V prípade ak máte otázky ohľadom implementácie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „Dohovor“), prosím kontaktujte hlavné kontaktné miesto pre problematiku vykonávania Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím:

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Odbor integrácie osôb so zdravotným postihnutím
Špitálska 4,6,8
816 43 Bratislava

Mgr. Lucia Záhoráková
Č. d.: 1007 – 10. Posch. Budova A
Tel.č.: 02/204621007
Email: lucia.zahorakova@employment.gov.sk

S cieľom zabezpečenia spolupráce s hlavným kontaktným miestom pri realizácii činností vyplývajúcich z Dohovoru, ústredné orgány štátnej správy nominovali kontaktnú osobu v rámci svojho rezortu. Sekundárne kontaktné miesta predstavujú kľúčovú súčasť inštitucionálneho rámca pre implementáciu Dohovoru v podmienkach Slovenskej republiky. Kým Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR pôsobí ako hlavné kontaktné miesto, sekundárne kontaktné miesta zabezpečujú prenos hodnôt a povinností Dohovoru do konkrétnych rezortných politík. Ich hlavným cieľom je zabezpečiť medzirezortnú spoluprácu a odbornú garanciu pri plnení záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru.

Sekundárne kontaktné miesta plnia najmä tieto funkcie:

• rezortná koordinácia: zabezpečujú spoluprácu s hlavným kontaktným miestom (MPSVR SR) pri realizácii činností vyplývajúcich z Dohovoru v rámci svojho konkrétneho ministerstva (napr. školstva, dopravy, obrany a pod.),
• zber a spracovanie dát: sú zodpovedné za zhromažďovanie podkladov o legislatívnych návrhoch, zmenách a dosiahnutom pokroku v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím vo svojej kompetencii,
• príprava národných stratégií: nominované osoby sú členmi medzirezortnej pracovnej skupiny pre prípravu a aktualizáciu Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím,
• monitoring a reporting: pripravujú podklady pre periodické správy o implementácii Dohovoru, ktoré SR predkladá Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím v Ženeve
• osveta: šíria myšlienky a hodnoty Dohovoru v rámci štátnej správy a zúčastňujú sa pravidelných koordinačných rokovaní na pôde MPSVR SR.

Menný zoznam sekundárnych kontaktných miest je zverejnený na stránke v časti dokumenty.

Slovenská legislatíva nepozná definíciu pojmu osoba so zdravotným postihnutím. Zdravotné postihnutie môžeme definovať ako akúkoľvek duševnú, telesnú, dočasnú, dlhodobú alebo trvalú poruchu alebo handicap, ktorý osobám so zdravotným postihnutím bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života. Zdravotné postihnutie zahŕňa množstvo funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti v každej krajine na svete. Môže byť telesné, psychické a kombinované.

Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím definuje osoby so zdravotným postihnutím ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými.

Vznik a existencia zdravotného postihnutia predstavuje sociálnu udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje život každého človeka. Dopad tejto situácie pociťujú nielen osoby so zdravotným postihnutím, ale aj ich rodiny a dnešná spoločnosť.

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím je prvým právne záväzným medzinárodným nástrojom v oblasti ľudských práv, ktorého zmluvnou stranou je aj Slovenská republika.

Dohovor predstavuje fundamentálny pilier medzinárodného práva v oblasti ochrany ľudských práv, ktorý inicioval globálny posun od medicínskeho vnímania postihnutia k modelu založenému na rešpektovaní ľudskej dôstojnosti a autonómie jednotlivca. Pre Slovenskú republiku, ako pre moderný demokratický štát, znamenal proces ratifikácie tohto dokumentu nielen formálne prijatie medzinárodného záväzku, ale predovšetkým spustenie rozsiahlych vnútroštátnych reforiem v oblasti sociálnych služieb, vzdelávania, zamestnanosti a právnej subjektivity.

