Odklad platenia poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie

S cieľom zmierniť ekonomické dopady na platiteľov poistného počas krízovej situácie spôsobenej ochorením COVID-19 bola prijatá novela zákona o sociálnom poistení, ktorou sa zaviedol odklad splatnosti poistného na sociálne poistenie, vrátane povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej spoločne ako „poistné“).

Koho sa odklad platenia poistného týka?
Zamestnávateľa a povinne poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO), ktorým v dôsledku krízovej situácie poklesol čistý obrat alebo príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (ďalej len „tržby“) o 40 % a viac.

Zamestnávateľa sa odklad týka len tej časti poistného, ktoré má povinnosť platiť zamestnávateľ. Poistného, ktoré zamestnancovi zráža zamestnávateľ a má povinnosť ho zaňho aj odviesť, sa odklad platenia poistného netýka. Zamestnávateľ toto „zamestnanecké“ poistné odvádza v pôvodnom termíne splatnosti, čiže vo výplatnom termíne tak ako doteraz.

Na ktoré poistné sa vzťahuje odklad splatnosti?
Nová predĺžená splatnosť poistného sa vzťahuje na poistné za marec 2020. Toto poistné, ktoré by inak bolo splatné v apríli 2020, malo byť splatné do 31. júla 2020. Na základe nariadenia vlády Slovenskej republiky bola splatnosť poistného za marec 2020 posunutá na 30. jún 2021 a následne nariadením vlády SR č. 181/2021 Z. z. bola definitívne posunutá na 30. september 2021.

Vláda Slovenskej republiky, na základe splnomocňujúceho ustanovenia, ustanovila nariadením aj ďalšie obdobia, za ktoré je možné odložiť si platenie poistného. V zmysle príslušných nariadení vlády SR a na základe splnenia podmienky poklesu tržieb, sa posúva splatnosť poistného aj za máj 2020 do 31. marca 2022, za jún 2020 do 30. júna 2022, za júl 2020 do 30. septembra 2022, za december 2020 do 31. decembra 2022, za január 2021 do 31. marca 2023, za február 2021 do 30. júna 2023, za marec 2021 do 30. septembra 2023, za apríl 2021 do 31. decembra 2023, máj 2021 do 31. marca 2024, za október 2021 do 30. júna 2024, za november 2021 do 30. septembra 2024, za december 2021 do 31. decembra 2024, za január 2022 do 31. marca 2025 a za február 2022 do 30. júna 2025.

Ak zamestnávateľ alebo povinne poistená SZČO zaplatia toto poistné v novom termíne splatnosti včas a v správnej výške, Sociálna poisťovňa im penále nepredpíše.

Upozornenie: Pre prihlasovacie, oznamovacie a vykazovacie povinnosti zamestnávateľa však naďalej platia pôvodné termíny a lehoty (ide napr. o prihlasovanie zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, o predkladanie výkazov poistného a príspevkov).

Ako sa určí pokles tržieb?
Spôsob, ako sa určí pokles tržieb, ustanovila vláda SR nariadením č. 76/2020 Z. z. o spôsobe určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti z 9. apríla 2020 (ďalej len „nariadenie vlády SR č. 76/2020 Z. z.“). Zamestnávateľ alebo SZČO si vypočíta pokles tržieb v závislosti od toho, ktorá situácia sa na neho vzťahuje. Pokles tržieb o viac ako 40% oznámi Sociálnej poisťovni.

