Zamestnanec
Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá vykonáva závislú prácu pre zamestnávateľa v rámci pracovného pomeru a vo výnimočných prípadoch aj v obdobných pracovnoprávnych vzťahov.
Zamestnancom môže byť osoba, ktorá má spôsobilosť mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti.
Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti v pracovnoprávnych vzťahoch vzniká dňom, keď fyzická osoba dovŕši 15 rokov veku (ak nie je ustanovené inak). Zamestnávateľ však nesmie dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu, keď fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku.
Spôsobilosť zamestnanca uzatvoriť dohodu o hmotnej zodpovednosti vzniká najskôr v deň, keď zamestnanec dovŕši 18 rokov veku.
Pojem zamestnanec vymedzuje § 11 Zákonníka práce.
Závislá práca je práca vykonávaná:
- vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,
- osobne zamestnancom pre zamestnávateľa,
- podľa pokynov zamestnávateľa,
- v mene zamestnávateľa,
- v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Iba výnimočne, za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu.
Pracovný pomer je pomer založený pracovnou zmluvou. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu.
Závislú prácu definuje § 1 ods. 2 Zákonníka práce.
Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:
-
druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
-
miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),
-
deň nástupu do práce,
-
mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Pracovné podmienky môžu byť dohodnuté v kolektívnej zmluve. V takom prípade stačí uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy.
Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne.
Pracovný pomer a pracovnú zmluvu definuje druhá časť Zákonníka práce, § 41.
Skúšobná doba dohodnutá v pracovnej zmluve môže trvať najviac tri mesiace.
U vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov.
Skúšobnú dobu nemožno predlžovať. Skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu.
Skúšobnú dobu definuje § 42 - 45 Zákonníka práce.
Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky.
Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. V pracovnej zmluve musí byť výslovne určená doba trvania pracvoného pomeru na určitú dobu.
Pracovný pomer na určitú dobu definuje § 48 Zákonníka práce.
Iný pracovný vzťah je vzťah založený jednou z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru:
-
dohoda o vykonaní práce - (§ 226 Zákonníka práce)
-
dohoda o pracovnej činnosti - (§ 228a Zákonníka práce)
-
dohoda o brigádnickej práci študentov - (§ 227 a § 228 Zákonníka práce)
Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa uzatvárajú iba výnimočne. Ak práca spĺňa znaky závislej práce zamestnávateľ musí so zamestnancom uzatvoriť pracovnú zmluvu.
Dohody (o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru) nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona č. 618/2003 Z.z..
Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
Pojem podnikanie upravuje § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
Živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených zákonom.
Pojem živnosť upravuje § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.
- Zákon č. 311/2001 Z. z. - Zákonník práce
- Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákon
- Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov