Reakcia na článok v týždenníku Plus 7 dní

Pomocou spleti dezinformácií hodnotí článok Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a jeho súčasného ministra Jána Richtera ako „rekordérov v chybovosti“, pričom je verejne známym faktom, že skutočnosť je presne opačná a spomínaný operačný program patrí k najúspešnejším z pohľadu celkového čerpania, aj nízkej chybovosti.

Základ kritiky na adresu ministerstva sa údajne opiera o verejný dokument „Správa o výsledkoch kontrol a auditov v oblasti verejného obstarávania za obdobie 1.7.2014 – 31.12.2014“, ktorý vláda SR vzala na vedomie na svojom rokovaní 22.4. 2015. Jeho obsah však kompletne dezinterpretuje a dopĺňa o vlastné nepodložené údaje. Napriek tomu, že aj v samotnej správe sa uvádza, že prezentované údaje majú len veľmi čiastkový a špecifický charakter, v článku sú zamieňané za celkové hodnotenie úspešnosti celého operačného programu.

Skutočnosť je pritom taká, že typ projektov (tzv. dopytovo orientované), ktorých mieru chybovosti hodnotí uvedený materiál, tvorí iba 16% z celkových prostriedkov operačného programu a aj z tých sa údaje týkajú len užšieho okruhu jednotlivých opätovne kontrolovaných projektov, u ktorých boli zistené problémy ešte predtým.

Preto hodnota „chybovosti“ týchto projektov, ktorá je uvedená v spomínanom materiáli (v článku uvedených „91% peňazí“), vôbec nevyjadruje hodnotu konečnej korekcie (neuznaných nákladov projektu), ktorá bola v drvivej väčšine prípadov aj v tejto rizikovej skupine projektov len vo výške 5%, prípadne 10%.

Dominantná oblasť operačného programu ZaSI (mimo spomínaných 16%) je zameraná najmä na národné projekty politiky zamestnanosti a jej chybovosť nedosahuje ani 2%. Alebo z iného pohľadu, až pri 84% všetkých projektov nebola, napriek objektívne zložitým procesom, zistená žiadna chyba.

Čo sa týka základných hodnotení v realite, operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia (2007-2013) je už dnes zazmluvnený (nakontrahovaný) na 105%. Ministerstvo pred jeho uzavretím pripravilo všetky nevyhnutné kroky aj na jeho maximálne reálne dočerpanie, ktoré je už v súčasnosti na úrovni vyše 80% . Samotná Európska komisia nepovažuje tento program za rizikový, teda konečné čerpanie by malo byť blízko 100%.

Jednou z mála pravdivo uvedených informácií v článku je skutočnosť, že chyby sa udiali na strane prijímateľov tejto pomoci, ktorými sú desiatky externých subjektov, najčastejšie občianskych združení a súkromných firiem. Aj pri tomto však chýba doplnenie, že títo žiadatelia o projekty chybovali takmer výlučne v oblasti verejného obstarávania, ktoré je plne v ich kompetencii. Navyše sa jednalo o spätné preskúmanie procesov verejných obstarávaní realizovaných ešte v rokoch 2009-2010.

Napokon, bol to práve minister Ján Richter, ktorý zásadným spôsobom organizačne a personálne zreformoval manažment riadenia všetkých projektov a zlepšenie kľúčových ukazovateľov v posledných 2 rokov je dôkazom, že tieto zmeny mali veľký význam. Len za minulý týždeň boli skontrolované a z európskeho sociálneho fondu preplatené projektové náklady za cca 20 mil. Eur.

Keďže oprava a objasnenie všetkých nepravdivých či demagogických tvrdení len v tomto článku by si vyžiadala niekoľko strán, v krátkosti uvádzame v tejto reakcii na pravú mieru aspoň niektoré.

Za mimoriadne závažnú považujeme aj tú skutočnosť, že článok je súborom poprekrúcaných faktov napriek tomu, že jeho autor pozná všetky uvedené skutočnosti na základe komplexnej reakcie MPSVR SR, o ktorú predtým sám požiadal.

Sme presvedčení, že uvedený článok je presným príkladom toho, ako ľahko môže byť verejnosť obeťou dezinformácií a manipulácií v tak dôležitých témach, ako je úspešnosť čerpania európskych prostriedkov na účely sociálnej politiky a podpory zamestnanosti. Zvolený prístup je samozrejme zároveň v hrubom protiklade s kľúčovým poslaním média objektívne a pravdivo informovať.

Niektoré ďalšie komentáre k textu:

Článok zamieňa ukazovatele „chybovosť“ a „čerpanie“ eurofondov. Sú to rôzne parametre. Rovnako je potrebné odlišovať percentuálne hodnoty o chybovosti v rámci počtu projektov a hodnoty čerpania. Samozrejme, smerodajný je údaj o percentuálnom vyjadrení hodnoty chybovosti. Je totiž rozdiel, ak ide o chyby v projekte za napr. 10 000 eur a projekte za milióny eur.

ÚVO, ktorý je predkladateľom uvedenej čiastkovej správy (na ktorej redaktor stavia hodnotenie celého OP), nehodnotí verejné súťaže (ako je tiež chybne uvedené v článku). ÚVO každých 6 mesiacov štatisticky zbiera údaje o vykonaných kontrolách na jednotlivých riadiacich orgánoch ministerstiev – čiže správa má sumarizačnú funkciu.

Finančné prostriedky, ktoré sú pri vlastných „ministerských kontrolách“ predmetom pochybenia vo verejnom obstarávaní, MPSVR SR (riadiaci orgán Európskeho sociálneho fondu) samozrejme vždy vymáha ako neoprávnené výdavky od samotných prijímateľov. Čiže tieto peniaze sa vracajú do kapitoly MPSVR SR, nie do Bruselu (ako zavádza článok).

Samozrejme, absurdne tiež vyznieva informácia, že dvojdňový kurz v jednom projekte stál na jedného pracovníka 4 800 eur. Ani toto však nie je pravda, školenia netrvali dva dni. Uvedený celkový náklad v hodnote 76 800 (ešte z roku 2010) sa týkal ubytovania pre všetkých účastníkov školení v trvaní 17 mesiacov.

Nesprávne je aj tvrdenie, že „podľa zákonov je ministerstvo riadiacim orgánom operačného programu a má jednotlivé projekty kontrolovať priebežne.“ MPSVR SR vždy vykonáva kontrolu VO pribežne, najneskôr pred úhradou výdavkov zo žiadosti o platbu.