V prípade subjektu, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva sa pod pojmom tržby rozumie suma výnosov. V prípade subjektu, ktorý neúčtuje v sústave podvojného účtovníctva (účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie daňovú evidenciu, k príjmom si uplatňuje paušálne výdavky) sa pod pojmom tržby rozumie suma skutočných príjmov prijatých na účet alebo do pokladne. V zmysle nariadenia vlády SR č. 132/2020 Z. z. z 20. mája 2020, ktorým bolo novelizované nariadenie vlády SR č. 76/2020 Z. z., do tržieb, na účely odkladu platenia poistného, nevchádza príspevok na udržanie zamestnanosti vyplácaný v rámci projektu “Prvá pomoc”. Predišlo sa tým zhoršovaniu možnosti uplatnenia odkladu splatnosti poistného pre zamestnávateľa a SZČO, keďže príspevok na zmiernenie negatívnych dopadov na zamestnanosť v čase krízovej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19 je podľa zákona o dani z príjmov považovaný za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Pokles tržieb zamestnávateľa a SZČO sa zisťuje za aktuálny mesiac a je zhodný s mesiacom, za ktorý sa odvádza poistné.

Určenie poklesu tržieb za obdobie od marca 2020 do februára 2021

Ak zamestnávateľ alebo SZČO vykonávajú činnosť v aktuálnom mesiaci kalendárneho roka a vykonávali ju aj v rovnakom mesiaci predchádzajúceho kalendárneho roka, pokles tržieb sa posudzuje tak, že

• výška tržieb v aktuálnom mesiaci kalendárneho roka sa porovná s výškou tržieb za rovnaký mesiac predchádzajúceho kalendárneho roka, alebo
• výška tržieb v aktuálnom mesiaci kalendárneho roka sa porovná s výškou tržieb vypočítanou ako mesačný priemer za predchádzajúci kalendárny rok (priemer = tržby za predchádzajúci kalendárny rok :12), ale to za predpokladu, že činnosť vykonávali po celý predchádzajúci kalendárny rok .

Uvedené znamená, že zamestnávateľ, resp. SZČO

• pri zisťovaní poklesu tržieb porovnáva tržbu napr. aktuálneho mesiaca roku 2020 s tržbou rovnakého mesiaca roku 2019 a následne vypočíta percento poklesu,
• ktorí podnikali celý predchádzajúci rok 2019, si môžu v roku 2020 zvoliť metódu určenia poklesu tržieb. Pri zisťovaní poklesu tržieb napr. za marec 2020, môžu zamestnávateľ, resp. SZČO porovnávať s tržbami za marec 2019 alebo s mesačným priemerom tržieb za rok 2019. Predpokladá sa, že možnosť porovnávať tržby za aktuálny mesiac roku 2020 s mesačným priemerom tržieb za rok 2019 bude vhodná pre zamestnávateľa, resp. SZČO, ktorí mali v jednotlivých mesiacoch roka 2019 nerovnomerné (kolísavé) príjmy, napríklad z dôvodu sezónnosti alebo mali tzv. silné a slabé mesiace, resp. tržby mali nepravidelne len v niektorých mesiacoch.

Príklad 1
Zamestnávateľ, právnická osoba, vznikol v roku 1991.
Za marec 2019 dosiahol tržbu 40 000 eur.
V marci 2020 dosiahol tržbu 5 000 eur.
Pokles tržieb je 5 000 – 40 000, t.j. 35 000 eur
Pokles tržieb v percentách (35 000 : 40 000) x 100 = 87,5%.

Príklad 2
SZČO podnikala počas celého roku 2019, celková suma týchto tržieb za rok 2019 bola 12 000 eur.
Mesačný priemer tržieb za rok 2019 bol 1 000 eur.
V marci 2020 dosiahla tržbu 650 eur.
Pokles tržieb je 650 - 1 000, t.j. 350 eur.
Pokles tržieb v percentách (350 : 1 000) x 100 = 35%

Príklad 3
SZČO podnikala počas celého roku 2020, celková suma týchto tržieb za rok 2020 bola 14 400 eur.
Mesačný priemer tržieb za rok 2020 bol 1 200 eur.
V januári 2021 dosiahla tržbu 650 eur.
Pokles tržieb je 650 - 1 200, t.j. 550 eur.
Pokles tržieb v percentách (550 : 1 000) x 100 = 55 %

Zamestnávateľ alebo SZČO, ktorí nevykonávali činnosť v rovnakom mesiaci predchádzajúceho kalendárneho roka (ktorým môže byť podľa situácie rok 2019 alebo 2020), si pokles tržby sa určia tak, že výška tržieb za aktuálny mesiac kalendárneho roka (ktorým môže byť podľa situácie rok 2020 alebo 2021) sa porovná s výškou tržieb za február 2020.

