Zmeny od 1. januára 2026

Znižovanie sumy dávky v nezamestnanosti

Dávka v nezamestnanosti sa bude postupne percentuálne znižovať, a to v závislosti od dĺžky obdobia poberania dávky v nezamestnanosti. Počas prvých troch mesiacov podporného obdobia sa zachová súčasná výška dávky v nezamestnanosti, t. j. 50 % denného vymeriavacieho základu (ďalej len „DVZ“). Štvrtý mesiac sa výška dávky v nezamestnanosti zníži na 40 % DVZ, piaty mesiac bude vo výške 30 % DVZ a posledný mesiac podporného obdobia sa bude výška dávky v nezamestnanosti určovať z 20 % DVZ. Účelom tejto zmeny je motivovať poberateľov dávky v nezamestnanosti k skoršiemu návratu na trh práce. Zmena nadobudne účinnosť od 1. januára 2026, pričom ak poistencovi vznikne nárok na poskytnutie dávky v nezamestnanosti ešte do konca roka 2025, tak sa mu zachová jednotná suma dávky v nezamestnanosti počas celého podporného obdobia, teda dávka v nezamestnanosti sa mu nebude znižovať.

Predĺženie poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti

S účinnosťou od 1. januára 2026 sa predĺži obdobie poberania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorú vypláca zamestnávateľ a to z 10 kalendárnych dní na 14 kalendárnych dní. Od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „DPN“) vznikne zamestnancovi nárok na nemocenské, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa.

Poistencovi, ktorému vznikne DPN ešte do konca roka 2025 a DPN mu bude pokračovať aj v roku 2026, bude mať nárok na náhradu príjmu pri DPN, ktorú vypláca zamestnávateľ 10 dní a nárok na nemocenské, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa mu vznikne od 11. dňa DPN.

13. dôchodok v roku 2026 až 2028

S účinnosťou od 1. januára 2026 sa ustanovuje, že v roku 2026 až 2028 sa zachová suma 13. dôchodku na úrovni sumy 13. dôchodku určenej pre rok 2025.

Zlepšenie dôchodkového zabezpečenia pre osoby starajúce sa o dieťa a aj pre iných poistencov štátu

S účinnosťou od 1. januára 2026 dôjde k spravodlivejšiemu hodnoteniu dôchodkových práv osôb starajúcich sa o dieťa, prevažne matiek, ktorým sa zabezpečí, že starostlivosť o dieťa nebude viesť k zníženiu dôchodku. Zmena sa dotkne osôb, ktoré v súčasnosti už poberajú dôchodok vypočítaný podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), ako aj osôb, ktorým nárok na dôchodok ešte nevznikol, čo predstavuje zásadné prorodinné opatrenie s dlhodobým efektom.

Za týmto účelom sa k súčasnému spôsobu výpočtu dôchodku zavádza nový, alternatívny postup na určenie sumy dôchodku podľa ktorého bude obdobie dôchodkového poistenia hodnotené v zásade rovnako ako zárobková činnosť a poistenec bude mať za obdobie, v ktorom sa stará o dieťa do dovŕšenia veku troch rokov, respektíve do osemnástich rokov, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, individuálny vymeriavací základ, ktorý zodpovedá priemerným zárobkom počas jeho pracovného života. Aby však mohol byť tento postup uplatnený, poistenec musí splniť podmienku získania najmenej rovnako dlhého obdobia dôchodkového poistenia z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti ako je obdobie starostlivosti o dieťa. Splnenie uvedenej podmienky sa nevyžaduje v prípade starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do osemnástich rokov veku, a taktiež ani na účely určenia sumy invalidného dôchodku.

Novým postupom budú prepočítané starobné dôchodky, predčasné starobné dôchodky a invalidné dôchodky vypočítané podľa zákona o sociálnom poistení, s tým, že ak by bola suma dôchodku po prepočítaní nižšia, zachová sa jeho pôvodná výška. Osobám, ktoré získali obdobie starostlivosti o dieťa, sa vyššie uvedené dôchodky priznané podľa zákona o sociálnom poistení prepočítajú do 31. decembra 2031. Dôchodky v roku 2026 budú priznávané ešte podľa súčasného zákona a prepočítané budú najneskôr do 31. decembra 2031.

Od 1. januára 2026 je zmena v dôchodkovom poistení osôb starajúcich sa o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Uvedená osoba bude povinne dôchodkovo poistená odo dňa, od kedy sa stará o také dieťa, najdlhšie do jeho osemnástich rokov. Do 31. decembra 2025 vznikalo poistenie osobe, ktorá sa starala o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom najskôr po dovŕšení šiestich rokov jeho veku, od 1. januára 2026 je táto dolná hranica veku dieťa zrušená.

Od 1. januára 2026 sa tiež zvyšuje úroveň dôchodkového zabezpečenia ďalších osôb, za ktoré v súčasnosti platí poistné na dôchodkové poistenie štát (ďalej len „ostatní poistenci štátu“), a to zvýšením osobného vymeriavacieho základu z doterajších 50 % na 60 % všeobecného vymeriavacieho základu. Bude sa to týkať napríklad poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie, osôb vykonávajúcich osobnú asistenciu najmenej 140 hodín mesačne, ohrozených alebo chránených svedkov.

Osoby, ktoré sa starajú o dieťa, ako aj ostatní poistenci štátu budú od 1. januára 2026 naďalej dôchodkovo poistení, štát však už nebude do Sociálnej poisťovne za tieto osoby platiť poistné na dôchodkové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity, ani povinné príspevky za sporiteľov do II. piliera. Za obdobia dôchodkového poistenia poistenca štátu budú mať osoby, ktoré sú sporiteľmi v II. pilieri, plný dôchodok zo Sociálnej poisťovne - nekrátený za takéto obdobia účasti v II. pilieri.

Zároveň sa umožňuje, aby osoba, ktorá sa riadne stará o dieťa a je z toho dôvodu povinne dôchodkovo poistená, ako aj ostatní poistenci štátu, mohli vykonávať súčasne aj zárobkovú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba a to bez negatívneho vplyvu na dôchodok.

Ak budú poistenci štátu počas tohto obdobia vykonávať zárobkovú činnosť, budú z tejto zárobkovej činnosti platiť poistné na sociálne poistenie do Sociálnej poisťovne aj povinné príspevky do II. piliera (ak sú sporiteľmi).Takto zaplatené povinné príspevky do II. piliera sa zohľadnia cez spravodlivé krátenie dôchodku z I. piliera.

Zrušenie povinnosti zamestnávateľov predkladať evidenčné listy dôchodkového poistenia

Povinnosť zamestnávateľov predkladať Sociálnej poisťovni evidenčné listy dôchodkového poistenia (ďalej len „ELDP“) bude zrušená od 1. januára 2026. Za obdobie pred 1. januárom 2026 budú zamestnávatelia povinní zaslať ELDP všetkých zamestnancov v lehotách určených podľa počtu zamestnancov – a to v priebehu roka 2026. Dôvodom tejto zmeny je, že väčšina údajov, ktoré sú zamestnávatelia povinní evidovať na formulároch ELDP sú údaje, ktoré zamestnávateľ Sociálnej poisťovni počas trvania dôchodkového poistenia zamestnanca už priebežne (mesačne) zaslal, a ktoré už Sociálna poisťovňa postupne eviduje aj v elektronickej podobe.

Samostatne zárobkovo činná osoba – nová definícia

Od 1. januára 2026 sa na účely sociálneho poistenia zavádza nová definícia samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO). Postavenie SZČO už nie je viazané na dosahovanie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkové poistenia SZČO (ďalej len „povinné poistenie SZČO“). SZČO je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti, ktorá zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov“) alebo ktorá podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie, ktorým je napr. živnostenské oprávnenie, osvedčenie o zápise samostatne hospodáriaceho roľníka do evidencie, alebo postup podľa osobitného predpisu napr. zápis fyzickej osoby v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov podľa zákona č. 382/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov; je to tzv. SZČO bez oprávnenia. Naďalej je z okruhu SZČO vylúčená fyzická osoba, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

Vznik a zánik povinného poistenia SZČO

Od 1. januára 2026 sa zavádza komplexná úprava posudzovania vzniku/zániku povinného poistenia SZČO (§ 21 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2026).
Po novom už vznik povinného poistenia SZČO nie je podmienený dosiahnutím zákonom stanovenej hranice príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ale vznikne od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci:

• od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, alebo
• od ktorého SZČO bez oprávnenia podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto zárobkovú činnosť, avšak najskôr od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo vyhlásenie doručené Sociálnej poisťovni.

Uvedené pravidlo sa bude uplatňovať vtedy, ak pôjde o tzv. začínajúcu SZČO, resp. ak od zániku posledného oprávnenia alebo skončenia vykonávania poslednej samostatnej zárobkovej činnosti v prípade SZČO bez oprávnenia, uplynulo viac ako 60 mesiacov. Naďalej sa tak vytvára priestor, i keď skrátený, na zachovanie tzv. odvodových prázdnin, ktoré majú slúžiť ako podpora pri prvom začatí prevádzkovania podnikania alebo vykonávania inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo pri ich opätovnom začatí po dlhšom čase (viac ako 60 mesiacov od zániku posledného oprávnenia alebo ukončenia vykonávania poslednej samostatnej zárobkovej činnosti).

Ak od zániku posledného oprávnenia uplynulo 60 mesiacov a menej, povinné poistenie SZČO vznikne:

• odo dňa, od ktorého je SZČO oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo
• odo dňa, od ktorého SZČO bez oprávnenia podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto zárobkovú činnosť, avšak najskôr odo dňa doručenia vyhlásenia Sociálnej poisťovni.

