Hlavné menu

Najvýznamnejšie zmeny v sociálnom poistení

V tejto časti nájdete prehľad najvýznamnejších legislatívnych zmien v sociálnom poistení.

Zmeny účinné od 1. mája 2021

Uvedenou novelou zákona o sociálnom poistení sa za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok umožňuje predĺžiť podporné obdobie na čerpanie nemocenského, v prípadoch kedy podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení.

V súvislosti s predĺžením podporného obdobia sa zabezpečilo, aby sa zamestnancovi a povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe prerušovalo povinné sociálne poistenie až odo dňa nasledujúceho po uplynutí predĺženého podporného obdobia. Do podporného obdobia sa nezapočítavajú predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti.

Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná oznámiť príslušnej pobočke prerušenie povinného sociálneho poistenia z dôvodu uplynutia predĺženého podporného obdobia do ôsmich dní od prerušenia.

Zmeny účinné od 24. apríla 2021

Uvedeným nariadením vlády Slovenskej republiky sa umožňuje ďalší odklad platenia poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „poistné“) pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za obdobie apríl 2021 do 30. júna 2021. 

Odklad v platení poistného sa aj naďalej týka zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb, ktorí vykazujú pokles čistého obratu alebo pokles príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (tržieb) určený podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 76/2020 Z. z. o spôsobe určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v platnom znení o 40 % a viac (bližšie viď https://www.employment.gov.sk/sk/koronavirus-pracovna-socialna-oblast/pracovna-oblast/).

Možnosť odkladu odvodov sa týka poistného, ktoré platí zamestnávateľ. Poistné, ktoré platí zamestnanec, a odvádza ho jeho zamestnávateľ, je zamestnávateľ naďalej povinný odviesť v pôvodných termínoch splatnosti.

Zmeny účinné od 19. marca 2021

Uvedeným nariadením vlády Slovenskej republiky sa umožňuje ďalší odklad platenia poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „poistné“) pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za obdobie marec 2021 do 30. júna 2021. 

Odklad v platení poistného sa aj naďalej týka zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb, ktorí vykazujú pokles čistého obratu alebo pokles príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (tržieb) určený podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 76/2020 Z. z. o spôsobe určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v platnom znení o 40 % a viac (bližšie viď https://www.employment.gov.sk/sk/koronavirus-pracovna-socialna-oblast/pracovna-oblast/).

Možnosť odkladu odvodov sa týka poistného, ktoré platí zamestnávateľ. Poistné, ktoré platí zamestnanec, a odvádza ho jeho zamestnávateľ, je zamestnávateľ naďalej povinný odviesť v pôvodných termínoch splatnosti.

Zmeny účinné od 26. februára 2021

Uvedeným nariadením vlády Slovenskej republiky sa umožňuje ďalší odklad platenia poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „poistné“) pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za obdobie február 2021 do 30. júna 2021. 

Odklad v platení poistného sa aj naďalej týka zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb, ktorí vykazujú pokles čistého obratu alebo pokles príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (tržieb) určený podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 76/2020 Z. z. o spôsobe určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v platnom znení o 40 % a viac (bližšie viď https://www.employment.gov.sk/sk/koronavirus-pracovna-socialna-oblast/pracovna-oblast/).

Možnosť odkladu odvodov sa týka poistného, ktoré platí zamestnávateľ. Poistné, ktoré platí zamestnanec, a odvádza ho jeho zamestnávateľ, je zamestnávateľ naďalej povinný odviesť v pôvodných termínoch splatnosti.

Zmeny účinné od 29. januára 2021

Uvedeným nariadením vlády Slovenskej republiky sa umožňuje ďalší odklad platenia poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „poistné“) pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za obdobie január 2021 do 30. júna 2021. 

Odklad v platení poistného sa aj naďalej týka zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb, ktorí vykazujú pokles čistého obratu alebo pokles príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (tržieb) určený podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 76/2020 Z. z. o spôsobe určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v platnom znení o 40 % a viac (bližšie viď https://www.employment.gov.sk/sk/koronavirus-pracovna-socialna-oblast/pracovna-oblast/).

Možnosť odkladu odvodov sa týka poistného, ktoré platí zamestnávateľ. Poistné, ktoré platí zamestnanec, a odvádza ho jeho zamestnávateľ, je zamestnávateľ naďalej povinný odviesť v pôvodných termínoch splatnosti.

Zmeny účinné od 1. januára 2021

Ustanovilo sa ním aj to, že Sociálna poisťovňa elektronicky sprístupňuje zamestnávateľovi informácie o jeho zamestnancovi, ktoré spracúva vo svojom informačnom systéme a sú nevyhnutné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné na sociálne poistenie z dôvodu, že bol uznaný za dočasne práceneschopného alebo z dôvodu osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby.

Zároveň je ustanovené, že ak v čase krízovej situácie je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného a ak počas tohto obdobia čerpá dovolenku alebo vykonáva prácu z domácnosti, vylúčenie povinnosti platiť poistné zamestnancom sa neuplatní. 

Zmeny účinné od 17. decembra 2020

Uvedeným nariadením vlády Slovenskej republiky sa umožňuje ďalší odklad platenia poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „poistné“) pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za obdobie december 2020 do 30. júna 2021. Týmto nariadením vlády Slovenskej republiky je posunutá aj odložená splatnosť poistného za mesiace marec, máj až júl 2020, a to  z 31. decembra 2020 na 30. jún 2021.  

Táto výnimka sa aj naďalej týka zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb, ktorí vykazujú pokles čistého obratu alebo pokles príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (tržieb) určený podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 76/2020 Z. z. o spôsobe určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v platnom znení o 40 % a viac (bližšie viď https://www.employment.gov.sk/sk/koronavirus-pracovna-socialna-oblast/pracovna-oblast/).

Možnosť odkladu odvodov sa týka poistného, ktoré platí zamestnávateľ. Poistné, ktoré platí zamestnanec, a odvádza ho jeho zamestnávateľ, je zamestnávateľ naďalej povinný odviesť v pôvodných termínoch splatnosti.

Zmeny účinné od 21. novembra 2020

  • Dňa 21. novembra 2020 nadobudol účinnosť zákon č. 30/2020 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Uvedeným zákonom sa ustanovilo, že v prípade, ak zamestnávateľ potvrdí zamestnancovi uznanému za dočasne práceneschopného z dôvodu ochorenia COVID-19, že ochorenie vzniklo pri práci, kde je preukázateľný kontakt s týmto ochorením alebo s infekčným materiálom ako súčasť plnenia pracovných úloh alebo pracovných činností, podmienka uznania choroby z povolania na účely nároku na úrazový príplatok sa považuje za splnenú. Zároveň sa rozšíril okruh osôb, ktorým vzniká nárok na úrazový príplatok aj o osoby vykonávajúce činnosti vo verejnom záujme uvedené v § 17 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Zmeny účinné od 23. septembra 2020

  • Dňa 23. septembra 2020 nadobudol účinnosť zákon č. 258/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.    

Uvedeným zákonom sa jednoznačne upravili ustanovenia podmienok nároku na pandemické ošetrovné v školskom roku 2020/2021. Ustanovilo sa, že v čase riadne prebiehajúceho výchovno-vzdelávacieho procesu, t. j. neobmedzenej prevádzky škôl a predškolských zariadení, pandemické ošetrovné nepatrí v prípadoch, kedy by zákonný zástupca dieťaťa neprejavil záujem o účasť dieťaťa na prebiehajúcom výchovno-vzdelávacom procese v predškolskom zariadení alebo v škole z dôvodu obavy o jeho zdravie.

Ďalej sa ustanovilo, aby okresný úrad v sídle kraja v rámci svojej územnej pôsobnosti poskytoval Sociálnej poisťovni informácie o deťoch, ktoré sa nezúčastňujú výchovno-vzdelávacieho procesu.

Zmeny účinné od 21. júla 2020

  • Dňa 21. júla 2020 nadobudlo účinnosť nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 196/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 131/2020 Z. z. o splatnosti poistného na sociálne poistenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 172/2020 Z. z.

Uvedeným nariadením vlády Slovenskej republiky sa umožňuje ďalší odklad platenia poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „poistné“) pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za obdobie júl 2020 do 31. decembra 2020.

Táto výnimka sa aj naďalej týka zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb, ktorí vykazujú pokles čistého obratu alebo pokles príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (tržieb) určený podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 76/2020 Z. z. o spôsobe určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v platnom znení o 40 % a viac (bližšie viď časť Zmeny účinné od 6. apríla 2020).

Možnosť odkladu odvodov sa týka poistného, ktoré platí zamestnávateľ. Poistné, ktoré platí zamestnanec, a odvádza ho jeho zamestnávateľ, je zamestnávateľ naďalej povinný odviesť v pôvodných termínoch splatnosti.

Zmeny účinné od 24. júna 2020

  • Dňa 24. júna 2020 nadobudlo účinnosť nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 172/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 131/2020 Z. z. o splatnosti poistného na sociálne poistenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19.

Uvedeným nariadením vlády Slovenskej republiky sa umožňuje ďalší odklad platenia poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „poistné“) pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za obdobie jún 2020 do 31. decembra 2020.

Táto výnimka sa aj naďalej týka zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb, ktorí vykazujú pokles čistého obratu alebo pokles príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (tržieb) určený podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 76/2020 Z. z. o spôsobe určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v platnom znení o 40 % a viac (bližšie viď časť Zmeny účinné od 6. apríla 2020).

Možnosť odkladu odvodov sa týka poistného, ktoré platí zamestnávateľ. Poistné, ktoré platí zamestnanec, a odvádza ho jeho zamestnávateľ, je zamestnávateľ naďalej povinný odvádzať v pôvodných termínoch splatnosti.

Zmeny účinné od 17. júna 2020

  • Dňa 17. júna 2020 nadobudol účinnosť zákon č. 157/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Uvedeným zákonom sa špecifikovali podmienky poskytovania nemocenského po skončení krízovej situácie vo vzťahu k poistencovi, ktorému dočasná pracovná neschopnosť vznikla z dôvodu karanténneho opatrenia a izolácie nariadeného/nariadenej počas trvania krízovej situácie, ak tento nárok trvá aj ku dňu skončenia krízovej situácie.

Ďalej, v súvislosti s otvorením školských a predškolských zariadení k 1. júnu 2020,  sa navrhla právna úprava, ktorá by kontinuálne zabezpečila nárok na pandemické ošetrovné tým rodičom, ktorí i naďalej, po otvorení škôl, budú poskytovať dieťaťu osobnú a celodennú starostlivosť z dôvodu neumiestnenia dieťaťa do školy z objektívnych dôvodov (kapacitné možnosti) alebo subjektívnych dôvodov (obava o zdravie). Obdobná právna úprava navrhuje aj vo vzťahu k zariadeniam sociálnych služieb.

Zmeny účinné od 22. mája 2020

Nariadenie vlády Slovenskej republiky ustanovuje ďalšie obdobie odkladu platenia poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „poistné“). Umožňuje sa odklad platenia poistného za obdobie máj 2020 do 31. decembra 2020. Táto výnimka sa aj naďalej týka zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb, ktorí vykazujú pokles čistého obratu alebo pokles príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (tržieb) určený podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 76/2020 Z. z. o spôsobe určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v platnom znení o 40 % a viac (bližšie viď časť Zmeny účinné od 6. apríla 2020).

Možnosť odkladu odvodov sa týka poistného, ktoré platí zamestnávateľ. Poistné, ktoré platí zamestnanec, a odvádza ho jeho zamestnávateľ, je zamestnávateľ naďalej povinný odvádzať v pôvodných termínoch splatnosti.