Dohovor nie je dokumentom, ktorý by vytváral nové špecifické práva, ale skôr katalyzátorom, ktorý precizuje aplikáciu univerzálnych práv na špecifické životné situácie osôb so zdravotným postihnutím. Filozofickým jadrom Dohovoru je uznanie, že zdravotné postihnutie je pojem, ktorý sa vyvíja a nie je statickou medicínskou diagnózou. Podľa preambuly Dohovoru vzniká zdravotné postihnutie ako výsledok interakcie medzi osobami so zhoršeným zdravotným stavom a postojovými či environmentálnymi bariérami, ktoré im bránia plne a účinne sa zúčastňovať na živote spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými.

Tento prístup presúva ťažisko zodpovednosti z jednotlivca na štát a spoločnosť. Ak osoba na invalidnom vozíku nemôže vstúpiť do budovy ministerstva, problémom podľa Dohovoru nie je jej neschopnosť chodiť, ale chýbajúca rampa alebo výťah. Tento princíp prístupnosti a odstraňovania bariér sa prelína celým textom dokumentu a je kľúčom k pochopeniu všetkých 50 článkov Dohovoru.

Dohovor sa opiera o zásady proklamované v Charte OSN, ktoré uznávajú prirodzenú dôstojnosť a neodňateľné práva všetkých členov ľudskej rodiny. Dokument zdôrazňuje všestrannosť, vzájomnú závislosť a prepojenie všetkých ľudských práv a slobôd, pričom deklaruje potrebu zaručiť osobám so zdravotným postihnutím ich plné užívanie bez diskriminácie.

Cieľom tohto dohovoru je presadzovať, ochraňovať a zabezpečiť plnohodnotný a rovný výkon ľudských práv a základných slobôd pre všetky osoby so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich dôstojnosti bez akejkoľvek diskriminácie na základe zdravotného postihnutia. Tento medzinárodný dokument vychádza z presvedčenia zúčastnených štátov, že komplexný a ucelený medzinárodný dohovor významne prispeje ku kompenzovaniu výrazného sociálneho znevýhodnenia osôb so zdravotným postihnutím a k presadeniu ich účasti v občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych sférach na princípe rovnakých príležitostí, a to ako v rozvojových, tak aj vo vyspelých krajinách.

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Opčný protokol k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím podpísal prezident Slovenskej republiky dňa 26. septembra 2007.

Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 117 z 10. februára 2010 súhlasila s návrhom na ratifikáciu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Opčného protokolu k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím s uplatnením výhrady k čl. 27 ods. 1 písm. a) v súlade s jeho čl. 46 a odporučila prezidentovi Slovenskej republiky podpísať ratifikačné listiny k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Opčného protokolu k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím po vyslovení súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uplatnením vyššie uvedenej výhrady.

Dňa 9. marca 2010 vyslovila Národná rada Slovenskej republiky súhlas s návrhom vlády Slovenskej republiky na ratifikáciu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Opčného protokolu k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Dňa 28. apríla 2010 podpísal prezident Slovenskej republiky ratifikačné listiny oboch zmluvných dokumentov. Dňa 25. mája 2010 uložila stála misia Slovenskej republiky v New Yorku pri OSN u generálneho tajomníka OSN originály ratifikačných listín Slovenskej republiky k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Opčného protokolu k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Pre Slovenskú republiku nadobudol Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím platnosť 25. júna 2010 v súlade s čl. 45 ods. 2.

Podľa článku 7 odseku 5 Ústavy Slovenskej republiky má tento Dohovor prednosť pred zákonmi. Z tohto statusu vyplýva, že ak vnútroštátny zákon poskytuje nižší štandard ochrany práv alebo je v priamom rozpore s článkami Dohovoru, orgány verejnej moci, vrátane súdov, sú povinné uprednostniť aplikáciu medzinárodného dohovoru. Práva osôb so zdravotným postihnutím sa tak transformovali z politických deklarácií na priamo vynútiteľné právne záväzky.

