FourWinds, FTSE Group, FutureValue, Futuricor Investments, Global Reporting Initiative, Goris & Partners, Hermes, Highland Good Steward Management, olland Financial Centre for Climate & Sustainability, Hoogovens Pension fund, HSBC Private Bank France, Icos, Capital, Dexpress, IESE, Imprint Events, IMS, Independent ESG Advisor, ING Investment, Management, ING Investment Office, Inrate, Institut d'Estudis Financers, Institut RSE, Instiute for Human Rights and Business, International Agency for Communication Management, Jupiter Asset Management, KLP, PMG Audit, KPMG Sustainability, KPN, Lake Isle M&A Incorporated, Legal & General Investment Management, Linus Global Technology, London School of Economics, LUXFLAG MainStreet Partners, Media Development Loan Fund, Media Wise, Mercer, Ministry of labour and Social Affairs of the Czech Republic, Ministry of Labour, Social Affairs and Family of the Slovak Republic, Mn Services, MOL Group, Money Market Directories, MSCI, Muzinich & Co, MVO, Nederland, Natixis, Nednor, Netspar, NIVRA, Nomura, orwegian Ministry of Finance, Norwegian Ministry of Trade and Industry, Nottingham University Business School, Novaster, Novethic, Novozymes, Oddo & Cie, Oddo Securities, oekom research, One Planet Investments, Osmosis Investment Management, Oxfam Novib, Pensioenfonds Predikanten, PGGM, Philips, MA, Pohjola, Asset Management, PRI, PricewaterhouseCoopers, PRIME, Profundo, Progress, Unilever, pensionfund, Rabobank Nederland, Rabobank Private Banking, Reggs, RepRisk, Repsol YPF Rightful Action, Rijnen Consulting, Robeco, Robert F Kennedy Centre for Justice and Human Rights Royal Norwegian Consulate General, Royal Norwegian Embassy, Russell Investments, S&P Indices SAM Group, Sarasin & Partners, Schiphol Group, SEB Investment Management, SEB Wealth Management, Shell Asset Management Company, Shell International B.V, Shell Nederland, Sinclair & Company, SKAGEN Funds, SNS Asset Management, Social Insurance Institute (IKA), Solaron, Sustainability Services, Solvay, Solvay Brussels School of Economics and Management, SourceAsia Ltd, SpainSIF, Sparinvest, SPF Beheer, Standard & Poor's, Standard Chartered, Statoil Holding Netherlands, Stichting Pensioenfonds IBM Nederland, Stichting Pensioenfonds ING, Supply Change Associates, SUSI Partners, Sustainalytics, SVG Advisers, Syntrus Achmea, Terra Global Capital, The Climate Institute, Thomson-Reuters, TKP, TMG, TNT, Towers Watson, Toyota, Triodos Bank, Trucost Unilever, Union Investment Institutional, University of Lund, Van Doorenmalen en Partners, VBDO Vigeo, Vivendi, Volker Wessels, WEMC Consultancy, WestLB, World Economic Forum, orld , Resources Institute, WWF Living Planet Fund.

Priebeh rokovania

Úvod

Spoločenská zodpovednosť podnikov (CSR) a metódy zodpovedného investovania sú dve spojené nádoby vo svete etického podnikania. V niektorých štúdiách je CSR vnímané ako súčasť zodpovedného investovania, v iných prípadoch zasa tvorí zodpovedné investovanie len podzložku komplexného systému CSR. Zodpovedné investovanie firiem sa skladá z piatich hlavných prvkov, korými sú: aktívny dialóg a výkon hlasovacích práv, transparentnosť s ohľadom na rizikové investície, náklady a návratnosť, rozsiahla oblasť trvalo udržateľných produktov s dobrou povesťou, začlenenie faktorov vzťahujúcich sa k životnému prostrediu, k procesu a uvedeniu týchto princípov zodpovedného investovania do každodených operácií firiem a fondov.