Od 1. januára 2026 už v platnosti nezostáva ani doterajší dôvod zániku povinného poistenia SZČO, ktorý vychádzal z posúdenia hranice dosiahnutých príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Podľa novej úpravy povinné poistenie SZČO zaniká odo dňa:

• od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti, ktorá zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov (t. j. od zániku príslušného oprávnenia/povolenia) , alebo
• od ktorého podľa čestného vyhlásenia nevykonáva uvedenú zárobkovú činnosť (SZČO bez oprávnenia), najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni.

V súvislosti s uvedenými zmenami sa pre „SZČO bez oprávnenia“ zavádza nová povinnosť – povinnosť oznámiť Sociálnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce na posúdenie vzniku a zániku povinného poistenia, a to do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nastali. To znamená napr. povinnosť oznámiť začiatok/skončenie vykonávania zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov; t. j. začiatok/skončenie činnosti zakladajúcej dosahovanie príjmu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.

Vznik povinného poistenia SZČO po ukončení jeho prerušenia
SZČO, ktorá mala prerušené povinné poistenie (napr. z dôvodu pozastavenia prevádzkovania živnosti, výkonu činnosti, alebo práceneschopnosti dlhšej ako 52 týždňov), vzniká povinné poistenie odo dňa nasledujúceho po dni skončenia prerušenia povinného poistenia .

Vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity pre povinne poistenú SZČO

Pre SZČO je zavedený nový spôsob určenia vymeriavacieho základu :

1. pre povinne poistenú SZČO, ktorá dosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, od ktorého sa takto určený vymeriavací základ použije (pre rok 2026 ide o príjem vyšší ako 9 144 eur), je ponechaný doterajší spôsob výpočtu vymeriavacieho základu, t. j. ako podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov upraveného o zákonom stanovené položky a koeficientu 1,486.
Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla/1. októbra (ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka do 30. júna/30. septembra (ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) nasledujúceho kalendárneho roka,

2. pre ostatné povinne poistné SZČO, t. j. pre tie, ktoré nemajú vymeriavací základ podľa prvého bodu, je zavedený „osobitný“ vymeriavací základ, ktorý je 26 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku (t. j. 26 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR spred dvoch rokov), za ktorý sa platí poistné. Za obdobie od 1. júla 2026 do 31. decembra 2026 je tento vymeriavací základ 396,24 eur a tomu zodpovedajúca suma poistného je 131,34 eur ( tzv. mikroodvod, ktorý SZČO prvýkrát zaplatí za júl 2026 v termíne splatnosti do 10. augusta 2026 , keďže 8. august 2026 pripadne na sobotu).

Posudzovanie povinného poistenia SZČO a platenie poistného SZČO v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2026

Počas prechodného obdobia, t. j. od 1. januára 2026 do 30. júna 2026, sa na posudzovanie povinného poistenia fyzickej osoby, ktorá dovŕšila 18 rokov veku, mala oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v období pred 1. januárom 2026, a má oprávnenie aj po 31. decembri 2025, uplatní právna úprava účinná do 31. decembra 2025. Rovnaký režim sa uplatní aj na posúdenie povinného poistenia SZČO, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť bez oprávnenia To však neplatí, ak od zániku posledného oprávnenia, alebo ukončenia vykonávania poslednej zárobkovej činnosti v prípade SZČO bez oprávnenia, uplynulo viac ako 60 mesiacov.

Vzhľadom na právnu úpravu vzniku a zániku povinného poistenia SZČO podľa § 21 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2026 a prechodné ustanovenie § 293gma toho istého zákona, k vzniku povinného poistenia SZČO podľa nových pravidiel, t. j. od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je fyzická osoba oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, resp. ak ide o tzv. SZČO bez oprávnenia, tak od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého čestne vyhlásila, že vykonáva túto zárobkovú činnosť, príde prvýkrát počnúc 1. júlom 2026.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prvom polroku 2026 bude povinné poistenie SZČO trvať, resp. opätovne vznikať alebo zanikať len tej fyzickej osobe, ktorá k 1. júlu 2025, resp. k 1. októbru 2025 (v prípade predĺženej lehoty na podanie daňového priznania za rok 2024) dosiahla zákonom stanovenú hranicu príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2024 (príjem vyšší ako 8 580 eur), a splnila aj ďalšie zákonom stanovené podmienky § 21 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2025 .
Povinné poistenie SZČO v prvom polroku 2026 vznikne takej fyzickej osobe, ktorá je opätovne oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti, alebo jej skončilo prerušenie povinného poistenia SZČO, a zároveň za rok 2024 dosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 8 580 eur.