Pri uložení ratifikačných listín si Slovenská republika uplatnila výhradu k ustanoveniu článku 27 odseku 1 písmena a) Dohovoru, ktorý sa týka zákazu diskriminácie v zamestnaní. Znenie výhrady špecifikuje, že implementácia tohto zákazu sa neuplatňuje pri prijímaní do služobného pomeru v nasledujúcich zložkách:

• Ozbrojené sily SR,
• Ozbrojené bezpečnostné zbory (Polícia),
• Ozbrojené zbory (Väzenská a justičná stráž),
• Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) a Slovenská informačná služba (SIS),
• Hasičský a záchranný zbor.

Táto výhrada vychádza z nevyhnutnosti zachovania špecifických zdravotných a fyzických predpokladov pre výkon rizikových povolaní spojených s ochranou bezpečnosti štátu a občanov, kde by striktná aplikácia zákazu diskriminácie na základe zdravotného postihnutia mohla ohroziť akcieschopnosť daných zložiek.

Obhajoba Východiskovej správy k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím

Slovenská republika ako zmluvná strana podlieha pravidelnému preskúmaniu Výborom OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „Výbor“) so sídlom v Ženeve. SR predložila svoju Východiskovú správu Slovenskej republiky k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím v roku 2012. Výbor následne v roku 2016 vydal súbor odporúčaní (Záverečné odporúčania k východiskovej správe Slovenskej republiky), v ktorých ocenil prijatie antidiskriminačného zákona a zriadenie komisára, ale vyjadril vážne obavy v oblastiach:

• Pokračujúcej inštitucionalizácie a investícií do rekonštrukcií veľkých ústavov.
• Zákazu volebného práva pre osoby pozbavené spôsobilosti na právne úkony (tento bod bol následne vyriešený judikatúrou a legislatívou).
• Vysokej miery segregácie rómskych detí so zdravotným postihnutím v špeciálnych triedach.

V roku 2017 vyhovel Výbor žiadosti Slovenskej republiky o predkladanie periodických správ tzv. zjednodušenou procedúrou. Táto procedúra spočíva v tom, že Výbor pred plánovaným prerokovaním periodickej správy zašle príslušnej krajine zoznam otázok. Cieľom novej procedúry je posilnenie kapacít zmluvných strán pri plnení ich záväzkov podľa Dohovoru OSN o práva osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „Dohovor“), posilnenie adresnosti, zvyšovanie efektívnosti monitorovania plnenia Dohovoru prostredníctvom znižovania potreby doplňujúcich informácií, ako aj umožnenie výboru lepšie plánovať svoju prácu.

Počas 12. prípravného zasadnutia (23. – 27. septembra 2019) Výbor prijal „List of Issues pre SR“ – „Zoznam problémov pred predložením kombinovanej druhej a tretej pravidelnej správy o Slovensku“.

Kombinovanú druhú a tretiu pravidelnú správu o Slovensku vypracovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na základe podkladov vecne príslušných štátnych orgánov a inštitúcií a na základe usmernení OSN pre vypracovanie periodických správ. Cieľom Kombinovanej druhej a tretej pravidelnej správy o Slovensku je zodpovedanie otázok Výboru stihnutím, ktoré boli  v rámci procesu 2. a 3. periodického hodnotenia SR prijaté formou  zjednodušenej procedúry. Správa informuje o konkrétnych krokoch vlády Slovenskej republiky prijatých v oblasti dosahovanie pokroku pri dodržiavaní práv uznaných Dohovorom za obdobie 2012 – 2020. Súčasťou správy je:

•  príloha č. 1 - k časti B. Osobitné práva (čl. 5 – 30)
•  príloha č. 2 - Zoznam problémov pred predložením kombinovanej druhej a tretej pravidelnej správy o Slovensku