Príklad 4
Zamestnávateľ, právnická osoba, vznikol v septembri 2019.
Vo februári 2020 dosiahol tržbu 10 000 eur.
V marci 2020 dosiahol tržbu 4 000 eur.
Pokles tržieb je 4 000 – 10 000, t.j. 6 000 eur.
Pokles tržieb v percentách (6 000: 10 000) x 100 = 60 %.

Príklad 5

Zamestnávateľ, právnická osoba, vznikol vo februári 2020.
Vo februári 2020 dosiahol tržbu 10 000 eur.
V januári 2021 dosiahol tržbu 4 000 eur.
Pokles tržieb je 4 000 – 10 000, t.j. 6 000 eur.
Pokles tržieb v percentách (6 000: 10 000) x 100 = 60 %.

Určenie poklesu tržieb za obdobie od marca 2021

V dôsledku dlhodobo pretrvávajúcej krízovej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19 sa právna úprava určenia spôsobu poklesu tržieb stala nepostačujúcou. Preto bol nariadením vlády SR č. 102/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 76/2020 Z. z v znení nariadenia vlády SR č. 132/2020 Z. z., určený spôsob poklesu tržieb, ktorý sa prvýkrát uplatňuje pri odklade splatnosti poistného za marec 2021.

Zamestnávateľ alebo SZČO, ktorí vykonávajú činnosť v aktuálnom mesiaci roku 2021 a vykonávali ju aj v rovnakom mesiaci roku 2019, si pokles tržieb určia jedným zo spôsobov tak, že

• výška tržieb v aktuálnom mesiaci 2021 sa porovná s výškou tržieb za rovnaký mesiac roku 2019, alebo
• ak činnosť vykonávali po celý rok 2019, výška tržieb v aktuálnom mesiaci roku 2021 sa porovná s výškou tržieb vypočítanou ako mesačný priemer za rok 2019 (priemer = tržby za rok 2019:12).

Týmto postupom sa zamestnávateľovi a SZČO počnúc marcom 2021 umožňuje určovať pokles tržieb porovnávaním tržby dosiahnutej za aktuálny mesiac s tržbami dosiahnutými za jednotlivé mesiace roku 2019 alebo s mesačným priemerom tržieb za rok 2019, t.j. s tržbami dosiahnutými v období mimo krízovej situácie a teda s ich štandardnou výškou.

Zamestnávateľ a SZČO, ktorí začali vykonávať činnosť v januári 2020 alebo vo februári 2020 a činnosť nevykonávali v rovnakom mesiaci roku 2019, naďalej majú možnosť si určiť pokles tržieb porovnaním aktuálneho mesiaca roku 2021 na výšku tržieb dosiahnutú za február 2020.

Bude mať odklad povinnosti platiť poistné vplyv na môj nárok na nemocenské alebo dôchodkové dávky?

V prípade, ak bude poistné riadne zaplatené do konca tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom skončila krízová situácia , nebude mať odklad splatnosti žiadny vplyv na nárok na nemocenské alebo dôchodkové dávky. V prípade, ak poistné nebude zaplatené do konca tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom skončila krízová situácia , môže to mať priamy vplyv na vznik nároku na nemocenské a dôchodkové dávky a výšku dôchodkových dávok SZČO a na vznik nároku na dôchodkové dávky a ich výšku u zamestnancov zamestnávateľov podľa § 7 ods. 2 (napr. likvidátori a správcovia konkurznej podstaty) a zamestnancov, ktorí sú štatutárnym orgánom zamestnávateľa a majú najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorí sú členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a majú najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.