Hlavné menu

29.01.2020

Reakcia na článok „Vláda ignoruje snahy o kurzarbeit“

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa ostro ohradzuje voči neobjektívnemu článku v denníku Sme. Redaktorka pravdepodobne účelovo nezverejnila stanovisko ministerstva k danej problematike a to aj napriek tomu, že ho dostala obratom v požadovaný deň, 23. 1. 2020, o 13:43.
 

Ak by tak urobila, čitatelia by dostali informáciu, že ministerstvo ani vláda neignorujú snahy o zavedenie kurzarbeit a na prípadné zhoršenie ekonomickej situácie zareagovali úpravou § 50k zákona o službách zamestnanosti – Príspevok na podporu udržania pracovných miest. Práve toto opatrenie má pomôcť prekonať zamestnávateľom dočasný výpadok objednávok a zamestnancom zabezpečiť udržanie pracovného miesta. Úspešne ho využívali zamestnávatelia počas krízy v roku 2009 a v obmenenej, dokonca v rozšírenej, teda výhodnejšej forme ho môžu využiť aj v súčasnosti. Tento nástroj môžu aplikovať práve v prípade pretrvávajúcich vážnych prevádzkových dôvodov, pričom im štát poskytne príspevok na úhradu časti náhrady mzdy zamestnanca. Od 1. 1. 2020 sa mesačná výška tohto príspevku zvýšila z najviac 50 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve na najviac 60 %. Predĺžilo sa aj obdobie jeho poskytovania zo 60 na 120 dní v úhrne počas 12 mesiacov. Okrem toho sa rozšíril maximálny možný rozsah neprideľovania práce z 20 % ustanoveného týždenného pracovného času na 40 % ustanoveného týždenného pracovného času, čiže z 1 pracovného dňa v týždni na 2 pracovné dni. Práve toto opatrenie obsahuje prvky tzv. kurzarbeitu, po ktorom volá spoločnosť Volkswagen Bratislava.

Spoločnosti v prípade výpadku však môžu využiť aj ďalší nástroj aktívnej politiky trhu práce, a tým je § 47 zákona o službách zamestnanosti – Vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca. V rámci neho štát poskytuje finančné prostriedky na vzdelávanie zamestnancov. Takéto vzdelávanie sa môže realizovať ako súčasť opatrení, ktoré umožňujú predísť hromadnému prepúšťaniu. Bola to práve spoločnosť Volkswagen Bratislava, ktorá takúto možnosť v rokoch 2017 – 2018 využila v celkovej sume 2,2 mil. eur.

Okrem toho v prípade výpadku výroby môžu zamestnávatelia využiť aj viaceré ustanovenia Zákonníka práce – môžu skrátiť pracovný čas, neprideliť prácu kvôli prekážke na strane zamestnávateľa, resp. dohodnúť sa so zástupcami zamestnancov na vymedzení vážnych prevádzkových dôvodov alebo využiť konto pracovného času (flexikonto).

V prípade zavedenia tvz. kurzarbeitu po vzore Nemecka je potrebné zdôrazniť, že hlavný rozdiel medzi nemeckým a slovenským modelom je v tom, že u nás sa poskytuje príspevok zamestnávateľovi a v Nemecku zamestnancovi. Zavedenie nemeckého modelu by si preto vyžadovalo rozsiahle legislatívne zmeny. A to buď zrušenie poistenia v nezamestnanosti ako súčasť sociálneho poistenia v správe Sociálnej poisťovne a vrátenie sa k systému, ktorý u nás fungoval do roku 2004, a opätovne vytvoriť Národný úrad práce ako verejnoprávnu inštitúciu. Následne by bolo potrebné zaviesť poistný odvod, ktorý bude jeho príjmom a zaviesť popri poistnej dávke v nezamestnanosti aj kompenzačnú dávku pri zníženom príjme (kurzarbeit). Druhou možnosťou by bolo rozšíriť dávkové plnenie z existujúceho systému poistenia v nezamestnanosti o kompenzačnú dávku pri zníženom príjme, čo by však výrazne zvýšilo výdavky SP, preto by to malo zároveň znamenať zvýšenie poistného príspevku. V závislosti od výšky náhrady príjmu odhaduje MPSVR SR náklady na takýto systém vo výške 100 až 200 mil. eur ročne v prípade, ak by nastala kríza v takom rozsahu ako v rokoch 2008 - 2009. Aj preto sme redaktorku denníka Sme v odpovedi upozornili, že by boli potrebné rozsiahle legislatívne zmeny a najmä dôsledná diskusia so sociálnymi partnermi, tak ako to aj vyplýva z Uznesenia vlády SR 185/2019: „viesť sociálny dialóg za účelom zavedenia komplexného mechanizmu na podporu udržania kvalifikovaných zamestnancov a ich pracovných návykov v čase stagnácie ekonomického vývoja“. Táto otázka je preto stále otvorená, nejde o žiadnu ignoranciu. Je však potrebné si uvedomiť, že táto vláda by už takúto zásadnú zmenu zrealizovať nestihla, preto prišla s riešením upraviť bývalé protikrízové opatrenia, ktoré sa na Slovensku už raz osvedčili.

Tieto všetky informácie sme redaktorke denníka Sme zaslali, a preto nerozumieme, prečo článok neobsahuje ani jednu reakciu MPSVR SR, tak ako sa to robí v serióznej žurnalistike. Navyše, o kurzarbeit už minister Ján Richter hovoril niekoľkokrát aj na tlačových konferenciách ministerstva, nielen v minulom, ale aj v tomto roku. Rovnako téma dominovala vo viacerých médiách. Nejde teda o novú problematiku.

 
  • Hore
  • Vytlačiť do pdf
  • Vytlačiť stránku
 

Partners

ESF istp – INTEGROVANÝ SYSTÉM TYPOVÝCH POZÍCIÍ Stránky rodovej rovnosti, rovnosti príležitosti a postavenie žien opis – Operačný program informatizácia spoločnosti odkaz na www.detstvobeznasilia.gov.sk