SZČO, ktorá je povinne poistená v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2026, za toto obdobie platí poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity z vymeriavacieho základu v rozsahu ohraničenom minimálnym mesačným a maximálnym mesačným vymeriavacím základom platným v roku 2026. Vzhľadom na to, že v prípade minimálneho mesačného vymeriavacieho základu nastáva zmena v jeho určení práve 1. januára 2026, bližšie je popísaná v časti nižšie, ktorá sa venuje uvedenému parametru.

Minimálny mesačný vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity

Za obdobie od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 je minimálny mesačný vymeriavací základ ustanovený na 60 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR spred dvoch rokov (ide o zvýšenie z 50%); v uvedenom období to je 914,40 eur. Tento sa vzťahuje na:

• platenie poistného na sociálne poistenie každou povinne poistenou SZČO v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2026 a na platenie poistného povinne poistenou SZČO v období od 1. júla 2026 do 31. decembra 2026, ktorá má vymeriavací základ určený ako podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutého vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti upraveného o zákonom vymedzené položky a koeficientu 1,486,
• dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu alebo dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti,
• dodatočné doplatenie poistného na dôchodkové poistenie.

Odvodová odpočítateľná položka z príjmu z trénerskej činnosti

S účinnosťou od 1. januára 2026 sa vymeriavací základ zamestnanca - trénera zapísaného do registra fyzických osôb v športe (ďalej len „tréner“) na platenie poistného na sociálne poistenie znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku z príjmu z trénerskej činnosti (ďalej len „OOP trénera“) v sume 300 eur mesačne.

Pre zamestnanca - trénera a jeho zamestnávateľa to znamená zníženie vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti, a pre zamestnávateľa aj na platenie poistného do rezervného fondu solidarity a poistného na financovanie podpory v čase skrátenej práce, najviac o 300 eur mesačne.
Ak je príjem zamestnanca - trénera za kalendárny mesiac v sume vyššej ako OOP trénera, zamestnanec aj zamestnávateľ platia poistné len zo sumy rozdielu medzi dosiahnutým príjmom a OOP trénera, s výnimkou poistného na úrazové poistenie a garančné poistenie, ktoré platí zamestnávateľ z celého príjmu.
Ak je príjem v sume rovnej alebo nižšej ako OOP trénera, zamestnanec ani jeho zamestnávateľ neplatia poistné, s výnimkou poistného, ktoré platí zamestnávateľ na úrazové a garančné poistenie.

Takáto osobitná úprava vymeriavacieho základu sa uplatňuje samostatne pre každý právny vzťah trénera. Charakter právneho vzťahu na uplatnenie OOP trénera nie je rozhodujúci. Ide o trénera na základe napr. pracovnej zmluvy, dohody o pracovnej činnosti, zmluvy o výkone činnosti športového odborníka.
Ak ide o trénera, ktorý si zároveň uplatnil odvodovú odpočítateľnú položku pre dohodára - študenta alebo dôchodcu (zníženie vymeriavacieho základu o 200 eur mesačne), tak táto sa neuplatní, pretože sa uplatňuje OOP trénera, ktorá je vyššia (300 eur). Ak nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti trénera trvá len časť kalendárneho mesiaca, tak súčasťou vymeriavacieho základu tiež nie je suma najviac 300 eur. OOP trénera sa uplatňuje priamo zo zákona, nie je potrebné o ňu žiadať.

Zároveň je zákonom o sociálnom poistení ustanovené, že za obdobie od 1. januára 2026 je vymeriavacím základom zamestnanca - trénera a jeho zamestnávateľa aj tá časť príjmu zo závislej činnosti plynúcej za výkon činnosti trénera, ktorá je od 1. januára 2026 oslobodená od dane podľa zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 1. januára 2026, t. j. v úhrnnej sume najviac 300 eur mesačne od všetkých zamestnávateľov.

Zrušenia vylúčenia povinnosti platiť poistné zamestnancom a jeho zamestnávateľom

Od 1. januára 2026 je zrušený inštitút vylúčenia povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnancom, t. j. zavádza sa platenie poistného na tieto poistenia zamestnancom a zamestnávateľom (aj na garančné poistenie, na financovanie podpory a poistné do rezervného fondu solidarity) z príjmu zo závislej činnosti poskytnutého v čase, keď je zamestnanec napr. uznaný za dočasne práceneschopného alebo sa mu poskytuje materské, a tento príjem súvisí s výkonom činnosti zamestnanca pred týmto obdobím. Zjednocuje sa tým postup platenia poistného na sociálne poistenie so zdaňovaním príjmu zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov.
Ak zamestnanec v tomto období nebude pracovať a nebude mať príjem zo závislej činnosti, potom za toto obdobie nebude mať ani vymeriavací základ na platenie poistného na jednotlivé druhy sociálneho poistenia a de facto nebude platiť poistné.