Existuje niekoľko medzinárodných dokumentov, ktoré obsahujú požiadavky na investičnú spoločnosť a podniky v oblasti zodpovedného investovania (ZI) a CSR politiky. Tieto dokumenty sa tak môžu stať vhodným vodítkom a pomocným nástrojom pre spoločnosti, ktoré nemajú v tejto oblasti dostatočné skúsenosti. Medzi najdôležitejšie medzinárodné texty patria najmä nedávno revidová Smernica OECD pre nadnárodné spoločnosti, pripravované Oznámenie EU k spoločenskej zodpovednosti podnikov pre roky 2011 – 2014, Princípy zodpovedného investovania OSN či UN Global conduct.

Každá akcia dáva jej vlastníkovi (investičnému fondu či spoločnosti) právo hlasovať na valnom zhromaždení. Pokiaľ vlastník toto právo aktívne využíva, môže tým zvýšiť kvalitu managementu spoločnosti a zlepšiť jej politiku orientovanú na trvalú udržateľnosť. Odborné a kvalifikované zaobchádzanie s akciami či inými investíciami môže prispieť najmä k vytvoreniu pridanej hodnoty vyznačujúcu sa svojou dlhodobosťou alebo spoločnosťou, ktorá sa vyznačuje dobrým vedením, správou a kontrolou (tzv. kvalitním corporate governance) a dodržovaním ľudských práv (najmä práv svojich zamestnancov) a politikou životného prostredia na vysokej úrovni, dosahuje v dlhodobom horizonte lepšie výsledky.

Významným faktorom, ktorý dokáže pozitívne ovplyvniť zodpovedné investovanie je sociálny dialóg medzi zúčastnenými stranami, kttorého obsahom sa stávajú predovšetkým otázky etického správania spoločnosti, sociálna politika a politika v oblasti ochrany životného prostredia.

Začlenenie ESG do investičného procesu

Iniciatíva ESG je fenoménom, ktorý sa snaží o zapojenie tém životného prostredia (E=environmentálny) a sociálnej etiky (S=sociálny) do investičných ale aj všeobecných rozhodovacích procesov vedenia spoločnosti (G = governance = systém, ktorým je spoločnosť vedená a kontrolovaná). Táto iniciativa začala zhruba pred 5-timi rokmy a v našom modernom svete sa stále viac rozvíja. Jednotlivé investičné spoločnosti pristupujú k ESG hodnoteniu, alebo veria, že len spoločnosti s dobrým ESG profilom majú dlhodobú perspektívu. Investície do takýchto spoločností nie sú teda pre investičné spoločnosti a fondy rizikové a prinášajú zisk a dlhú životnosť.

Princípy zodpovedného investovania Organizácie spojených národov

Organizácia spojených národov vytvorila 6 princípov zodpovedného investovania (ZI), ku ktorým majú možnosť investičné spoločnosti aplikujúce CSR politiku pristúpiť a stať sa tým ich signatármi a šíriteľmi. Zaväzujú sa k uprednostňovaniu dlhodobých trvalo udržateľných záujmov a k politike menších ziskov s dlhšou dobou istého výnosu. Týmto správaním sa tiež výrazne priblížili občianskej spoločnosti a napomáhajú k realizácii všeobecných cieľov modernej doby.

Prvý z princípov zaväzuje spoločnosť k začleneniu ESG záležitostí do svojich investičních analýz a rozhodovacích procesov. Môžu vydávať rôzne správy a prehlásenia o ich investičních modeloch, do ktorých plne implementujú ESG problematiku, podporovať vývoj v nástrojoch meraní a v analýze ESG rizík, zvyšovať kapacity manažérov vnútorného ako aj vonkajšieho investovania s ESG prvkom, požadovať od poskytovateľov investičných služieb, aby zahrnuli problematiku ESG do svojich obchodných aktivít, podporovať akademickú sféru vo vývoji a výskume tejto tématiky ako aj organizovať školenia v ESG oblasti pre svojich zamestnancov.