Nesplnené odporúčania Slovenskej republiky vyplývajúce zo „Zoznamu problémov pred predložením kombinovanej druhej a tretej pravidelnej správy o Slovensku“ boli premietnuté do „Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 –2030“, k vypracovaniu ktorého sa zaviazala  vláda Slovenskej republiky vo svojom Programovom vyhlásení 2020-2024.  Príprava  dokumentu prebiehala hlavne v spolupráci s mimovládnymi organizáciami a v súlade s Dohovorom  OSN  o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 - 2020

Uznesením vlády SR č. 25/2014 bol schválený materiál Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 – 2020. Základným cieľom Národného programu bolo prostredníctvom definovaných úloh a opatrení zabezpečiť dosahovanie pokroku v oblasti ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím uznaných Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „Dohovor“)  a pokroku pri ich používaní. Opatrenia obsiahnuté v Národnom programe boli zostavené podľa oblastí na základe jednotlivých článkov Dohovoru. Na jej tvorbe sa podieľali zástupcovia ústredných orgánov štátnej správy, verejnej správy a podľa čl. 4 ods. 3 dohovoru aj osoby so zdravotným postihnutím prostredníctvom svojich reprezentatívnych organizácií, pričom  každé 2 roky sa vykonávala jeho aktualizácia a vyhodnocovanie.

Správa o plnení opatrení vyplývajúcich z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 – 2020 a návrh na jeho aktualizáciu  bola schválená uznesením č. 587 dňa 14.12.2016.  Dokument bol prvou súhrnnou správou o plnení úloh vyplývajúcich z Národného programu, pričom dokumentuje plnenie úloh za obdobie rokov 2014 – 2015. Súčasne sú v ňom zapracované jednotlivé záverečné odporúčania Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím , ktoré boli Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny zaslané na základe obhajoby Východiskovej správy Slovenskej republiky k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím v apríli 2016.

Uznesením vlády SR č. 357/2018 bola schválená II. Správa o plnení opatrení vyplývajúcich z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 – 2020 a návrh na jeho aktualizáciu, ktorá hodnotí stav plnenia opatrení za obdobie rokov 2016 - 2017.

Za účelom poskytnutia komplexnej informácie o stave plnenia opatrení v hodnotiacom období rokov 2018 – 2019 bola vypracovaná Záverečná správa o plnení opatrení Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 – 2020.

Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030

Uznesením vlády SR č. 109 dňa 24. februára 2021 bol schválený Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030. V zmysle uznesenia vláda SR uložila členom vlády zabezpečiť plnenie úloh vyplývajúcich z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 v rámci schválených limitov výdavkov príslušnej rozpočtovej kapitoly do 31. decembra 2030. Materiál bol tvorený ako otvorený dokument s aktualizáciou a vyhodnocovaním každý rok.

Správa o plnení opatrení vyplývajúcich z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím za rok 2021 a návrh na jeho aktualizáciu bola schválená vládou SR dňa 5. októbra 2022 (uznesenie vlády SR 610/2022). Prílohu dokumentu tvorí prvá  súhrnná správa, pričom dokumentuje plnenie úloh v roku 2021.

Správa o plnení opatrení vyplývajúcich z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím za rok 2022 a návrh na jeho aktualizáciu bola schválená vládou SR dňa 13. novembra 2023 (uznesenie vlády SR 595/2023). Materiál dokumentuje plnenie úloh v roku 2022 a sú v ňom zahrnuté nové oblasti, nové opatrenia ako aj aktualizácia niektorých úloh.

Správa o plnení opatrení vyplývajúcich z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím za rok 2023 a návrh na jeho aktualizáciu bola schválená vládou SR dňa 4. septembra 2024 (uznesenie vlády SR 524/2024) a zahŕňa odpočty plnenia úloh za rok 2023, ako aj aktualizácie niektorých úloh a nové opatrenia.

Správa o plnení opatrení vyplývajúcich z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím za rok 2024 a návrh na jeho aktualizáciu bola schválená vládou SR dňa 17. septembra 2025 (uznesenie vlády SR 452/2025) a sú v nej obsiahnuté odpočty za rok 2024, nové opatrenia ako aj aktualizácia pôvodných opatrení.