Zmeny účinné od 21. mája 2020

Uvedeným zákonom sa prijala právna úprava vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia v roku 2020 pre tie samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktoré podali daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2019 do 31.03.2020, pre tie SZČO, ktoré nepodali daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2019 do 31.03. 2020, ako aj pre tie SZČO, ktoré majú predĺženú lehotu na podanie daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2019. Táto právna úprava bola prijatá z dôvodu previazanosti s novoustanovenými lehotami na podanie daňového priznania k dani z príjmov podľa zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (bližšie na: https://www.employment.gov.sk/sk/koronavirus-pracovna-socialna-oblast/pracovna-oblast/).

V Čl. II sa novelizuje príloha č. 1 – položka 24 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Účelom navrhovanej právnej úpravy je precizovanie textu na jednoznačné vymedzenie podmienok vzniku infekčnej choroby z povolania, aby rôznou interpretáciou podmienok vzniku nedochádzalo k obmedzovaniu posudzovania choroby z povolania u niektorých profesií v rozpore s kritériami pre uznanie choroby z povolania.

Zmeny účinné od 25. apríla 2020

S cieľom zmiernenia ekonomických dopadov na odvádzateľov poistného v dôsledku krízovej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19 bolo prijaté odpustenie povinnosti zaplatiť poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „poistné“) za apríl 2020, prípadne za ďalšie obdobie, ktoré môže ustanoviť vláda Slovenskej republiky nariadením. Poistné, ktoré platí zamestnanec, a odvádza ho jeho zamestnávateľ, je zamestnávateľ naďalej povinný odviesť v termínoch splatnosti poistného určených zákonom o sociálnom poistení.
Nová právna úprava umožňuje odpustenie povinnosti zaplatiť poistné zamestnávateľom alebo SZČO, ktorí v mesiaci apríl 2020 najmenej na 15 dní uzatvorili prevádzky napr. na základe Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR pri ohrození verejného zdravia č. OLP/2777/2020 z 29. marca 2020. Poistného, ktoré platí zamestnanec, a odvádza ho zamestnávateľ, sa uvedené netýka. Zamestnávateľ je naďalej povinný odviesť ho v pôvodnom termíne splatnosti. Uzatvorenie prevádzky preukáže zamestnávateľ alebo SZČO Sociálnej poisťovni čestným vyhlásením.

V tejto súvislosti sa zároveň ustanovilo, že podmienka zaplatenia poistného sa považuje v prípade odpustenia povinnosti zaplatiť poistné za splnenú. Odpustenie povinnosti platiť poistné tak nemá negatívny vplyv na vznik nároku na nemocenské a dôchodkové dávky.

Zmeny účinné od 6. apríla 2020

Nová právna úprava umožňuje odklad platenia poisteného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „poistné“) za mesiac marec 2020 zamestnávateľom a povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poisteným samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO), ktorým v dôsledku krízovej situácie spôsobenej vírusom COVID-19 poklesol čistý obrat alebo príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (tržby) o 40 % a viac; spôsob určenia poklesu tržieb ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 76/2020 Z. z. Na základe nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 131/2020 Z. z., ktoré schválila 20. mája 2020, sa posúva splatnosť už raz odloženej splatnosti poistného za mesiac marec 2020 z 31. júla 2020 na 31. december 2020. Možnosť odkladu odvodov sa týka poistného, ktoré platí zamestnávateľ. Poistné, ktoré zamestnancovi zráža zamestnávateľ a má povinnosť ho zaňho aj odviesť, zamestnávateľ naďalej odvádza v pôvodnom termíne splatnosti. Tohto poistného sa odklad platenia netýka.

Zároveň zákon splnomocnil vládu Slovenskej republiky, aby mohla nariadením ustanoviť ďalšie obdobie, na ktoré sa nebude vzťahovať pôvodná splatnosť poistného, t. j. odložiť splatnosť poistného aj za ďalšie obdobia.

V súvislosti s odkladom platenia poistného na sociálne poistenie sa ustanovilo, že v prípade, ak bude poistné riadne zaplatené do odloženého termínu splatnosti, nebude mať odklad splatnosti žiadny vplyv na nárok na nemocenské alebo dôchodkové dávky.

Zmeny účinné od 4. apríla 2020

Novou právnou úpravou sa predĺžilo podporné obdobia v nezamestnanosti o jeden mesiac poistencom, ktorí si do uplynutia pôvodného podporného obdobia v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“) nedokázali nájsť prácu.

Vzhľadom na dynamicky sa meniacu situáciu a nepredvídateľný vývoj na trhu práce v dôsledku šírenia ochorenia COVID-19 sa zároveň splnomocnila vláda Slovenskej republiky v prípade potreby vydávať nariadenia vlády, ktorými by na obdobie krízovej situácie a obdobie dvoch mesiacov po jej skončení mohla dočasne upravovať podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, podmienky výplaty dávky v nezamestnanosti, dĺžku podporného obdobia v nezamestnanosti a výšku dávky v nezamestnanosti.

Nárok na ošetrovné v čase trvania krízovej situácie sa rozšíril aj o nemocensky poistených rodičov (aj náhradných rodičov a osvojiteľov), ktorí počas krízovej situácie (od 12. marca 2020 do jej skončenia) zabezpečujú osobnú a celodennú starostlivosť o dieťa po skončení nároku na rodičovský príspevok resp. materské, ak ho rodič poberal do dovŕšenia tretieho roku veku dieťaťa.

V záujme reflektovania na požiadavku aplikačnej praxe v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19, keďže v tejto situácii je manipulácia s papierovými bankovkami a mincami z dôvodu zvýšenej možnosti šírenia vírusu COVID-19 mimoriadne nebezpečná aj pre zamestnancov pobočiek Sociálnej poisťovne, sa v čase trvania tejto krízovej situácie vylúčila možnosť platenia poistného a povinných príspevkov na starobného dôchodkové sporenie v hotovosti v pokladniciach pobočiek Sociálnej poisťovne.

Ďalej sa zabezpečilo aj to, aby Sociálna poisťovňa v čase krízovej situácie v rámci povolenia splátok dlžných súm nezvyšovala dlžné sumy o úrok vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm, resp. o ročnú úrokovú sadzbu 10 %.

Zmeny účinné od 27. marca 2020

Novou právnou úpravou sa upravili podmienky nároku na ošetrovné a nemocenské v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“).

V prípadoch karanténneho opatrenia a izolácie nariadeného/nariadenej v súvislosti s šírením ochorenia COVID-19 sa ustanovil vznik nároku zamestnanca na nemocenské vyplácané Sociálnou poisťovňou už od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (DPN). Zároveň sa ustanovilo, aby v čase krízovej situácie bola v prípadoch, v ktorých je poistencovi nariadená karanténa alebo izolácia výška nemocenského 55 % denného vymeriavacieho základu už od prvého dňa DPN.

Nastálo sa upravil okruh poistencov, ktorí budú mať nárok na ošetrovné. Na ošetrovné tak majú nárok osoby, ktoré sa budú v prípadoch, kedy je dieťaťu nariadené karanténne opatrenie a izolácia, v prípadoch uzatvorenia zariadenia, ktoré dieťa navštevuje, respektíve v prípadoch, kedy osoba, ktorá sa o dieťa stará, nemôže z objektívnych dôvodov zabezpečovať túto starostlivosť, starať o dieťa mladšie ako 11 rokov, resp. 18 rokov v prípade, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.

Ďalej sa ustanovilo, aby v čase krízovej situácie nárok na ošetrovné vznikol aj poistencom, ktorí osobne a celodenne ošetrujú dieťa do dovŕšenia šestnásteho roku veku, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou a poistencom, ktorí sa starajú o príbuzného v priamom rade, súrodenca, manžela, manželku alebo rodiča manžela alebo manželky, ak zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa takejto osobe poskytuje sociálna služba ambulantnou formou alebo pobytovou formou, bolo rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v ňom bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu.

Ustanovilo sa že, ošetrovné sa môže poberať počas celej doby trvania krízovej situácie za predpokladu, že trvá niektorá z vyššie uvedených situácií, ktoré podmieňujú nárok na ošetrovné. Zároveň sa ustanovilo, že poistenci sa pri ošetrovaní/starostlivosti a teda aj poberaní ošetrovného v čase krízovej situácia môžu striedať.

V súvislosti s predĺžením doby nároku na ošetrovné sa zabezpečilo, aby sa zamestnancovi, povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe počas ošetrovania/starostlivosti o dieťa neprerušovalo poistenie štandardne podľa § 26 zákona o sociálnom poistení od 11. dňa potreby ošetrovania/starostlivosti a aby zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti bola počas celej doby ošetrovania/starostlivosti o dieťa oslobodená od platenia poistného. Ide o ošetrovanie/starostlivosť z dôvodu ktorého si uplatňujú tzv. pandemické ošetrovné.

Nová právna úprava, v súvislosti s oslobodením od povinnosti platiť poistné a tzv. neprerušením povinného poistenia zamestnanca a povinne poistenej SZČO, sa vzťahuje aj na obdobie pred účinnosťou tohto zákona, ak osobné a celodenné ošetrovanie alebo starostlivosť, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona za krízovej situácie a trvajú aj po nadobudnutí jeho účinnosti.

Zmena prerušenia poistenia zamestnanca a SZČO a vylúčenia povinnosti platiť poistné

Predlžuje sa obdobie potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa z 10 na 14 dní, t.j. obdobie potreby tzv. krátkodobého ošetrovania alebo starostlivosti. V tejto súvislosti sa zamestnancovi a povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej SZČO prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 15. dňa potreby tzv. krátkodobého ošetrovania alebo starostlivosti.

V období do 14. dňa potreby tzv. krátkodobého ošetrovania alebo starostlivosti, zamestnanec a povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená SZČO nie sú povinní platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Zároveň je od 1. apríla 2021 zákonom o sociálnom  poistení zavedený aj nový druh nemocenskej dávky – tzv. dlhodobé ošetrovné pre poistencov, ktorí budú ošetrovať inú fyzickú osobu z dôvodu potreby poskytovania osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí tejto osoby. Zamestnancovi a povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej SZČO, ktorá osobne a celodenne ošetruje uvedenú fyzickú osobu, sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 91. dňa osobného a celodenného ošetrovania tejto fyzickej osoby do skončenia tohto ošetrovania. Keďže princíp platnej právnej úpravy sleduje výkon ošetrovania osobitne na poistenca a v prípade zamestnanca aj osobitne na právny vzťah, zamestnávateľ na účely prerušenia poistenia zamestnanca sčíta všetky obdobia ospravedlnenia neprítomnosti zamestnanca v práci z dôvodu toho istého ošetrovania (a to bez ohľadu na nárok na ošetrovné a na jeho výplatu) a oznámi Sociálnej poisťovni prerušenie poistenia zamestnanca, ak ošetrovanie trvá spolu práve 91 dní. U SZČO sa rovnako ako u zamestnanca, sčítavajú obdobia vykonávania toho istého ošetrovania z dôvodu domácej osobnej starostlivosti bez ohľadu na nárok na dávku a jej výplatu najskôr od vzniku potreby tohto ošetrovania. Sociálnej poisťovni oznamuje prerušenie poistenia sama SZČO.

V období do 90. dňa osobného a celodenného ošetrovania inej fyzickej osoby, zamestnanec a povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená SZČO nie sú povinní platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Dôchodkový vek

V Národnej rade Slovenskej republiky bol 24. septembra 2020 schválený návrh novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, podľa ktorej sa od 1. januára 2021 znižuje poistencom dotknutých ročníkov (1957 až 1965) dôchodkový vek.

Ako sa mení vek odchodu do dôchodku od roku 2021 nájdete tu.

Zníženie administratívnej záťaže v sociálnom poistení

Vo vzťahu k poistencovi a k samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) je zrušená povinnosť písomne oznámiť Sociálnej poisťovni do ôsmich dní zmenu mena a priezviska, zmenu miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, zrušenie trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. Tieto údaje bude Sociálna poisťovňa získavať z Registra fyzických osôb. Naďalej však tieto povinnosti zostávajú zachované pre tzv. poistencov štátu (osoba starajúca sa o dieťa, poberateľ peňažného príspevku na opatrovanie a osobný asistent) a tú SZČO, na ktorých sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa koordinačných nariadení Európskej únie alebo podľa medzinárodnej zmluvy o sociálnom zabezpečení, ktorá má prednosť pred zákonmi SR, a ak údaje o týchto skutočnostiach nie je možné získať z Registra fyzických osôb.

