Hlavné menu


Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

Bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci zaručuje čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky a ustanovuje ju systém právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (ďalej len BOZP) je stav pracovných podmienok eliminujúcich vplyv nebezpečných a škodlivých faktorov pracovného procesu alebo prostredia na zamestnancov.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci si kladie za cieľ:

  • zabezpečiť bezpečnosť, zdravie a pracovnú schopnosť zamestnancov,
  • prispieť k eliminovaniu škôd zamestnávateľa na zariadeniach, výrobkoch, v službách, pri výlukách v pracovnom procese a iné finančné straty.


Bezpečné a zdraviu prospešné musia byť všetky prvky pracovného procesu, najmä:

  • pracovné podmienky,
  • budovy,
  • komunikácie,
  • stroje a iné technické zariadenia,
  • pracovné postupy,
  • organizácia práce,
  • spôsob odmeňovania za prácu,
  • ľudia a vzájomné vzťahy medzi ľuďmi.


Bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci musia zabezpečovať všetci zamestnávatelia
. Ich povinnosťou je starať sa o technické, technologické, organizačné, personálne a iné opatrenia potrebné na dosiahnutie tohto cieľa.
Zamestnanci musi
a pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie, ako aj o bezpečnosť a zdravie ostatných osôb.
Tieto povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov primerane vo svojej činnosti plnia aj podnikajúce fyzické osoby - živnostníci.

Pri niektorých prácach alebo niektorých skupinách zamestnancov sú zamestnávatelia povinní zabezpečovať okrem základných podmienok aj špecifické podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravené osobitnými predpismi.

Ide napríklad o: 

  • ochranu pred požiarmi,
  • banskú činnosť a činnosti vykonávané banským spôsobom,
  • prevádzku určených zariadení a výkon určených činností v železničnej doprave,
  • prepravu nebezpečných vecí cestnou dopravou a železničnou dopravou,
  • plnenie služobných úloh v armáde, polícii a iných ozbrojených zboroch,
  • chemické látky a iné určené výrobky.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR je ústredným orgánom štátnej správy pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a inšpekciu práce. Jeho úlohou v oblasti BOZP je:

  • zabezpečiť tvorbu, koordináciu a uskutočňovanie štátnej politiky,
  • zabezpečiť tvorbu koncepčných a programových materiálov,
  • pripravovať návrhy právnych predpisov a uplatňovať ich presadzovanie v praxi.


V pôsobnosti MPSVR SR je Národný inšpektorát práce, 8 inšpektorátov práce s krajskou pôsobnosťou a Inštitút pre výskum práce a rodiny.

Národný inšpektorát práce riadi a kontroluje inšpektoráty práce a realizuje úlohy aj v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Okrem iného zabezpečuje tvorbu, zhromažďovanie, šírenie, sprístupňovanie a publikovanie informácií v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Inštitút pre výskum práce a rodiny zabezpečuje aplikovaný výskum, publikačnú, poradenskú, konzultačnú a vzdelávaciu činnosť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Ministerstvo zdravotníctva SR je ústredným orgánom pre ochranu zdravia pri práci, napr. pre záležitosti chemických, karcinogénnych a mutagénnych faktorov, hluku a vibrácií.

Úrad verejného zdravotníctva SR a regionálne úrady verejného zdravotníctva prakticky zabezpečujú výkon ochrany zdravia pri práci a sú v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR.

Ministerstvo vnútra SR je ústredným orgánom štátnej správy pre ochranu pred požiarmi a pre hasičský a záchranný zbor.

Ministerstvo hospodárstva SR je ústredným orgánom štátnej správy pre priemysel vrátane záležitostí chemickej bezpečnosti chemických látok a chemických zmesí uvádzaných na trh a pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a bezpečnosť prevádzky v banskej činnosti, činnosti vykonávanej banským spôsobom a pri používaní výbušnín.

Hlavný banský úrad a obvodné banské úrady, okrem iného, vykonávajú hlavný banský dozor.

Štatistický úrad Slovenskej republiky zverejňuje Štatistiku pracovných úrazov a chorôb z povolania v Slovenskej republike.

Nadnárodné štandardy pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci vytvára Medzinárodná organizácia práce. Prijímané sú na generálnych konferenciách na základe súhlasu väčšiny členských štátov, v rovnakom počte reprezentovaných zástupcami vlády, zamestnávateľov i zamestnancov.

Pre Slovenskú republiku je po ratifikácii záväzný súbor dohovorov a odporúčaní Medzinárodnej organizácie práce

Minimálne požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci patria do kompetencie orgánov Európskej únie. Právne záväzné akty EÚ vymedzujú spoločný základ bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný na prebratie a implementáciu vo všetkých členských štátoch Spoločenstva. Tento základný obsah a rozsah môžu jednotlivé členské štáty podľa vlastných potrieb rozšíriť.
Európska únia prijíma Stratégiu Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorá upravuje aktuálne zámery a ciele na nadchádzajúce viacročné obdobie. Táto stratégia stanovuje úlohy pre Komisiu a členské štáty.

Dokumenty EÚ: 


Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zhromažďuje, analyzuje a propaguje informácie týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Svojimi aktivitami podporuje bezpečnejšie, zdravšie a produktívnejšie pracoviská, najmä kultúru účinnej prevencie, poskytuje informácie a poradenstvo.

Bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci reguluje štát súborom zákonov, nariadení vlády Slovenskej republiky a vyhlášok príslušných ministerstiev.

Právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú ( § 39 Zákonníka práce):

  • predpisy na ochranu života a na ochranu zdravia,
  • hygienické a protiepidemické predpisy,
  • technické predpisy a technické normy,
  • dopravné predpisy,
  • predpisy o požiarnej ochrane,
  • predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu.


Predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané zamestnávateľmi po dohode so zástupcami zamestnancov.

Zamestnávateľ zabezpečuje plnenie § 7 zákona č. 124/2006 Z. z. pri oboznamovaní každého zamestnanca, tzn. vrátane profesionálneho vodiča a neprofesionálneho vodiča najmenej raz za dva roky len s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi, s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví a s ochranou pred nimi, so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca. Obsah oboznamovania a pravidelnosť opakovaného oboznamovania musí byť prispôsobené charakteru práce vykonávanej zamestnancami. Zamestnávateľ je povinný upraviť vnútorným predpisom spôsob oboznamovania, vymedziť požiadavky na odbornú spôsobilosť vlastných zamestnancov na oboznamovanie a pravidelnosť opakovaného oboznamovania tak, aby sa vykonávalo najmenej raz za dva roky, ak právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neustanovujú kratší čas.

Zamestnávateľ oboznamuje zamestnancov osobne alebo prostredníctvom vlastných zamestnancov, alebo fyzickej osoby alebo právnickej osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce podľa § 27 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. Oboznamovať zamestnancov by mali vedúci zamestnanci, nakoľko tí, podľa § 82 písm. b) Zákonníka práce utvárajú priaznivé pracovné podmienky a zaisťujú bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, alebo oboznamovať môžu aj iné osoby, napr. zamestnávateľov bezpečnostný technik, autorizovaný bezpečnostný technik a tiež aj dodávateľsky osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie s príslušným rozsahom oprávnenia podľa § 27 zákona č. 124/2006 Z. z. (príloha č. 2 skupina 01 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a ustanovené pracovné podmienky bod 01.1 výchova a vzdelávanie zamestnancov a vedúcich zamestnancov).

Zákon č. 124/2006 Z. z. v ustanovení § 7 a ani iný právny predpis nevyžadujú oboznamovanie zamestnancov (tzv. neprofesionálnych vodičov motorových vozidiel), ktorí

-     majú pridelené referentské vozidlo,

-     používajú súkromné motorové vozidlo s osobitným príkazom na pracovnú cestu

so skutočnosťami, ktoré sú predmetom osobitnej odbornej spôsobilosti (kvalifikácie), na základe ktorých sa získava vodičský preukaz, tzn. s právnymi dopravnými predpismi, napr. zákonom č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke

Právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia neukladajú povinnosť  zamestnávateľovi školiť vodičov motorových vozidiel z odborných záležitostí týkajúcich sa vedenia motorového vozidla podľa predpisov upravujúcich pravidlá cestnej premávky. Zamestnávateľ zabezpečí plnenie § 7 zákona č. 124/2006 Z. z. pri oboznamovaní aj zamestnanca - profesionálneho vodiča nezávisle na ustanovenú odbornú spôsobilosť zamestnanca – vodiča profesionála v zákone č. 280/2006 Z. z., ktorý rieši kurz základnej kvalifikácie, kurz pravidelného výcviku profesionálnych vodičov každých päť rokov školiacim strediskom registrovanom na vykonávanie takýchto kurzov na príslušnom obvodnom úrade pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie – autoškolou, ako aj kvalifikačnú kartu vodiča alebo dokladu preukazujúceho absolvovanie pravidelného výcviku.