Podávanie oznámení na Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím

Oznámenie sa podáva relevantnému výboru, v tomto prípade sa jedná o Výbor pre práva osôb so zdravotným postihnutím) v písomnej forme.

Kto môže podať oznámenie?

Oznámenie môže podať osoba alebo skupinami osôb, ktoré sa nachádzajú pod jurisdikciou Slovenskej republiky, ktorá sa nazdávajú, že ich práva alebo práva inej osoby zaručené Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím boli porušené a sú obeťami porušovania Dohovoru.

Právne zastúpenie nie je podmienkou pre podanie oznámenia, spravidla je však rozhodujúce pre jeho kvalitu. Oznámenie je možné teda podať aj v zastúpení, avšak v tomto prípade je zástupca povinný mať písomný súhlas poškodenej osoby alebo osôb, ktorých právo bolo porušené.

Podmienky podania oznámenia, kedy je oznámenie prípustné?

Oznámenie musí mať písomnú formu a musí byť podané v jednom z oficiálnych jazykov OSN (anglický, francúzsky, španielsky, čínsky alebo ruský). Oznámenie nesmie byť anonymné, a musí byť zreteľne a jasne označená osoba alebo osoby, ktoré oznámenie podávajú, t.j. oznámenie musí obsahovať základné osobné údaje podávateľa alebo poškodeného a označenie zmluvného štátu, proti ktorému podanie smeruje (Slovenská republika v prípade slovenských občanov). Ak je podanie urobené v mene inej osoby, treba priložiť súhlas tejto osoby s podaním oznámenia.

V oznámení je  nevyhnutné uviesť dôvod podania, resp. v chronologickom poradí všetky dôležité skutočnosti a okolnosti prípadu, t.j. presne definovať aké právo a akým spôsobom bolo porušené.

V oznámení je  ďalej nevyhnutné uviesť, aké všetky opravné prostriedky v rámci Slovenskej republiky ste sa snažili uplatniť (napr. podanie sťažnosti verejnému ochrancovi práv, podanie žaloby na všeobecné súdy, Ústavný súd a pod.), pretože predtým ako sa oznámenie podá musia byť použité všetky dostupné vnútroštátne opravné prostriedky v rámci Slovenskej republiky, t.j. musíte sa snažiť o nápravu v zmysle vnútroštátneho práva Slovenskej republiky. To neplatí v prípade, ak sa uplatňovanie opravných prostriedkov bezdôvodne predlžuje alebo keď je nepravdepodobné, že môže priniesť účinnú nápravu.

Na záver podávateľ vyjadrí svoj názor, prečo považuje argumentáciu a fakty, ktoré uviedol, za porušenie konkrétnych článkov Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Kedy je oznámenie neprípustné?

• Ak bolo podané v inom ako oficiálnom jazyku OSN.
• Ak bolo podané anonymné oznámenie.
• Ak oznámenie predstavuje zneužitie práva predkladať takéto oznámenia alebo je nezlučiteľné s ustanoveniami Dohovoru.
• Výbor pre práva osôb so zdravotným postihnutím už preskúmal tú istú záležitosť alebo sa táto istá záležitosť preskúmala alebo sa skúma v rámci iného postupu medzinárodného prešetrovania alebo riešenia sporov, t.j. napr. na inom výbore OSN.
• Neboli vyčerpané všetky dostupné vnútroštátne opravné prostriedky.
• Oznámenie je zjavne nepodložené alebo nedostatočne opodstatnené, t.j. ak použité argumenty nemajú dostatočnú silu alebo neexistuje dostatok dôkazov.

Podstata konania

Po podaní oznámenia Výbor pre práva osôb so zdravotným postihnutím preskúmava všetky okolnosti prípadu, a informuje štát o všetkých prijatých oznámeniach, príp. požaduje od neho vysvetlenia alebo doplnenia na objasnenie či k porušeniu práv v tej ktorej krajine došlo alebo nie.