Vo vzťahu k zamestnávateľovi je zrušená povinnosť:

  • odhlásiť sa z registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou, ak už nezamestnáva žiadneho zamestnanca. Sociálna poisťovňa automaticky ukončí registráciu zamestnávateľa v registri zamestnávateľov na základe odhlásenia posledného zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia,
  • predložiť Sociálnej poisťovni po vykonanej kontrole správu o splnení opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin. Splnenie uložených opatrení skontroluje Sociálna poisťovňa ďalšou vykonanou kontrolou,
  • oznamovať Sociálnej poisťovni:
    • zmeny v údajoch jeho zamestnanca, a to zmenu priezviska, vrátane všetkých predošlých priezvisk, mena, dátumu a miesta narodenia, stavu a miesta trvalého pobytu, identifikačného čísla sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby (rodné číslo). Zmenu týchto údajov bude Sociálna poisťovňa získavať z Registra fyzických osôb. Povinnosť zamestnávateľa oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu mena a priezviska zamestnanca do ôsmich dní odo dňa, v ktorom sa o tejto zmene dozvedel, sa ponecháva za zamestnanca, ktorý na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt a Sociálna poisťovňa nemá možnosť získať tieto údaje z Registra fyzických osôb,
    • začiatok a skončenie čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky zamestnancom.

Zavedenie identifikačného čísla právneho vzťahu

Z dôvodu potreby viesť v sociálnom poistení evidenciu údajov o  zamestnancovi na úrovni právneho vzťahu a z dôvodu zabezpečenia vykonateľnosti budúceho ročného zúčtovania, bolo potrebné zaviesť identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca. Sociálna poisťovňa ho pridelí a zamestnávateľovi sprístupní bezodkladne po doručení prihlášky zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.

Zamestnávateľ je povinný od sprístupnenia identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca uvádzať toto číslo pri komunikácii so Sociálnou poisťovňou.

Nové informácie pre zamestnávateľa

Sociálna poisťovňa elektronicky sprístupňuje zamestnávateľovi informácie o jeho zamestnancovi, ktoré spracúva vo svojom informačnom systéme a sú nevyhnutné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné na sociálne poistenie z dôvodu, že zamestnanec bol uznaný za dočasne práceneschopného alebo z dôvodu osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby.

Princíp druhej šance pre fyzickú a právnickú osobu

Sociálna poisťovňa neuloží pokutu fyzickej a právnickej osobe, ktorá síce nesplní svoju povinnosť v lehotách určených jednotlivými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, ale dodatočne ju splní v ďalšej sedemdňovej lehote.

13. a 14. plat nie je oslobodený od platenia poistného

Z dôvodu, že tzv. 13. a 14. plat zúčtovaný zamestnancovi v roku 2021 a neskôr, už nie je príjmom zo závislej činnosti oslobodeným od dane, v sociálnom poistení sa tak stáva vymeriavacím základom na platenie poistného zamestnancom a jeho zamestnávateľom.

 

13. dôchodok

Dňa 21. 10. 2020 schválila NRSR návrh zákona o 13. dôchodku. 

Nárok na 13. dôchodok budú mať všetci poberatelia dôchodku bez ohľadu na sumu poberaného dôchodku. Sumu 13. dôchodku sa ustanovuje diferencovane, v závislosti od sumy poberaného dôchodku, resp. úhrnu súm poberaných dôchodkov. Maximálna suma 13. dôchodku je 300 eur. Nárok na maximálnu sumu 13. dôchodku majú tí poberatelia dôchodkových dávok, ktorých suma dôchodku resp. úhrn súm dôchodkov je najviac v suma životného minima.  

Ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov poberateľa je vyšší ako suma životného minima, suma 13. dôchodku sa určuje podľa vzorca. So stúpajúcou výškou dôchodku, resp. úhrnu súm dôchodkov sa výška 13. dôchodku lineárne znižuje, pričom sa garantuje minimálnu sumu 13. dôchodku vo výške najmenej 50 eur.

Na výplatu 13. dôchodku je príslušná Sociálna poisťovňa resp. príslušný útvar sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia  v závislosti od toho, kto vypláca dôchodok, ku ktorému sa 13. dôchodok poskytuje. Ustanovuje sa, že s výnimkou roku 2020, sa 13. dôchodok bude vyplácať v deň splatnosti dôchodku v novembri príslušného kalendárneho roka.

Poberatelia kompenzačného príspevku ako poistenci štátu

V súvislosti s právnou úpravou kompenzačného príspevku baníkov (zákon č. 385/2019 Z. z. o kompenzačnom príspevku baníkom a o zmene a doplnení niektorých zákonov) sa v sociálnom poistení od 1. apríla 2020 rozširuje okruh poistencov, za ktorých poistné na dôchodkové poistenie platí štát. Ide o poberateľov kompenzačných príspevkov, t.j. bývalých baníkov, ktorí ukončili zamestnanie so stálym pracoviskom v podzemí z dôvodu útlmu banskej činnosti a spĺňajú aj ďalšie podmienky určené zákonom o sociálnom poistení. Podmienky, ktoré poberatelia kompenzačného príspevku musia splniť sú rovnaké ako pri ostatných skupinách poistencov štátu: takáto osoba nemôže byť povinne poistená ako zamestnanec alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba, nemôže byť poistencom štátu z iného dôvodu a nemôže mať priznaný invalidný dôchodok alebo dovŕšený dôchodkový vek. Ak bývalý baník tieto podmienky splní, poistencom štátu sa stane automaticky, nebude mať teda v tomto ohľade žiadne oznamovacie povinnosti.

Osobitný sociálny poistný systém v súvislosti s prácou v obecnej polícii

Od 1. apríla 2020 vzniká osobitný sociálny poistný systém s cieľom vyplácania príspevku za prácu v obecnej polícii. Je založený na báze samofinancovania. Príslušníci obecnej polície budú spolu s poistným na sociálne poistenie, ktoré odvádza na účet Sociálnej poisťovne ich zamestnávateľ (obec, mesto), platiť aj poistné na príspevok za prácu v obecnej polícii. Poistné na uvedený príspevok budú príslušníci obecnej polície platiť počas trvania pracovného pomeru k obecnej polícii vo výške 3 % z vymeriavacieho základu, z ktorého sa platí poistné na dôchodkové poistenie.

13. dôchodok

S účinnosťou od 1. apríla 2020 sa zavádza nová dôchodková dávka 13. dôchodok. Nárok na 13. dôchodok majú v zásade všetci poberatelia dôchodku vyplácaného Sociálnou poisťovňou, bez ohľadu na výšku dôchodku. Suma 13. dôchodku zodpovedá výške priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou k 31. decembru kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa určuje suma 13. dôchodku. To znamená, že napr. poberateľovi sólo starobného dôchodku sa vyplatí 13. dôchodok v sume zodpovedajúcej priemernej mesačnej sume starobného dôchodku.

 

 

Výkon detencie

V súvislosti s úpravou výkonu detencie (zákon č. 231/2019 Z. z. o výkone detencie a o zmene a doplnení niektorých zákonov) sa od 1. januára 2020 prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca a povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO), ak v čase trvania jej povinného poistenia bola umiestnená na výkon detencie v detenčnom ústave. Vznik prerušenia uvedených poistení sa posudzuje rovnako ako ich zánik a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako ich vznik.

S úpravou prerušenia poistenia súvisí aj úprava povinnosti SZČO oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie povinného nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia z dôvodu výkonu detencie prostredníctvom detenčného ústavu. Za zamestnanca oznamuje prerušenie poistenia (nemocenského, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti) z dôvodu výkonu detencie jeho zamestnávateľ a to do ôsmich dní od tohto prerušenia.

Zmluva o výkone činnosti športového odborníka

Od 1. januára 2020 sa na účely sociálneho poistenia fyzická osoba, ktorá uzatvorila zmluvu o výkone činnosti športového odborníka považuje za fyzickú osobu v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti, resp. dohody o brigádnickej práci študentov.

Zamestnávatelia budú povinní prihlasovať svojich zamestnancov, ktorí s účinnosťou najskôr od 1. januára 2020 uzatvorili zmluvu o výkone činnosti športového odborníka, do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako tzv. dohodárov.

Študent, ktorý bude pracovať na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka, bude považovaný za študenta pracujúceho na dohodu o brigádnickej práci študentov. Z toho mu vplýva možnosť uplatnenia odvodovej úľavy (výnimky maximálne 200 eur mesačne).

Rovnaká možnosť sa vzťahuje aj na osoby s priznaným starobným dôchodkom, invalidným dôchodkom, výsluhovým dôchodkom pri dovŕšení dôchodkového veku, invalidným výsluhovým dôchodkom s uzavretou zmluvou o výkone činnosti športového odborníka, nakoľko budú považovaní za osoby pracujúce na základe dohody o pracovnej činnosti.

Vyrovnávací príplatok

S účinnosťou od 1. januára 2020 sa vypúšťa právna úprava vyrovnávacieho príplatku a namiesto nej sa ustanovuje osobitný výpočet dôchodku (starobného, predčasného starobného a invalidného) pre federálnych poberateľov dôchodkov. Cieľom tejto právnej úpravy je dosiahnuť, že súčet českého čiastkového dôchodku a slovenského čiastkového dôchodku sa bude rovnať dôchodku, na ktorý by mal poistenec nárok, ak by získal iba slovenské obdobie dôchodkového poistenia. Podmienka získania 25 rokov obdobia dôchodkového poistenia už pri tejto úprave neplatí. Nárok na takýto dôchodok má každý, kto má nárok na dôchodok z ČR (starobný alebo invalidný) a získal najmenej rok poistenia podľa predpisov SR.

Pevné stanovenie dôchodkového veku

V súvislosti so zastropovaním dôchodkového veku sa od 1. januára 2020 upúšťa od určovania dôchodkového veku prostredníctvom tzv. dôchodkového automatu. Od tohto dátumu zákon pevne stanovuje dôchodkový vek pre všetky skupiny poistencov v členení na ročníky, pohlavie a počet vychovaných detí prehľadne v prílohe zákona.

Vyššie minimálne dôchodky

Od 1. januára 2020 sa mení systém výpočtu minimálneho dôchodku, a to jeho naviazaním na priemernú mzdu. Pre dosiahnutie minimálneho dôchodku bude po novom potrebné splniť podmienku 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia.

Pri 30 rokoch bude výška minimálneho dôchodku predstavovať 33 % z priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov a v roku 2020 dosiahne 334,30 eura. Pri získaní viac ako 30 rokov a menej ako 40 rokov obdobia dôchodkového poistenia sa bude minimálny dôchodok zvyšovať za každý rok o 2 % zo sumy životného minima a pri 40 a viac rokoch dôchodkového poistenia za každý rok o 3 % zo sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu.

Zároveň sa mení aj valorizácia minimálneho dôchodku = zvyšovať sa bude pravidelne v súlade s rastom priemernej mzdy a aj s rastom životného minima.

S účinnosťou od 1. januára. 2020 sa zmení pomer krátenia starobných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov a minimálnych dôchodkov vyplácaných sporiteľom v II. pilieri. Dotknutým dôchodcom sa tak zvýši dôchodok vyplácaný zo Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa rozhodne o zmene sumy uvedených dôchodkov najneskôr do 31. marca 2021.