Druhý princíp spočíva v aktívnom vlastníctve akcií a v zakomponovaní ESG záležitostí do vlastníckej politiky a práce. K naplneniu týchto cieľov je potrebné rozvinúť v spoločnosti program aktívneho vlastníctva akcií a podávať o ňom správy zainteresovaným stranám. Tiež je nutné vykonávať hlasovacie práva a monitorovať ich súlad s hlasovacou politikou spoločnosti. Spolupráca s ostatnými spoločnosťami aplikujúcimi ESG a aktívne podielanie sa na tvorbe ESG politík, regulácií a štandardov je ďalšou veľmi dôležitou súčasťou tohto princípu.

Vyžadovanie vhodných každoročných správ o finančných a nefinančných výsledkoch spoločností, do ktorých investičné spoločnosti vkladajú kapitál, je hlavnou podstatou tretieho princípu. Investičné spoločnosti by mali vyžadovať štandartizované správy o ESG záležitostiach (napr. správy zostavené na základe návodov Global Reporting initiative) a tiež informácie o členstve spoločností v rôznych ESG združeniach či o ich pristúpení k medzinárodným dokumentom alebo štandardom týkajúcich sa CSR a ESG.

Podpora a propagácia implementácie a začlenenia princípov v celom investičnom odvetví je ďalším dôležitým princípom ESG zodpovedných investičných spoločností. Len takýmto spôsobom je možné zjednotiť požiadavky na investičnú činnosť ESG spoločností, rovnako ako vytvoriť jednotné pravidlá pre monitorovanie výkonnosti ESG s ohľadom na dlhodobý horizont. Podpora uceleného výkonnostného testovania firiem ESG a znovuobnovenie vzťahov so subjektami, ktoré v minulosti prepadli hodnoteniu ESG výkonnosti, sú spoločne so snahou o prehĺbenie komunikácie ďalšími stavebnými piliermi tohto princípu.

Podpora vzájomnej spolupráce medzi všetkými zúčastnenými stranami a jej zefektívnenie je základom predposledného piateho princípu zodpovedného investovania.

Malo by dochádzať k čo najväčšiemu zaisťovaniu, resp. networkingu a kolektívnemu riešeniu novo objavených problémov.

Posledným šiestym princípom zodpovedného investovania je pravidelné porovnávanie súladu ESG s princípmi, a to rovnako ako by sa investičné spoločnosti mali zaoberať predvídaniu dopadu využívania týchto princípov na zamestnancov, akcionárov aj na budúci vývoj v oblasti investovania.

Hlavné princípy OSN pre podnikanie a dodržiavanie ľudských práv a Smernice OECD

John Ruggie, zmocnenec pre dodržiavanie ľudských práv v súvislosti s činnosťou nadnárodních spoločností stanovil vo svojej práci zhruba 20 základných princípov, ktoré rozčlenil do troch hlavných pilierov. Prvý pilier sa zaoberá povinnosťou štátu chrániť ľudské práva, druhý apeluje na spoločenskú zodpovednosť podnikov (nie však právnu povinnost) rešpektovania ľudských práv. Posledný pilier v sebe zahŕňa problematiku prístupu k náprave škodlivého správania sa podnikov.

Prvý pilier sa snaží predovšetkým o to, aby sa verejný sektor a vládne orgány transformovali z role pasívnych pozorovateľov do role aktívnych aktérov a viac komunikovali so zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov v otázke dodržiavania ľudských práv.

V druhej oblasti môžeme vidieť významný posun, ktorý spočíva v skutočnosti, že občianskej spoločnosti už nestačia len dôkazy o tom, že činnosť podnikov nemá negatívne dopady na spoločnosť a prostredie, v ktorom pôsobí a vyžaduje nový, aktívny preventívny prístup a skutočné preukázanie starania sa a to nie len v oblasti vnútorných vzťahov spoločnosti (staraním sa o zamestnancov, team buildingy, tréningové programy), ale tiež navonok spoločnosti, v rámci externého pôsobenia spoločnosti.