Za určitých okolností môže výbor na územie takéhoto štátu vyslať aj vyšetrovateľov, pozorovateľov, ktorí skúmajú porušovanie práv na pôde krajiny. V prípade, ak by Výbor napokon dospel k záveru, že došlo k porušovania práv, navrhne konkrétne kroky, opatrenia, ktoré má daná krajina podniknúť za účelom nápravy a zabráneniu ďalšieho porušovania práv vyplývajúcich z Dohovoru. V tomto prípade je napokon krajina povinná do 6 mesiacov od prijatia týchto odporúčaní, záverov poskytnúť svoje stanovisko a prípadne i uviesť presné opatrenia, ktoré vykonala, a ktoré vedú k náprave.

Rozhodnutie Výboru pre práva osôb so zdravotným postihnutím nemá povahu súdnych rozhodnutí ako napr. rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ale jeho názor má povahu odporúčaní, ktoré demokratické štáty, medzi ktoré patrí i Slovenská republika, prijímajú a akceptujú.

Stanovisko prijaté výborom podľa čl. 5 opčného protokolu týkajúce sa oznámenia 78/2020.

ORGANIZÁCIA SPOJENÝCH NÁRODOV

• Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (.PDF)
• Opčný protokol k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (.PDF)
• Východisková správa SR k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím 2012 (.PDF)
• Otázky Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím k Východiskovej správe SR k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (.PDF)
• Odpovede SR na otázky Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím k Východiskovej správe SR k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (.PDF)
• Odporúčania Výboru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím k Východiskovej správe SR
• Všeobecný komentár č. 1 Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím k čl. 12 Rovnosť pred zákonom
• Všeobecný komentár č. 2 Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím k čl. 9 Prístupnosť
• Všeobecný komentár č. 3 Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím k čl. 6 Ženy so zdravotným postihnutím
• Všeobecný komentár č. 4 Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím k čl. 24 Vzdelávanie
• Všeobecný komentár č. 5 Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím k čl. 19 Nezávislý spôsobu života a začlenenie do spoločnosti
• Všeobecný komentár č. 6 Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím o rovnosti a nediskriminácii
• Všeobecný komentár č. 7 Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím o  účasti osôb so zdravotným postihnutím, vrátane detí so zdravotným postihnutím, prostredníctvom ich reprezentatívnych organizácii, pri zavádzaní a monitorovaní Dohovoru
• Všeobecný komentár č. 8 Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím o  práve osôb so zdravotným postihnutím na prácu a zamestnanie

Stanoviská výboru pre osoby so zdravotným postihnutím

• Stanovisko prijaté výborom podľa článku 5 opčného protokolu týkajúce sa oznámenia 78 2020

EURÓPSKA ÚNIA

• Stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 - 2030 (.PDF)

Európsky akt o prístupnosti

• Smernica Európskeho Parlamentu a Rady EÚ 2019/882 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb - Európsky akt o prístupnosti

Európsky pilier sociálnych práv

https://ec.europa.eu/commission/priorities/deeper-and-fairer-economic-and-monetary-union/european-pillar-social-rights/european-pillar-social-rights-20-principles_sk

ANED -The Academic Network of the European Disability experts

• ANED - Európsky monitoring politík zdravotného postihnutia

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

• Zoznam sekundárnych kontaktných miest
• Zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov (SLOV-LEX)

Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 - 2030

• Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 - 2030
• Správa o plnení opatrení vyplývajúcich z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím za rok 2021 a návrh na jeho aktualizáciu
• Príloha k Správe o plnení opatrení vyplývajúcich z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím za rok 2021 a návrh na jeho aktualizáciu
• Správa o plnení opatrení vyplývajúcich z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím za rok 2022 a návrh na jeho aktualizáciu
• Správa o plnení opatrení vyplývajúcich z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím za rok 2023 a návrh na jeho aktualizáciu
• Správa o plnení opatrení vyplývajúcich z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím za rok 2024 a návrh na jeho aktualizáciu

Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 - 2020 v prístupnom formáte

• Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 - 2020 (.PDF)
• Správa o plnení opatrení vyplývajúcich z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 - 2020
• II. Správa o plnení opatrení vyplývajúcich z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 - 2020
• Záverečná správa o plnení opatrení vyplývajúcich z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 - 2020

Vývoj sociálnej situácie osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku

• Vývoj sociálne situácie osôb so zdravotným postihnutím - sekundárna analýza

Vybrané indikátory sociálnej situácie osôb so zdravotným postihnutím spracované Štatistickým úradom SR

• Vybrané indikátory sociálnej situácie osôb so zdravotným postihnutím - október 2015
• Vybrané indikátory sociálnej situácie osôb so zdravotným postihnutím - október 2016
• Vybrané indikátory sociálnej situácie osôb so zdravotným postihnutím - október 2017
• Vybrané indikátory sociálnej situácie osôb so zdravotným postihnutím - december 2018

Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti

Pod pojmom participácia chápeme zapájanie širokej verejnosti do správy vecí verejných. Zapájanie verejnosti môže byť prítomné vo všetkých fázach politického rozhodovania - vo fáze tvorby, navrhovania, rozhodovania, implementácie, monitorovania, hodnotenia a revízie politiky.

Participovať na správe vecí verejných môžu jednotlivci či mimovládne neziskové organizácie, ktoré sú vo  všeobecnosti považované za rezervoár kvalifikovaných odborníkov v rôznych témach. Aktívna participácia verejnosti na správe vecí verejných zvyšuje transparentnosť politického procesu ale aj efektivitu prijatého rozhodnutia.

MNO či jednotlivci môžu využívať širokú paletu nástrojov občianskej participácie ako napríklad sťažnosti, petície, podnety, návrhy, pripomienky, hromadné pripomienky, štrajky, demonštrácie ale hlavne inštitút pravidelne sa opakujúcich volieb. MNO a jednotlivci môžu byť prizývaní do rôznych  pracovných skupín na národnej, regionálnej a miestnej úrovni a aktívne sa podieľať na tvorbe a implementácii verejných politík.

Tvorba verejných politík participatívnym spôsobom s aktívnou účasťou zainteresovaných aktérov má množstvo prínosov – vzniká lepšia politika, komplexné riešenie, zvyšuje sa legitimita rozhodnutia, buduje sa dôvera medzi zainteresovanými a vytvárajú sa kapacity pre  budúcu implementáciu.

Pravidlá zapájania verejnosti do tvorby verejných politík

1. Programové vyhlásenie vlády
a. Vláda bude naďalej skvalitňovať podmienky pre možnosť všetkých subjektov participovať na normotvorbe včasným, predbežným informovaním o pripravovaných právnych úpravách. V tejto súvislosti bude vláda presadzovať, aby aj poslanecké návrhy zákonov boli v druhom čítaní prerokúvané v rámci širokého medzirezortného pripomienkového konania za účasti verejnosti. (str. 54),
Programové vyhlásenie vlády 2016 – 2020 (https://www.vlada.gov.sk/data/files/7179.pdf)

2. Deklarácia Iniciatívy pre otvorené vládnutie (v rámci prihlásenia sa do Iniciatívy pre otvorené vládnutie sa každá krajina musí prihlásiť k dodržiavaniu deklarácie)
a. Support civic participation.
We value public participation of all people, equally and without discrimination, in decision making and policy formulation. Public engagement, including the full participation of women, increases the effectiveness of governments, which benefit from people’s knowledge, ideas and ability to provide oversight. We commit to making policy formulation and decision making more transparent, creating and using channels to solicit public feedback, and deepening public participation in developing, monitoring and evaluating government activities. We commit to protecting the ability of not-for-profit and civil society organizations to operate in ways consistent with our commitment to freedom of expression, association, and opinion. We commit to creating mechanisms to enable greater collaboration between governments and civil society organizations and businesses.
(https://www.opengovpartnership.org/process/joining-ogp/open-government-declaration/)