V súlade s princípom „jedenkrát a dosť“ sa v jednotlivých právnych predpisoch ukladajúcich zákonnú povinnosť fyzických a právnických osôb preukázať plnenie odvodových povinností voči Sociálnej poisťovni priložením potvrdenia k žiadosti, tieto nahrádzajú elektronickým preverovaním splnenia povinnosti dotknutých fyzických a právnických osôb príslušným orgánom verejnej moci priamo v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom informačných systémov.

Od 1. decembra 2019 Sociálna poisťovňa na žiadosť orgánu verejnej moci poskytuje bezodkladne a bez súhlasu dotknutých osôb v elektronickej podobe údaje o evidovaných nedoplatkoch na poistnom na sociálne poistenie na účely preukázania skutočnosti ustanovenej osobitným predpisom.

Vo vzťahu k tzv. 13. a 14 . platu nastávajú od 1. septembra 2019 zmeny súvisiace s platením poistného na sociálne poistenie zamestnancom a jeho zamestnávateľom, ktoré sa vo vzťahu k 14. platu prejavia v decembri 2019 až 2021, a vo vzťahu k 13. platu v júni 2021.

V decembri 2019 až 2021 je od platenia poistného na sociálne poistenie oslobodený 14. plat zamestnanca najviac do sumy 500 eur, vyplatený každým jeho zamestnávateľom. Podmienkou tohto oslobodenia je, že 14. plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku (funkčného platu), zároveň pracovnoprávny (štátnozamestnanecký) vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trval k 31. októbru príslušného kalendárneho roka nepretržite aspoň 48 mesiacov a zamestnancovi bol v júni príslušného kalendárneho roka vyplatený aj 13. plat.

Obdobná „úľava“ sa bude vzťahovať na 13. plat vyplatený zamestnancovi v júni 2021. Od platenia poistného na sociálne poistenie bude oslobodený 13. plat najviac do výšky 500 eur, vyplatený zamestnancovi každým jeho zamestnávateľom. Podmienkou tohto oslobodenia je, že 13. plat musí byť vyplatený najmenej vo výške 500 eur a pracovnoprávny (štátnozamestnanecký) vzťah zamestnanca u zamestnávateľa musí trvať k 30. aprílu 2021 nepretržite aspoň 24 mesiacov.

Vianočný príspevok

Zvyšuje sa vianočný príspevok vrátane jednorazového zvýšenia na dvojnásobok jeho súčasnej úrovne. Maximálna suma vianočného príspevku vrátane jednorazového zvýšenia pre dôchodky, resp. úhrny súm dôchodkov nepresahujúce sumu životného minima 210,2 eura tak bude 200 eur. So stúpajúcou výškou dôchodku, resp. úhrnu súm dôchodkov sa bude výška vianočného príspevku lineárne znižovať.

Okrem zdvojnásobenia sumy vianočného príspevku sa rozširuje aj okruh dotknutých osôb prostredníctvom zvýšenia hranice nároku na vianočný príspevok z pôvodnej úrovne 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve na 65 %, t. j. v roku 2019 bude horná hranica na nárok na vianočný príspevok v sume 658,5 eura.

Neozbrojenému príslušníkovi finančnej správy, ktorého právny vzťah zakladajúci právo na príjem zo závislej činnosti trvá odo dňa jeho ustanovenia do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane, vzniká povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca podľa zákona o sociálnom poistení odo dňa preloženia alebo prevedenia na funkciu, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane alebo odo dňa jeho ustanovenia nanovo do funkcie, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane. Ustanovením neozbrojeného príslušníka finančnej správy do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane ako ozbrojeného príslušníka finančnej správy, jeho povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca podľa zákona o sociálnom poistení zaniká.

Dôchodkový strop

Dňa 28. marca 2019 NR SR schválila ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorým sa zavádza horná hranica (tzv. strop) dôchodkového veku na 64 rokov a zároveň jej primerané zníženie v závislosti od počtu vychovaných detí, maximálne o 18 mesiacov. Podrobnosti súvisiace so zastropovaním dôchodkového veku ustanoví zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Materské

Jednoznačne sa ustanovila možnosť súbežného poberania materského otcom a matkou dieťaťa, ak otec po dohode s matkou prevzal do starostlivosti staršie dieťa a matka sa súčasne stará o ich ďalšie dieťa.

Zároveň sa určil priaznivejší výpočet pravdepodobného vymeriavacieho základu na určenie materského pri tzv. reťazových pôrodoch tým, že sa ustanovilo, že:

  • suma materského poistenkyne pri ďalšom dieťati nebude vypočítaná z tzv. minimálneho vymeriavacieho základu ani v prípade, ak sa v rozhodujúcom období vyskytovalo okrem obdobia poberania materského alebo obdobia prerušenia nemocenského poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky (pri samostatne zárobkovo činnej osobe z dôvodu čerpania rodičovského príspevku), aj obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti,
  •  pravdepodobný denný vymeriavací základ pri ďalšom dieťati nebude nižší ako najvyšší z denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov, z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich materských z toho istého nemocenského poistenia.


Dôchodkový vek

S cieľom zabezpečiť, aby bol dôchodkový vek známy pre poistencov v dostatočnom časovom predstihu a bol lepšie zapamätateľný, sa určuje 5 rokov vopred a vyjadruje v rokoch a mesiacoch nasledovne:

Dôchodkový vek poistenca, ktorý

  • v roku 2019 dovŕši vek 62 rokov, je 62 rokov a 6 kalendárnych mesiacov,
  • v roku 2020 dovŕši vek 62 rokov, je 62 rokov a 8 kalendárnych mesiacov,
  • v roku 2021 dovŕši vek 62 rokov, je 62 rokov a 10 kalendárnych mesiacov,
  • v roku 2022 dovŕši vek 63 rokov, je 63 rokov,
  • v roku 2023 dovŕši vek 63 rokov, je 63 rokov a 2 kalendárne mesiace.


Doručovanie písomností Sociálnou poisťovňou

Od 1. januára 2019 sa zosúlaďuje právna úprava doručovania písomností Sociálnou poisťovňou so všeobecnou právnou úpravou doručovania v správnom konaní. Mení sa fikcia doručenia do vlastných rúk adresáta (inštitút náhradného doručenia) na novú fikciu - v prípade prevzatia uloženej písomnosti na pošte sa bude považovať za deň doručenia deň reálneho prevzatia tejto písomnosti na pošte (čo zákon o sociálnom poistení účinný do 31. decembra 2018 nepozná v prípade, ak si adresát zásielku počas uloženia na pošte prevzal po troch dňoch od jej uloženia). V prípade, ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, bude sa považovať za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky Sociálnej poisťovni, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistného na sociálne poistenie

Súčasťou vymeriavacieho základu zamestnanca, a aj jeho zamestnávateľa, na platenie poistného na sociálne poistenie, je aj príjem oslobodený od dane podľa § 5 ods. 7 písm. p) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 368/2018 Z. z. (nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v pracovnom pomere od zamestnávateľa, ktorého prevažujúca činnosť je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke, na účely zabezpečenia ubytovania v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne), ktoré plynulo zamestnancovi počas kalendárneho roka 2018.

Na účely sociálneho poistenia zamestnancom nebola v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2018 fyzická osoba v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa § 35 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Novela zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov účinná od 30. decembra 2018 predĺžila toto obdobie do 31. decembra 2021. To znamená, že športovci – zamestnanci budú sociálne poistení až od 1. januára 2022 a od tohto času vznikne všetkým športovcom – zamestnancom povinnosť platiť poistné a ich zamestnávateľom povinnosť platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie. Z toho vyplýva, že športovec – zamestnanec nebude do 31. decembra 2021 krytý dávkami sociálneho poistenia, ak nastane sociálna udalosť.

Ako doposiaľ bude športovcovi – zamestnancovi v období rokov 2019 - 2021 umožnené chrániť sa pred dôsledkami sociálnej udalosti prostredníctvom systému dobrovoľného nemocenského poistenia, dobrovoľného dôchodkového poistenia a dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti.

V súlade so všeobecnými zásadami platenia poistného na dôchodkové poistenie, v rámci ktorých je vymeriavací základ na platenie poistného ohraničený maximálnym vymeriavacím základom, sa vymeriavací základ na dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie ohraničuje sumou maximálneho mesačného vymeriavacieho základu a v prípade dodatočného zaplatenia poistného len za časť kalendárneho mesiaca, tak pomernou sumou minimálneho a maximálneho mesačného vymeriavacieho.

Vianočný príspevok

S cieľom zlepšovania postavenia nízkopríjmových dôchodcov sa aj v roku 2018 poskytuje jednorazové zvýšenie sumy vianočného príspevku o ďalších 12,74 eura tým poberateľom vianočného príspevku, ktorých dôchodky, resp. sumy viacerých dôchodkov, sú maximálne do výšky 2-násobku sumy životného minima (410,14 eura vrátane).

Sociálna poisťovňa na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby vydá do piatich pracovných dní od podania žiadosti písomný súhlas so zápisom v obchodnom registri, ak voči takejto osobe nevedie pohľadávku alebo ak pohľadávka neprevyšuje sumu vo výške určenej generálnym riaditeľom. Obdobne sa postupuje aj v prípade, ak ide o žiadosť obchodnej spoločnosti o vydanie súhlasu s výmazom z obchodného registra.

Od 1. júla 2018 sa dôchodcom, pracujúcim na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, poskytuje rovnaká výhoda, akú do tohto času majú žiaci stredných a študenti vysokých škôl. Budú mať právo určiť si dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, na základe ktorej nebudú mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. Oni a ich zamestnávatelia tak budú oslobodení od platenia odvodov na povinné dôchodkové poistenie (starobné a invalidné) a zamestnávatelia aj do rezervného fondu solidarity. Oslobodenie bude v rovnakej výške vymeriavacieho základu ako je tomu u študentov - 200 eur mesačne, čo predstavuje maximálne 2 400 eur ročne.

Uvedené sa týka poberateľov starobných dôchodkov, invalidných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov, invalidných výsluhových dôchodkov a výsluhových dôchodkov, ktorých poberatelia dovŕšili dôchodkový vek.

K najväčšej zmene dôjde u poberateľov predčasných starobných dôchodkov, ktorí do 30. júna 2018 vôbec nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť a zároveň poberať tento dôchodok. Od 1. júla 2018 sa umožňuje, aby aj poberateľ predčasného starobného dôchodku, ktorý si určil dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, mohol, do zákonom ustanovenej sumy príjmu - 2 400 eur ročne, vykonávať zárobkovú činnosť bez toho, aby mu zanikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku.

Od 1. januára 2018 sa odbremeňuje prevažná časť fyzických osôb, za ktoré platí poistné na dôchodkové poistenie štát, od podávania prihlášky a odhlášky v Sociálnej poisťovni. Uvedené sa týka prihlasovania fyzických osôb, ktoré sa starajú o dieťa do šiestich rokov veku, o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom od 6 do 18 rokov veku; fyzických osôb, ktorým sa poskytuje príspevok na opatrovanie a fyzických osôb, ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne. U väčšiny uvedených fyzických osôb najmä poberateľov rodičovského príspevku, osobných asistentov, a poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie tak bude vznikať dôchodkové poistenie platené štátom automaticky.

V tejto súvislosti a v súlade s princípom rovnakého zaobchádzania sa umožňuje aj nadobudnutie dôchodkových nárokov tým osobám, ktoré pred 1. januárom 2018 splnili všetky podmienky dôchodkového poistenia, okrem podania prihlášky na dôchodkové poistenie, t.j. aby sa im zhodnotilo obdobie starostlivosti ako obdobie dôchodkového poistenia. Uvedené sa týka fyzických osôb:

  • ktoré sa starajú o dieťa do šiestich rokov veku, o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom od 6 do 18 rokov veku,
  • ktorým sa poskytuje príspevok na opatrovanie,
  • ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne.

Predlžuje sa lehota na splnenie povinnosti zamestnávateľa predložiť Sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia z troch dní na osem dní. Tiež sa predlžuje lehota na odhlásenie zamestnanca zo Sociálnej poisťovne z 1 dňa na 8 dní a zosúlaďuje sa lehota na prihlásenie zamestnávateľa do registra zamestnávateľov s lehotou na prihlásenie zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedených Sociálnou poisťovňou. Predmetné opatrenia zjednodušia činnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni a poskytnú väčší časový priestor zamestnávateľom na splnenie uvedených povinností.

Naďalej bude na platenie poistného na úrazové poistenie sadzba 0,8 % z vymeriavacieho základu zamestnávateľa.

Zachováva sa pôsobnosť generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne rozhodovať o presúvaní finančných prostriedkov medzi základnými fondmi, v prípade ich nedostatkov v niektorom z nich.

Zjednocuje sa suma, do ktorej Sociálna poisťovňa dlžné poistné nepredpisuje so sumou nedoplatku na poistnom, do ktorej vzniká nárok na dávku nemocenského poistenia (5 EUR); rovnaká hranica platí aj na predpisovanie penále a na uloženie povinnosti vrátiť neprávom vyplatené dávky.

Umožňuje sa povoliť splátkový kalendár každému dlžníkovi na poistnom bez ohľadu na skutočnosť, či je povinný aktuálne odvádzať poistné a predlžuje sa lehota, na ktorú možno povoliť splátky dlžných súm z 18 na 24 mesiacov. Uvedeným opatrením sa rozšíri okruh osôb, ktoré budú môcť tento inštitút využiť vzhľadom na ich finančné pomery.

Predlžuje sa lehota, na ktorú možno povoliť splátky dlžných súm fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá je povinná vrátiť vyplatené sumy dávky, z 18 na 24 mesiacov.

Úprava súm starobných dôchodkov priznaných pred 1. januárom 2004

S účinnosťou od 1. januára 2018 sa vykoná prepočet a zvýšenie súm starobných dôchodkov (starodôchodkov) , ktorých suma bola vypočítaná podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení). Výpočet dôchodku podľa uvedených zákonov bol z dôvodu vysokej miery solidarity (maximálny priemerný mesačný zárobok na výpočet starobného dôchodku bol obmedzený sumou 4067, resp. 3000 Sk) výhodný najmä pre nízkopríjmových poistencov a nevýhodný pre poistencov s nadpriemernými zárobkami. V dôsledku uvedeného, niektorí, najmä nadpriemerne zarábajúci poistenci, ktorí požiadali o starobný dôchodok pred 1. januárom 2004, pociťujú ako krivdu skutočnosť, že suma ich dôchodku by bola vyššia, ak by bola určená podľa zákona č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení účinného od 1. januára 2004. Rozdiely v úrovni starobných dôchodkov vyplývajúce z rozdielnej právnej úpravy účinnej pred 1. januárom 2004 a právnej úpravy účinnej od tohto dňa, boli čiastočne kompenzované v roku 2006 a 2008 (§ 293k a 293aw zákona o sociálnom poistení). Napriek uvedenému je stále suma starobného dôchodku starodôchodcov s nadpriemernými príjmami nižšia ako suma, ktorá by bola za rovnakých podmienok určená podľa nového zákona.Cieľom právnej úpravy je preto dosiahnuť stav, aby suma starobného dôchodku uvedenej skupiny starodôchodcov bola približne rovnaká ako jeho suma určená podľa zákona o sociálnom poistení k 1. januáru 2004.

Podrobnejšie informácie

Zmena podmienok vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti a jej výplatu

S cieľom umožniť prístup k dávke v nezamestnanosti väčšiemu počtu poistencov, ktorí platili poistné na poistenie v nezamestnanosti (najmenej dva roky v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie) a aj s prihliadnutím na podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti v okolitých susedských členských štátoch Európskej únie, sa s účinnosťou od 1. januára 2018 zjednocujú podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti a dĺžka podporného obdobia v nezamestnanosti pre všetkých poistencov.

Od 1. januára 2018 musí byť poistenec na nárok na dávku v nezamestnanosti poistený najmenej dva roky v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Za predpokladu zjednotenia podmienok nároku na dávku v nezamestnanosti je dôvodné, aby bola jednotná pre všetkých poistencov aj dĺžka podporného obdobia v nezamestnanosti (6 mesiacov). Podporné obdobie v nezamestnanosti v dĺžke 6 mesiacov podľa zákona účinného od 1. januára 2018 sa bude vzťahovať aj na poistenca, ktorému bola priznaná dávka v nezamestnanosti podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017, ak sa mu dávka vypláca k 31. decembru 2017 a nárok na jej výplatu trvá aj po tomto dni a na poistenca, ktorý bol opätovné zaradený, do evidencie uchádzačov o zamestnanie po 31. decembri 2017 a vypláca sa mu dávka v nezamestnanosti počas zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti.

Úprava podmienok vzniku nároku na vyrovnávací príplatok

Právna úprava účinná do 31. decembra 2017 umožňovala vznik nároku na vyrovnávací príplatok poberateľovi, ktorému bol priznaný slovenský starobný dôchodok a český starobný dôchodok. Od 1. januára 2018 vznikne nárok na vyrovnávací príplatok aj poistencovi, ktorý má priznaný slovenský predčasný starobný dôchodok.

Výška vyrovnávacieho príplatku sa určí ako rozdiel medzi teoretickou (fiktívnou) sumou predčasného starobného dôchodku určenou výlučne podľa predpisov Slovenskej republiky s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú do rozdelenia ČSFR a dobu získanú podľa slovenských predpisov a úhrnom súm vyplácaného starobného dôchodku z Českej republiky a vyplácaného predčasného starobného dôchodku podľa predpisov Slovenskej republiky alebo starobného dôchodku, na ktorý sa zmenil predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku. Rovnako ako u poistenca, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, sa do úhrnu súm dôchodkov, ktoré sa odpočítajú od fiktívnej sumy predčasného starobného dôchodku, zaráta aj suma výsluhového dôchodku.

Od 1. júla 2017 sa zavádza výkon rozhodnutia vymáhaním pohľadávok Sociálnou poisťovňou tromi spôsobmi:

  • zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
  • prikázaním pohľadávky z účtu dlžníka v banke,
  • zrážkami z  dávok, ktoré svojmu dlžníkovi vypláca Sociálna poisťovňa.

Predpokladá sa pozitívny dopad tohto opatrenia na dlžníkov Sociálnej poisťovne vo všeobecnosti (odbúranie nákladov na trovy exekúcie, ktoré niekedy niekoľkonásobne prevyšovali sumu vymáhanej pohľadávky a ktoré musel dlžník zaplatiť exekútorovi). Rovnako sa predpokladá pozitívny dopad na činnosť Sociálnej poisťovne, ktorá v súvislosti s výberom poistného na sociálne poistenie disponuje údajmi potrebnými na výkon rozhodnutia vymáhaním pohľadávok, čo bude mať za následok rýchlejšiu reakciu Sociálnej poisťovne na neplatenie, neodvedenie poistného na sociálne poistenie a na realizáciu opatrení, zaručujúcich efektívnejšie postupy pri vymáhaní pohľadávok.

Zvýšenie sumy materského od 1.5.2017

Z dôvodu zlepšenia sociálnej a najmä finančnej situácie rodín s deťmi sa od mája zvyšuje materské z doterajších 70 % denného vymeriavacieho základu na 75 %. Rodičom poberajúcim materské tak vznikne nárok na približne 100 % čistého príjmu, ktorý dosahovali pred vznikom nároku na materské.

Sociálna poisťovňa predpíše fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, penále vo výške 0, 05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, alebo do dňa začatia kontroly, ale od 1. apríla 2017 aj do dňa, keď bola dlžná suma zaplatená exekútorovi.

Od 1. marca 2017 Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak ide o nevymáhateľnú pohľadávku podľa osobitného predpisu (zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Platenie poistného za poistencov štátu
Od 1. januára 2017 bola zrušená hranica 12 rokov na účely platenia poistného štátom. Podľa zákona č. 355/2016 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa s účinnosťou od 1. januára 2017 osobám, ktoré podali prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie a osobnej asistencie poskytovanej v rozsahu 140 a viac hodín mesačne, bude hodnotiť takéto obdobie na účely dôchodkového poistenia bez časového obmedzenia (doteraz najviac v rozsahu 12 rokov kumulovane). Uvedeným opatrením sa umožní napr. opatrovaním blízkej osoby v rozsahu najmenej 30 rokov získať nárok na minimálny dôchodok. Štát prevzal na seba povinnosť platiť za tieto osoby poistné na dôchodkové poistenie počas celého obdobia potreby opatrovania ťažko zdravotne postihnutých.

Maximálny vymeriavací základ
V zmysle zákona č. 285/2016 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 1. januára 2017 sa zvýšil maximálny mesačný vymeriavací základ na platenie poistného

  • na nemocenské poistenie zamestnancom, zamestnávateľom, povinne nemocensky poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne nemocensky poistenou osobou
  • na dôchodkové poistenie zamestnancom, zamestnávateľom, povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou
  • na poistenie v nezamestnanosti zamestnancom, zamestnávateľom a dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti
  • na garančné poistenie zamestnávateľom
  • do rezervného fondu solidarity zamestnávateľom, povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou

z 5-násobku na 7-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné, t.j. na sumu 6.181,00 EUR.
Postup pri platení a odvádzaní poistného na sociálne poistenie za jednotlivé skupiny poistencov, odvádzateľov a praktické rady nájdete na webovej stránke Sociálnej poisťovne, verejnoprávnej inštitúcie, ktorá vykonáva sociálne poistenie a ktorá bola zriadená na tento účel - http://www.socpoist.sk.

Zvyšovanie dôchodkových dávok a úrazových dávok
Vláda Slovenskej republiky pri prijímaní právnej úpravy zvyšovania dôchodkov v roku 2012 deklarovala, že v prípade prehlbovania rozdielu medzi rastom spotrebiteľských cien a rastom priemernej mzdy v neprospech rastu spotrebiteľských cien, prehodnotí spôsob zvyšovania dôchodkov. Vzhľadom na to, že v poslednom období prišlo k poklesu medziročného rastu spotrebiteľských cien a dôchodky v roku 2017 by sa zvýšili len o minimálnu sumu, bola prijatá právna úprava, ktorá garantuje pevnú sumu zvýšenia v roku 2017, ktorá sa určila najmenej ako 2 % z priemernej mesačnej sumy daného druhu dôchodku. Rovnakým spôsobom sa určilo aj minimálne percento zvýšenia úrazovej renty.

Priemerný osobný mzdový bod
S účinnosťou od 1. januára 2017 prišlo k tzv. zmrazeniu koeficientov úpravy priemerných osobných mzdových bodov pri výpočte dôchodkov. Toto opatrenie bolo prijaté v súvislosti zvýšením maximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie (s výnimkou úrazového poistenia) z 5-násobku na 7-násobok priemernej mzdy, aby vysokopríjmoví poistenci, ktorí odvádzajú vyššiu platbu poistného na dôchodkové poistenie a sú týmto spôsobom solidárni s nízkopríjmovými poistencami, mali tieto zvýšené odvody aspoň čiastočne premietnuté do výpočtu dôchodkových dávok.

Dôchodkový vek
Od 1. januára 2017 sa mení spôsob určovania dôchodkového veku. Dôchodkový vek na rok 2017 je 62 rokov a 76 dní.
Nový spôsob určovania dôchodkového veku sa netýka poistencov narodených do 31. decembra 1954, žien narodených do 31. decembra 1961, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia o znížení dôchodkového veku v závislosti od počtu vychovaných detí a poistencov, ktorým sa zachováva nárok na znížený dôchodkový vek vzhľadom na počet odpracovaných rokov v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie alebo do I. alebo II. kategórie funkcií.