Úlohou zamestnávateľov – spoločností je dodržiavať v rámci svojho pôsobenia a aplikácie CSR základné ľudské práva.

Práva vyplývajúce z pracovnoprávanych vžťahov sú základnými právami aplikovanými na pracovisku. Právo na kolektívne vyjednávanie je odvodené od práva slobodne sa združovať v odborových organizáciách a práva na štrajk. Tieto práva zas pomáhajú vytvoriť základ pre právo na prácu. Efektívny zákaz detskej práce napĺňa práva na zvláštnu ochranu dieťaťa na vzdelanie.

Ďalšie zaujímavé projekty a otázky v oblasti CSR a zodpovedného financovania

V priebehu konferencie sa riešila zaujimavá problematika konfliktu záujmov, najmä s ohľadom na veľakrát zdvojenú funkciu osobností vo vedení spoločnosti či na rozpor medzi snahou o čo najväčší krátkodobý zisk a odmeny a dlhodobým trvalo udržateľným cieľom s generačným presahom.

Veľmi zaujímavou témou sú penzijné fondy a regulácia ich možnosti investovania. V krajinách západnej Európy a v USA si začal raziť svoju cestu trend, keď manažéry penzijných fondov majú možnosť investovať len do spoločnosti, projektov alebo finančných derivátov, ktoré sú v úplnom súlade so CSR a ESG politikou. Musia teda pri výbere firiem, do ktorých chcú investovať, používať vhodné vzorce zhodnotenia ich ESG profilu (transparentnosť, aktívni vlastníci akcii, rozvinutý sociálny dialóg, starostlivosť o zamestnancov, negatívny screening, možnosť návratnosti a výnosov akcií) a vylúčiť zo svojej investičnej politiky všetky firmy angažujúce sa v jadrovom, pornografickom alebo tabakovom priemysle, štáty v hlbokej ekonomickej kríze (Grécko, Taliansko) a spoločnosti, z ktorých pochádzajú alebo spoločnosti opakovane nedodržujúce základné práva svojich zamestnancov. Mali by sa teda zamerať na inovatívne firmy, ktoré so svojími dobrými nápadmi výrazne prispievajú k ochrane životného prostredia (napr. Geberit – firma, ktorá vymyslela systém dvojitého splachovania na toaletách, čím sa ušetria ročne milióny hektolitrov vody) a zároveň majú dlhodobú budúcnosť na trhu.

Závery

V dnešnej modernej spoločnosti si politkika CSR vytvára svoje nezastupiteľné miesto a zasahuje stále viac oblastí. Príkladom môže byť práve zodpovedné investovanie spoločností, dodržovanie základných ľudských práv pracovníkov spoločnosťami alebo požiadavkami na tzv. riadnu starostlivosť spoločností pri ich podnikateľských zámeroch a činnostiach. Taktiež štát, jeho orgány a verejná správa sa budú musieť časom preorientovať z pasívnych strážcov dodržiavania etických hodnôt a trvalo udržateľného rozvoja na aktívnych promotérov a zástancov CSR a ESG myšlienok. Táto problematika však so sebou prináša ešte veľa nedoriešených otázok, akými sú napr. presná a jednotná definícia zodpovedných investícii, merateľnosť výnosu orientácie na trvalú udržateľnosť pre budúce generácie či ochrana informácií verzus transparentnosť. Zatiaľ bolo vytvorených len niekoľko pilierov, na ktorých sa zainteresované (zúčastnené) strany zhodli. Patria medzi ne hlavne zvýšené zapájanie zamestnancov do firemného rozhodovania a efektívnejší sociálny dialóg, lepšie uspokojenie požiadaviek spotrebiteľov či snaha o zvýšenie obozretnosti občianskej spoločnosti s ohľadom na riešiteľnosť naliehavých problémov budúcnosti.

Správa zo zahraničnej pracovnej cesty MPSVR SR