3. Akčný plán Iniciatívy pre otvorené vládnutie na roky 2017 – 2019:
a. 3. Vláda otvorená pre dialóg - 3.1 Participácia na tvorbe verejných politík
Participácia, a teda efektívny dialóg medzi subjektmi verejnej správy a zainteresovanými aktérmi, vedie k navrhnutiu účinného riešenia problému, ktoré je založené na informatívnom rozhodovaní subjektu verejnej správy o potrebách zainteresovaných aktérov. Rovnako i vláda SR si uvedomuje dôležitosť zapájania verejnosti do tvorby verejných politík. V PVV sa zaviazala k vytváraniu a skvalitňovaniu možností občanov participovať na tvorbe verejných politík a k zvyšovaniu transparentnosti procesov rozhodovania verejnej správy. Podpora participácie je nástrojom verejnej kontroly a elimináciou priestoru pre korupciu.
Úlohy č. 43 a č. 45 pre všetky rezorty a ostatné ústredné orgány štátnej správy:
- Na základe širokého dialógu ústredných orgánov štátnej správy so zástupcami občianskej spoločnosti identifikovať verejné politiky, ktoré budú tvorené participatívne v spolupráci so zástupcami občianskej spoločnosti.
- Vytvoriť identifikované verejné politiky v súlade s odporúčacím materiálom „Pravidlá zapájania verejnosti do tvorby verejných politík“ v spolupráci so zástupcami občianskej spoločnosti.
Str. 24 – 25, Akčný plán Iniciatívy pre otvorené vládnutie v Slovenskej republike na roky 2017 – 2019 (https://www.minv.sk/swift_data/source/rozvoj_obcianskej_spolocnosti/otvorene_vladnutie/akcne_plany/2017_2019/OGP_AP_2017-2019_final.pdf)

4. Odporúčania OECD k otvorenému vládnutiu
a. Bod č. 8: grant all stakeholders equal and fair opportunities to be informed and consulted and actively engage them in all phases of the policy-cycle and service design and delivery. This should be done with adequate time and at minimal cost, while avoiding duplication to minimise consultation fatigue. Further, specific efforts should be dedicated to reaching out to the most relevant, vulnerable, underrepresented, or marginalised groups in society, while avoiding undue influence and policy capture. (str. 3, OECD: Recommendation of the Council on Open Government, https://www.oecd.org/gov/Recommendation-Open-Government-Approved-Council-141217.pdf)

5. ÚPVII: Voluntary National Review of the Slovak Republic on the Implementation of the 2030 Agenda for Sustainable Development
a. Supporting civil society, education towards democratic citizenship and mechanisms for participation in the creation, implementation and control of public policies
The Slovak Republic is a diverse and pluralistic society that must respect the heterogeneity of interests and free public dialogue. It is the duty of public authorities to create and promote conditions and mechanisms for the active participation of citizens in governance, including the creation, implementation and control of public policies. It is therefore necessary to support cooperation between the non-governmental sector and the public administration, as well as to promote diverse forms of public debate, including the involvement of young people. It is clear that only an active and educated citizen can offer their potential for participation in policy-making and cooperation with public authorities. It is therefore necessary to promote education for democratic citizenship, human rights, and gender equality as a systematic component of education plans.
(str. 50, https://sustainabledevelopment.un.org/content/documents/20131Agenda2030_VNR_Slovakia.pdf)

Hlavné kontaktné miesto pre práva osôb so zdravotným postihnutím zostavilo z podkladov od sekundárnych kontaktných miest Zoznam zliav pre držiteľov preukazu ŤZP/ŤZP-S za rok 2024:

• Zoznam zliav pre držiteľov preukazu ŤZP/ŤZP-S za rok 2024