Denný vymeriavací základ na určenie nemocenskej dávky a náhrady príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti
Zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu na nemocenské dávky v roku 2017 z 1,5-násobku priemernej mzdy na 2-násobok priemernej mzdy znamená zvýšenie maximálneho denného vymeriavacieho základu zo 43,5453 eur na 58,0603 eur. Uvedená zmena prináša zvýšenie maximálnej výšky materského, nemocenského a ošetrovného. Rodičia teda môžu dostať materské až do maximálnej sumy 1260 eur v mesiaci, ktorý má 31 kalendárnych dní a do sumy 1219,3 eur v mesiaci, ktorý má 30 kalendárnych dní. Maximálna suma nemocenského sa zvýšila zo 742,5 eur na 990 eur v mesiaci, ktorý má 31 kalendárnych dní a zo 718,5 eur na 958 eur v mesiaci, ktorý má 30 kalendárnych dní. Suma ošetrovného za 10 kalendárnych dní z maximálneho vymeriavacieho základu sa zvyšuje z 239,5 eur na 319,4 eur.

Vdovské a vdovecké dôchodky
Vdovám, ktoré ovdoveli pred 1. januárom 2004 a ktorým zanikol nárok na vdovský dôchodok alebo nárok na jeho výplatu sa bude posudzovať opätovný nárok na tento dôchodok alebo nárok na jeho výplatu podľa predpisov účinných v čase úmrtia manžela s tým, že možnosť splnenia stanovených podmienok už nebude časovo obmedzená. Nárok na vdovský dôchodok tak ženám vznikne kedykoľvek po splnení zákonom stanovenej podmienky napr. dovŕšením veku 50 rokov.
Vdovcom, ktorí ovdoveli pred 1. januárom 2004 a ktorým nevznikol nárok na vdovecký dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2016, sa bude posudzovať nárok na vdovecký dôchodok podľa rovnakých podmienok nároku na vdovecký dôchodok týchto vdovcov účinných do 31. decembra 2015 bez časového obmedzenia troch rokov na splnenie stanovených podmienok.

Vyrovnávací príplatok
Od 1. januára 2016 sa zaviedol vyrovnávací príplatok ako nová dôchodková dávka, ktorej účelom je kompenzovať negatívne dôsledky rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) na dôchodky niektorých poistencov.
Poistencovi, ktorý splní zákonom ustanovené podmienky, by mal vyrovnávací príplatok zabezpečiť, aby úhrnná suma jeho slovenského a českého starobného dôchodku dosiahla sumu dôchodku, ktorá by mu patrila, ak by sa aj doby zamestnania na území Českej republiky získané pred 1. januárom 1993 hodnotili na účel slovenského starobného dôchodku.

Zvýšenie sumy materského
S účinnosťou od 1. januára 2016 sa zvyšuje materské zo 65 % na 70 % denného vymeriavacieho základu. Rodičia na materskej dovolenke tak dostanú od prvého januára 2016 reálne viac ako 91 % predchádzajúceho príjmu v čistom. Zmena sa týka aj tých, ktorí začali dávku poberať pred týmto termínom a stále ju poberajú.

Minimálny dôchodok
Od 1. júla 2015 sa zaviedol minimálny dôchodok. Účelom minimálneho dôchodku je zabezpečiť poistencovi dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi. O priznanie minimálneho dôchodku nie je potrebné žiadať, o nároku na zvýšenie dôchodku na minimálny dôchodok rozhodne Sociálna poisťovňa.

Odhlasovacia a prihlasovacia povinnosť pre SZČO

Od 1. januára 2015 sa ruší prihlasovacia a odhlasovacia povinnosť na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe a zavádza sa povinnosť Sociálnej poisťovne oznámiť samostatne zárobkovo činnej osobe vznik povinného poistenia, ako aj výšku poistného.

Prepočítanie starobného dôchodku pri výkone zárobkovej činnosti

Od 1. januára 2015 zákon umožní poistencom, ktorí po priznaní starobného dôchodku ďalej vykonávajú zárobkovú činnosť, požiadať o tzv. prepočet sumy starobného dôchodku raz ročne, bez ohľadu na to, či výkon zárobkovej činnosti ukončia, alebo v ňom pokračujú. Do 31. decembra 2014 je takýto prepočet možný len po zániku dôchodkového poistenia.

Na fyzickú osobu, ktorá bola pred vznikom pracovného pomeru, resp. štátnozamestnaneckého pomeru, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie ako dlhodobo nezamestnaná osoba, sa vzťahuje odvodová úľava. Zamestnávateľ ani zamestnanec za predpokladu splnia zákonom o sociálnom poistení ustanovených podmienok, nie sú povinní platiť poistné na sociálne poistenie.

Zrušenie niektorých opatrení 

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky už nebude vydávať a zverejňovať v Zbierke zákonov Slovenskej republiky opatrenia, ktorými sa ustanovuje maximálna suma mesačného príjmu a maximálna suma priemerného mesačného príjmu z dohody o brigádnickej práci študentov, všeobecný vymeriavací základ a dôchodková hodnota. Pri ustanovovaní maximálnej sumy mesačného príjmu a maximálnej sumy priemerného mesačného príjmu z dohody o brigádnickej práci študentov, všeobecného vymeriavacieho základu a dôchodkovej hodnoty ministerstvo vychádzalo z makroekonomických ukazovateľov, ktoré pravidelne vykazuje a zverejňuje Štatistický úrad Slovenskej republiky. Spomínané údaje bude po novom povinná zverejňovať Sociálna poisťovňa na svojom webovom sídle a uchovávať ich tak, aby boli verejne dostupné odo dňa ich zverejnenia bez časového obmedzenia.

Súbeh povinného nemocenského poistenia a dobrovoľného nemocenského poistenia a súbeh povinného poistenia v nezamestnanosti s dobrovoľným poistením v nezamestnanosti

S účinnosťou od 1. júla 2014 sa zamedzuje súbehu povinného nemocenského poistenia s dobrovoľným nemocenským poistením a taktiež sa zamedzuje súbehu povinného poistenia v nezamestnanosti s dobrovoľným poistením v nezamestnanosti.

Predčasný starobný dôchodok

V závislosti od podmienok nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia sa upravili podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok u sporiteľa. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa mení podmienka získania potrebnej sumy predčasného starobného dôchodku tak, že nárok na predčasný starobný dôchodok sporiteľa vznikne vtedy, ak súčet súm predčasného starobného dôchodku z dôchodkového poistenia a predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia je vyšší ako 1,2- násobok sumy životného minima pre 1 plnoletú fyzickú osobu.

Prevod dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie

Zákon o sociálnom poistení upravuje určenie sumy starobného dôchodku v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky so zohľadnením dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie.

Zamestnanec

Za zamestnanca sa na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti považuje pri pravidelnom mesačnom príjme aj fyzická osoba vykonávajúca činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodár) okrem:

  • fyzickej osoby vykonávajúcej činnosť na základe dohody o brigádnickej práci študentov (študent) a
  • fyzickej osoby vykonávajúcej činnosť na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek, invalidného výsluhového dôchodku.

Tabuľka sadzieb poistného na sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie pre dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (.PDF)

Za zamestnanca sa na účely dôchodkového poistenia považuje

  • fyzická osoba, vykonávajúca činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorá nie je pravidelne mesačne odmeňovaná,
  • fyzická osoba, vykonávajúca činnosť na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorá je pravidelne alebo nie je pravidelne mesačne odmeňovaná, ak je poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek, invalidného výsluhového dôchodku,
  • fyzická osoba, vykonávajúca činnosť na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ktorá je pravidelne mesačne odmeňovaná, ak mesačný príjem z tejto dohody presiahne, pre študenta do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšil 18 rokov veku, sumu 66 eur a pre študenta od nasledujúceho mesiaca po dovŕšení 18 rokov veku, sumu 155 eur,
  • fyzická osoba, vykonávajúca činnosť na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ktorá nie je pravidelne mesačne odmeňovaná, ak priemerný mesačný príjem z tejto dohody presiahne, pre študenta do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšil 18 rokov veku, sumu 66 eur a pre študenta od nasledujúceho mesiaca po dovŕšení 18 rokov veku, sumu 155 eur.

V súvislosti s možnosťou vzniku povinného nemocenského poistenia fyzických osôb vykonávajúcich činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa upravil inštitút pravdepodobného denného vymeriavacieho základu na určenie sumy nemocenskej dávky, tak aby v prípade určenia sumy nemocenskej dávky dohodárov bol rešpektovaný aj ich nižší príjem ako je minimálny vymeriavací základ.

Študenti a povinné dôchodkové poistenie

Študent si môže určiť len jednu dohodu, na základe ktorej nebude povinne dôchodkovo poistený, ak jeho mesačný príjem z tejto dohody alebo priemerný mesačný príjem pri nepravidelnom odmeňovaní, nepresiahne stanovenú sumu (66 eur /155 eur).

Ak mesačný príjem študenta z dohody, ktorý je pravidelne mesačne odmeňovaný, presiahne stanovenú sumu, vznikne mu povinné dôchodkové poistenie, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom jeho mesačný príjem presiahol stanovenú sumu. Takto vzniknuté povinné dôchodkové poistenie zanikne, ak jeho mesačný príjem nepresiahne stanovenú sumu alebo ukončením dohody o brigádnickej práci študentov.

Priemerný mesačný príjem sa zisťuje po skončení dohody. Ak tento príjem presiahne stanovenú sumu, študentovi vznikne povinné dôchodkové poistenie spätne od vzniku dohody, z čoho vyplynie aj povinnosť spätného doplatenia poistného.

Žiaci stredných škôl a študenti vysokých škôl pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe nie sú povinne nemocensky poistení, ani povinne dôchodkovo poistení, ani povinne poistení v nezamestnanosti.

Dobrovoľné poistenie

Od 1. januára 2013 sa môže fyzická osoba dobrovoľne nemocensky poistiť bez toho, aby musela byť dobrovoľne poistená v nezamestnanosti, naďalej však musí byť aj dobrovoľne dôchodkovo poistená. 

Priemerný osobný mzdový bod

Od 1. januára 2013 dochádza k postupnému posilneniu solidarity v I. pilieri počas prechodného 6 ročného obdobia.

Z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu poistenca, ktorého priemerný osobný mzdový bod je vyšší ako 1,25, sa v prechodnom období z hodnoty od 1,25 do 3 započíta:

  • v roku 2013        80 %
  • v roku 2014        76 %
  • v roku 2015        72 %
  • v roku 2016        68 %
  • v roku 2017        64 %
  • od roku 2018      60 %

Zo súčasných 84 % sa bude teda každoročne redukovať priemerný osobný mzdový bod z hodnoty od 1,25 do 3 o 4 % tak, že od roku 2018 táto redukcia bude predstavovať 60 %.

Priemerný osobný mzdový bod poistenca, ktorý nedosiahol hodnotu 1 sa bude postupne zvyšovať tak, že k hodnote získaného priemerného osobného mzdového bodu sa z rozdielu medzi hodnotou 1 a získaným priemerným osobným mzdovým bodom pripočíta:

  • v roku 2013        17 %
  • v roku 2014        18 %
  • v roku 2015        19 %
  • v roku 2016        20 %
  • v roku 2017        21 %
  • od roku 2018      22 %

Zo súčasných 16 % zvýšenia priemerného osobného mzdového bodu nedosahujúceho hodnotu 1 bude úprava priemerného osobného mzdového bodu v hodnote nižšej ako 1,0 zvyšovaná o 1 % tak, že od roku 2018 bude toto zvýšenie priemerného osobného mzdového bodu predstavovať 22 %.

Predčasný starobný dôchodok

S účinnosťou od 1. januára 2013 je možné požiadať o určenie sumy predčasného starobného dôchodku, ak sa nevyplácal nepretržite od priznania do dovŕšenia dôchodkového veku. Nové určenie sumy dôchodku spočíva v jeho zvýšení o 0,5 % za každých začatých 30 dní, počas ktorých sa predčasný starobný dôchodok nevyplácal.

Rovnaké zásady platia aj na určenie sumy pozostalostných dôchodkov, na ktoré vznikne nárok po poistencovi, ktorý splní podmienky na nové určenie sumy predčasného starobného dôchodku.

Nové určenie sumy dôchodku sa vykoná odo dňa podania žiadosti, najskôr od dovŕšenia dôchodkového veku. 

Zvyšovanie dôchodkových dávok a úrazových dávok

V prechodnom období od roku 2013 do roku 2017 sa dôchodkové dávky budú zvyšovať pevnou sumou v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien a medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy z priemernej sumy príslušného dôchodku s tým, že miera váh medziročného rastu spotrebiteľských cien (inflácie) a medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy z pred dvoch rokov sa bude postupne meniť, a to nasledovne:

  • v roku 2013 ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku (resp. predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku a pozostalostných dôchodkov),
  • v roku 2014 ako súčet 60 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 40 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku (resp. predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku a pozostalostných dôchodkov),
  • v roku 2015 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku (resp. predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku a pozostalostných dôchodkov),
  • v roku 2016 ako súčet 80 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 20 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku(resp. predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku a pozostalostných dôchodkov),
  • v roku 2017 ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku (resp. predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku a pozostalostných dôchodkov).

Vymeriavací základ pre SZČO

Od 1. januára 2013 sa pri výpočte vymeriavacieho základu na platenie poistného pomerná časť základu dane z príjmov z podnikania zvyšuje o zaplatené poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie.

V prechodnom období 3 rokov sa realizuje postupné znižovanie koeficientu, a to od súčasného koeficientu 2 pri sociálnom poistení (2,14 pri verejnom zdravotnom poistení):

  • na koeficient 1,9 od 1. júla 2013 (od 1. októbra 2013 pre fyzickú osobu, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania),
  • na koeficient 1,6 od 1. júla 2014 (od 1. októbra 2014 pre fyzickú osobu, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania),
  • až po koeficient 1,486 od 1. júla 2015 (od 1. októbra 2015 pre fyzickú osobu, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania).

 

Minimálny vymeriavací základ pre SZČO, dobrovoľne poistenú osobu a vybraný okruh poistencov štátu je s účinnosťou od 1. januára 2013 na úrovni 50% z priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Z uvedeného dôvodu sa zvyšuje aj hranica príjmu pre vznik povinného sociálneho poistenia, t. j. zvyšuje sa hranica príjmu, do ktorej SZČO nevznikne povinné sociálne poistenie.

Maximálne vymeriavacie základy na sociálne poistenie

Maximálne vymeriavacie základy na platenie poistného na sociálne poistenie sa zjednocujú na výšku 5 násobku priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov na všetky druhy poistenia s výnimkou úrazového poistenia, kde sa zachováva neobmedzený maximálny vymeriavací základ.

Vymeriavací základ na výpočet dávky v nezamestnanosti

Od 1. januára 2013 sa denná výška dávky v nezamestnanosti určuje maximálne z 2 násobku všeobecného vymeriavacieho základu (priemernej mesačnej mzdy) pripadajúceho na jeden kalendárny deň spred dvoch rokov.

Dôchodkový vek

Od roku 2017 sa zavádza väzba medzi ustanoveným dôchodkovým vekom a strednou dĺžkou života (tzv. automatický stabilizátor). V prípade predlžovania strednej dĺžky života sa bude dôchodkový vek zvyšovať; v prípade poklesu strednej dĺžky života sa bude dôchodkový vek znižovať.

Zmena sadzby poistného na dôchodkové poistenie a sumy dôchodku

V súvislosti so znížením sadzby príspevku do II. piliera (z 9 % na 4 %) a následne s postupným zvyšovaním sadzby príspevku do II. piliera v prechodnom období (zo 4 % na 6 %) od roku 2017 do roku 2024 sa primerane mení aj sadzba poistného na starobné poistenie.

Sadzba poistného na starobné poistenie, ktoré platí zamestnanec sa nemení.

Sadza poistného na starobné poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je sporiteľ, je: 

  • od 1. septembra 2012 do 31. decembra 2016 10 % z vymeriavacieho základu,
  • v roku 2017 9,75 % z vymeriavacieho základu,
  • v roku 2018 9,50 % z vymeriavacieho základu,
  • v roku 2019 9,25 % z vymeriavacieho základu,
  • v roku 2020 9 % z vymeriavacieho základu,
  • v roku 2021 8,75 % z vymeriavacieho základu,
  • v roku 2022 8,50 % z vymeriavacieho základu,
  • v roku 2023 8,25 % z vymeriavacieho základu,
  • v roku 2024 a nasledujúcich rokoch 8 % z vymeriavacieho základu.


Sadzba poistného na starobné poistenie pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá je sporiteľ, pre dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu, ktorá je sporiteľ, pre štát za fyzické osoby, za ktoré platí poistné štát a ktoré sú sporitelia a pre Sociálnu poisťovňu za poberateľov úrazovej renty (priznanej podľa § 88, ktorí do 31. júla 2006 nedovŕšili dôchodkový vek alebo im nebol priznaný predčasný starobný dôchodok) a ktorí sú sporitelia, je:

  • od 1. septembra 2012 do 31. decembra 2016 14 % z vymeriavacieho základu,
  • v roku 2017 13,75 % z vymeriavacieho základu,
  • v roku 2018 13,50 % z vymeriavacieho základu,
  • v roku 2019 13,25 % z vymeriavacieho základu,
  • v roku 2020 13 % z vymeriavacieho základu,
  • v roku 2022 12,50 % z vymeriavacieho základu,
  • v roku 2023 12,25 % z vymeriavacieho základu,
  • v roku 2024 a nasledujúcich rokoch 12 % z vymeriavacieho základu.

Vzhľadom na uvedené zmeny sadzby poistného na starobné poistenie sa v prechodnom období do roku 2024 primerane upravujú aj sumy starobných dôchodkov poistencov, ktorí sú sporiteľmi.

Zmeny v predčasnom starobnom dôchodku

Menia sa podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok poistencov, ktorí sú sporiteľmi,: 

  • ak je obdobie sporenia v II. pilieri menej ako 5 rokov, nárok na predčasný starobný dôchodok mu vznikne, ak jeho suma bude vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima,
  • ak je obdobie sporenia v II. pilieri 5 a viac rokov, nárok na predčasný starobný dôchodok mu vznikne, ak jeho suma bude vyššia ako 0,6 násobok sumy životného minima.

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len novela zákona o sociálnom poistení), bol prerokovaný a schválený, po doplnení pozmeňujúceho návrhu na 26. schôdzi NR SR dňa 2. decembra 2011.

Novela zákona o sociálnom poistení zmenila osobný rozsah dobrovoľného nemocenského poistenia a dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti, upravila podmienky nároku na ošetrovné, zvýšila materské. predĺžila obdobie počas, ktorého platí jednotná sadzba poistného na úrazové poistenie, upravila presúvanie finančných prostriedkov vrámci fondov Sociálnej poisťovne a upravila vznik povinného sociálneho poistenia umelcov a iných autorov.

Dobrovoľne nemocensky poistená mohla byť podľa zákona o sociálnom poistení účinnom do 31. decembra 2011 fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt. Podľa novely zákona o sociálnom poistení môže byť dobrovoľne nemocensky poistená len fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, ak nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, nie je poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku a je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená a dobrovoľne poistená v nezamestnanosti. Táto zmena je účinná od 1. februára 2012.

Dobrovoľne poistená v nezamestnanosti mohla byť podľa zákona o sociálnom poistení účinnom do 31. decembra 2011 fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt. Podľa novely zákona o sociálnom poistení môže byť dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti len fyzická osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená, alebo samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobytalebo povolenie na trvalý pobyta je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená alebo má prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu uvedeného v § 26 ods. 4 prvej vete zákona o sociálnom poistení. Táto zmena je účinná od 1. februára 2012.

Novela zákona o sociálnom poistení rozšírila podmienku nároku na ošetrovné, podľa ktorej je potrebné, aby poistenec ošetroval alebo opatroval dieťa, resp. inú zákonom ustanovenú osobu, osobne a celodenne.

Výška materského sa podľa novely zákona o sociálnom poistení zvyšuje z pôvodných 60% na 65 % denného vymeriavacieho základu, resp. pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Táto zmena sa týka aj poberateľov materského, ktorým bolo materské priznané pred nadobudnutím účinnosti tejto novely, t. j. ešte pred 1. januárom 2012.

Novela zákona o sociálnom poistení predĺžila obdobie, počas ktorého zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu, až do 31. decembra 2012. V tomto období sa ani neukladá prirážka, ani sa neposkytuje zľava k poistnému na úrazové poistenie.

Podľa novely zákona o sociálnom poistení umožnila generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne po predchádzajúcom súhlase dozornej rady rozhodovať v rokoch 2012 a 2013 o použití finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok finančných prostriedkov, na poskytnutie finančnej výpomoci do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky, na ktorých úhradu je určený.

Tým, že novela o sociálnom poistení v prechodných ustanoveniach ustanovila, že príjem z vytvorenia diela a umeleckého výkonu, a z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva dosiahnutý za rok 2011 nie je príjmom z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona o sociálnom poistení, posunula vznik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia umelcov a iných autorov o rok. Ak by umelci alebo iný autori mali za rok 2011 takýto príjem z ich umeleckej činnosti, resp. z iných autorských alebo priemyselných práv, prevyšujúci zákonom ustanovenú hranicu, vzniklo by im 1. júlu 2012 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ako samostatne zárobkovo činným osobám. Týmto prechodným ustanovením sa však ustanovilo, že na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia týchto osôb bude rozhodujúci až ich príjem z umeleckej činnosti alebo z iných autorských alebo priemyselných práv dosiahnutý od roku 2012. 

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len novela zákona o sociálnom poistení), bol prerokovaný a schválený, po doplnení pozmeňujúcich návrhov niektorých poslancov na 9. schôdzi NR SR dňa 2. decembra 2010.

V súlade s cieľom zjednotenia výberu odvodov a daní sa novo definujú základné pojmy, ako zárobková činnosť, zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, zamestnávateľ, či vymeriavací základ. Súčasne sa aj novo definuje osobný rozsah sociálneho poistenia a vznik a zánik sociálneho poistenia, tak, aby tieto základné pojmy a zásady boli kompatibilné s príslušnými daňovými predpismi.

Zárobková činnosť

Pojem zárobková činnosť je definovaná ako činnosť, z ktorej má fyzická osoba príjem, pričom tento príjem je definovaný odkazom na definície príjmu zo závislej činnosti a príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti upravené v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Výnimku tvorí nepeňažný príjem z predchádzajúceho pracovného vzťahu poskytnutý z prostriedkov sociálneho fondu, ako aj príjem plynúci fyzickej osobe z výkonu činnosti na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti tvorí výnimku aj príjem žiaka strednej školy, resp. študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe. Z definície zárobkovej činnosti sú odvodené aj nanovo definované pojmy zamestnanec a samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len „SZČO“).

Ak fyzická osoba vykonáva zárobkovú činnosť, na základe ktorej sa na ňu vzťahujú právne predpisy SR o sociálnom poistení podľa právne záväzných aktov EÚ alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi SR, považuje sa táto zárobková činnosť za zárobkovú činnosť podľa zákona o sociálnom poistení aj v prípade, ak príjem z tejto zárobkovej činnosti nie je zdaňovaný podľa zákona o dani z príjmov.

Zamestnanec

Novela zákona o sociálnom poistení rozlišuje dva druhy zamestnancov na základe pravidelnosti odmeňovania.

Fyzická osoba, ktorá je na základe právneho vzťahu pravidelne mesačne odmeňovaná, t. j. ktorá má právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov, sa považuje za zamestnanca na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti.

Fyzická osoba, ktorá má na základe právneho vzťahu právo na nepravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov, je považovaná za zamestnanca len na účely dôchodkového poistenia.

Fyzická osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ako ani žiak strednej školy, resp. študent vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe, sa nepovažuje za zamestnanca na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia ani poistenia v nezamestnanosti. Zamestnancom nie je na účely dôchodkového poistenia ani člen volebnej komisie. Nová definícia zamestnanca značne rozšírila okruh osôb, ktoré sa považujú za zamestnancov. Za zamestnanca sa podľa novej právnej úpravy zákona o sociálnom poistení bude považovať napríklad aj konateľ s.r.o., spoločník s.r.o., či fyzická osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť na základe príkaznej zmluvy, záleží od spôsobu odmeňovania.

Zamestnávateľ

V súvislosti so zmenenou definíciou zamestnanca bolo logicky potrebné zmeniť aj definíciu zamestnávateľa, keďže táto je odvodená od pojmu zamestnanec.

Zamestnávateľom na účely zákona o sociálnom poistení je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmu alebo ktorá je platiteľom príjmu zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmu.

Zamestnávateľom na účely úrazového poistenia je každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, v štátnozamestnaneckom pomere, v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu, v služobnom pomere okrem fyzickej osoby, ktorá je sudcom alebo prokurátorom, alebo ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie, ako aj ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa pre fyzickú osobu vo výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce.

Zamestnávateľom na účely garančného poistenia je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu, alebo zamestnávateľ, ktorý zamestnáva člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu.

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO)

Za SZČO sa podľa znenia zákona o sociálnom poistení, účinného od 1. januára 2011, považuje každá osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov alebo podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a poplatkov (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzn. že má daňové identifikačné číslo (DIČ), ak podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť podľa zákona o dani z príjmov. Výnimkou je len osoba, ktorá sa na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie stará o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.

Zmeny v nemocenskom poistení

V oblasti nemocenského poistenia je cieľom prijatých zmien zníženie neodôvodneného vyplácania nemocenských dávok.

V záujme efektívneho a účelného vynakladania finančných prostriedkov na nemocenské dávky sa pristúpilo k skráteniu ochrannej lehoty zo súčasných 42 kalendárnych dní na 7 kalendárnych dní. Ochranná lehota poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, sa predlžuje zo šiestich mesiacov na osem mesiacov. Ak poistencovi začala plynúť ochranná lehota pred 1. januárom 2011, a jej plynutie neskončilo do 31. decembra 2010, posudzuje sa aj po 31. decembri 2011 podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.

Od 1. januára 2011 sa u zamestnanca a samostatne zárobkovo činnej osoby na novo vymedzuje vznik a zánik povinného nemocenského poistenia, pričom súčasne sa sprísňujú i všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky.

U samostatne zárobkovo činnej osoby sa súčasne osobitne upravil vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia po opätovnom nadobudnutí právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo po opätovnom začatí výkonu samostatnej zárobkovej činnosti po prerušení povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, a to odo dňa nasledujúceho po dni opätovného nadobudnutia právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby alebo po skončení prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, za predpokladu splnenia podmienky minimálneho príjmu za kalendárny rok, ktorý vo všeobecnosti podmieňuje vznik tohto poistenia.

Vo vzťahu k dobrovoľnému nemocenskému poisteniu, sa sprísňuje podmienka nároku na ošetrovné dobrovoľne nemocensky poistenej osoby splnením podmienky obdobia nemocenského poistenia najmenej 270 dní obdobne ako je tomu pri nemocenskom a materskom. Súčasne sa v nadväznosti na skúsenosti z aplikačnej praxe sprísňujú podmienky nároku na výplatu ošetrovného, a to bez ohľadu na skutočnosť, z akého nemocenského poistenia sa nárok na ošetrovné uplatňuje (vypláca).

Osobný rozsah dobrovoľného nemocenského poistenia sa zužuje o fyzické osoby, ktoré majú priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%. Fyzickej osobe, ktorá je dobrovoľne dôchodkovo poistená zanikne toto poistenie dňom priznania predčasného starobného dôchodku. Dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, ktorej bola pred 1. januárom 2011, priznaná niektorá z vyššie vymenovaných dôchodkových dávok zanikne toto poistenie dňom 31. decembra 2010 priamo zo zákona. Rovnako zákon o sociálnom poistení upravuje aj zánik dobrovoľného dôchodkového poistenia dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby, ktorej bol pred 1. januárom 2011 priznaný predčasný starobný dôchodok.

Nanovo sa upravuje určenie rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca a SZČO, ako aj pravdepodobného denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenských dávok. Ak zamestnanec u nového zamestnávateľa získal menej ako 90 dní nemocenského poistenia, suma nemocenskej dávky sa určí z objektívnejšieho rozhodujúceho obdobia, ktorým je predchádzajúci kalendárny rok.

Pristupuje sa k predĺženiu materskej dovolenky a zvýšeniu materského z 55% denného vymeriavacieho základu na 60 % denného vymeriavacieho základu, ako aj k predĺženiu výplaty tejto dávky o 6 týždňov, t.j. z 28 týždňov na 34 týždňov, z 37 týždňov na 43 týždňov pre poistenkyňu, ktorá porodila súčasne dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, z 22 týždňov na 28 týždňov pre iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, z 31 týždňov na 37 týždňov pre iného poistenca, ktorý prevzal dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará. U osamelého poistenca sa zachováva súčasné zvýhodnenie v dĺžke poskytovania materského (37 týždňov, ak porodí osamelá poistenkyňa a 31 týždňov, ak prevezme dieťa do starostlivosti osamelý poistenec).

Zvýšenie materského, ako aj predĺženie obdobia jeho výplaty sa týka aj tých poistencov, ktorí materské už poberajú a ich nárok na túto dávku bude trvať aj po 31. decembri 2010.

Predĺženie materskej dovolenky a obdobia poberania materského sa rovnako týka aj osobitných systémov nemocenského zabezpečenia a osobitných predpisov (napr. vojaci, policajti, sudcovia, prokurátori).

S účinnosťou od 1. januára 2011 sa predlžuje obdobie, v ktorom osoba, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti, môže poberať materské. Do 31. decembra 2010 mohol iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, poberať materské najdlhšie do dovŕšenia ôsmich mesiacov veku dieťaťa. Teraz môže túto dávku v zákonom ustanovenom rozsahu čerpať až do troch rokov veku dieťaťa. K zvereniu dieťaťa prichádza nielen u novorodencov, ale aj u starších detí, čo bude mať pozitívny vplyv na tieto rodiny.

Zmeny v dôchodkovom poistení

Z dôvodu predchádzania neodôvodnenému čerpaniu finančných prostriedkov na dôchodkové dávky je nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku podmienený neexistenciou príjmu počas poberania tohto druhu dôchodku. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevznikne, ak je poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo SZČO.

Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zanikne odo dňa jeho splátky splatnej po dni vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a opätovne vznikne odo dňa nasledujúceho po dni zániku tohto dôchodkového poistenia.

Ak zamestnancovi vznikne nárok na predčasný starobný dôchodok, musí sa rozhodnúť, či bude naďalej vykonávať zárobkovú činnosť bez nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku, alebo či skončí výkon zárobkovej činnosti a bude mu vyplácaný predčasný starobný dôchodok. Keďže nie je možný len súbeh povinného dôchodkového poistenia s výkonom zárobkovej činnosti, poberateľ predčasného starobného dôchodku môže vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá nezakladá povinné dôchodkové poistenie, ako napr. vykonávanie zárobkovej činnosti na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

S cieľom udržať odôvodnenú mieru solidarity v systéme dôchodkového poistenia sa pristúpilo k zachovaniu koeficientu redukcie a anitiredukcie (zvýšenia) priemerného osobného mzdového bodu na účely výpočtu dôchodku na úrovni hodnôt platných v roku 2011. Priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 sa započítava v celej výške. Z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započíta 84 %. K priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 sa pripočíta z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a určeným priemerným osobným mzdovým bodom 16 %.

Zmeny v úrazovom poistení

V oblasti úrazového poistenia sa pri úrazových dávkach na novo vymedzuje určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok ako i rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania v období kratšom ako 90 dní od vzniku nemocenského poistenia. V takomto prípade rozhodujúcim obdobím na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca bude obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená choroba z povolania. Rozhodujúcou skutočnosťou na určenie rozhodujúceho obdobia je deň utrpenia pracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania.

Zmeny v poistení v nezamestnanosti

Od 1. januára 2011 sa poistenie v nezamestnanosti nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek.

V prípade, že sa zamestnanec stal nezamestnaným a zaevidoval sa v evidencii uchádzačov o zamestnanie po skončení rodičovskej dovolenky a v jeho rozhodujúcom období na určenie výšky dávky v nezamestnanosti je len obdobie poistenia v nezamestnanosti získané ako „náhradné obdobie“ počas prerušenia poistenia v nezamestnanosti z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky v nezamestnanosti sa zisťuje z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku tohto prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Platí to aj pri tzv. reťazení rodičovských dovoleniek. Takto určený denný vymeriavací základ nesmie však byť nižší ako pravdepodobný denný vymeriavací základ, t. j. ako 44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu (priemernej mzdy) za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.

Ak v rozhodujúcom období je len obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca, za ktoré nemá vymeriavací základ, a obdobie poistenia v nezamestnanosti dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, výška dávky v nezamestnanosti sa určí z vymeriavacieho základu dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, ak získala najmenej 26 týždňov poistenia v nezamestnanosti ako osoba dobrovoľne poistená v nezamestnanosti, ak toto poistenie v nezamestnanosti trvalo menej ako 26 týždňov, výška dávky v nezamestnanosti sa určí z pravdepodobného vymeriavacieho základu.

Vymeriavací základ

Novým vymedzením vymeriavacieho základu sa realizuje snaha o priblíženie vymeriavacích základov na platenie poistného na sociálne poistenie a poistného na zdravotné poistenie s daňovým základom. Vymeriavacím základom zamestnanca budú všetky príjmy, z ktorých odvedie daň z príjmu zo závislej činnosti podľa daňových predpisov, pričom s účinnosťou od 1. januára 2011 sa zjednocuje spôsob určenia minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu. V kalendárnom roku sa použije jeden všeobecný vymeriavací základ, a to platný za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza roku, za ktorý, sa poistné na jednotlivé podsystémy sociálneho poistenia platí. Jednotlivé sumy poistného sa s účinnosťou od 1. januára 2011 budú zaokrúhľovať na najbližší eurocent nadol.

Z príjmov zamestnanca, ktoré nebudú vymeriavacím základom na účely platenie poistného na jednotlivé podsystémy sociálneho poistenia budú vylúčené príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca a príjmov zamestnanca poskytovaných podľa osobitných predpisov, napríklad podľa § 50a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 44,2% jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.

Do vymeriavacieho základu sa budú zahŕňať aj plnenia, ktoré vyplatil zamestnávateľ: 

  • zamestnancovi s pravidelným mesačným odmeňovaním po skončení pracovného pomeru, pričom nové ustanovenie §139b upravuje aj spôsob zistenia rozhodujúceho obdobia na platenie poistného na jednotlivé podsystémy sociálneho poistenia. Uvedené ustanovenie osobitne upravuje i spôsob zistenia rozhodujúceho obdobia u zamestnancov, v prípade, ak zamestnávateľ zamestnancovi plnenie vyplatí po skončení poistenia a osobitne pri vyplatení plnenia počas trvania dôchodkového poistenia za obdobie dlhšie ako jeden mesiac,
  • zamestnancovi s nepravidelným mesačným odmeňovaním počas trvania dôchodkového poistenia. 
Strana: [1]  [2] 

 
 

Partners

ESF ISTP - Internetový sprievodca trhom práce Stránky rodovej rovnosti, rovnosti príležitosti a postavenie žien opis – Operačný program informatizácia spoločnosti EURES odkaz na www.detstvobeznasilia.gov.sk