Ustanovenie § 39 ods. 1 Zákonníka práce, v ktorom vo vymedzení právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú zahrnuté aj technické normy a dopravné predpisy je potrebné vysvetľovať v spojitosti s oboznamovaním podľa § 7 zákona č. 124/2006 Z. z. tak, že oboznamovanie zamestnancov s dopravnými predpismi má byť len u zamestnávateľov, u ktorých sa pohybujú dopravné prostriedky na vonkajšom alebo vnútornom pracovisku vrátane motorových vozíkov, ktoré by mohli ohroziť ich bezpečnosť a zdravie. Len v tomto prípade si takéto oboznamovanie s dopravnými predpismi vyžaduje charakter práce, v ostatných prípadoch zamestnávateľ nie je povinný oboznamovať zamestnancov – profesionálnych a neprofesionálnych vodičov podľa § 7 zákona č. 124/2006 Z. z. aj s dopravnými predpismi.

Zamestnávatelia môžu na báze dobrovoľnosti pre svojich zamestnancov – profesionálnych aj neprofesionálnych vodičov vykonávať školenia aj z právnych predpisov upravujúcich pravidlá cestnej premávky aj keď zákon č. 124/2006 Z. z. to neukladá. Týmto zabezpečením sa však môžu zbytočne zvyšovať ich finančné náklady. U zamestnávateľov sa bežne uplatňuje, že ak zamestnávateľ požiada o oboznamovanie zamestnancov s pravidlami na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci subjekty, ktoré majú vydané oprávnenie na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu 01.1 – výchova a vzdelávanie zamestnancov a vedúcich zamestnancov a súčasne sú prevádzkovateľmi autoškoly, tak osnova školenia môže obsahovať aj právne predpisy na zaistenie bezpečnosti cestnej premávky, tzn., ak zamestnávatelia zabezpečujú  oboznamovanie zamestnancov s  pravidlami na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dodávateľským spôsobom prostredníctvom prevádzkovateľov autoškôl, tak zamestnanci - vodiči môžu byť oboznamovaní aj s predpismi na zaistenie bezpečnosti cestnej premávky.

Neprofesionálny vodič, ktorý na pracovnej ceste vedie vozidlo zamestnávateľa a ktorý zodpovedá zamestnávateľovi za prípadné ním zavinené škody spôsobené na vozidle ako aj za škody spôsobené tretím osobám najmä poškodením alebo zničením vozidla alebo jeho výbavy pri porušení predpisov o cestnej premávke z viny vodiča, neodborným zásahom do vozidla a zanedbaním povinnosti zaistiť vozidlo pred krádežou sa musí riadiť pokynmi, resp. vnútornými predpismi, v ktorom zamestnávateľ upravuje používanie, plánovanie a povoľovanie jázd služobných vozidiel, postup pridelenia služobných vozidiel, ako aj používanie súkromných vozidiel na služobné účely. Avšak takýto vodič nie je povinný absolvovať skúšobnú jazdu zamestnanca pred pridelením služobného vozidla; táto povinnosť bola upravená v neplatnej vyhláške č. 208/1991 Zb. o bezpečnosti práce a technických zariadení pri prevádzke, údržbe a opravách vozidiel a v súčasnosti nie je upravená v žiadnom právnom predpise.

 

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zaznamenalo inšpektorátmi práce rôzne podávaný výklad ustanovenia § 7 ods. 3 písm. c) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“), v zmysle ktorého „Inšpektorát práce uplatňuje záväzným stanoviskom požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri povoľovaní a kolaudácii stavieb a ich zmien, ktoré bude zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, používať na plnenie svojich úloh.

Stavebný úrad v zmysle ustanovení zákona č. 50/1967 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „stavebný zákon“) oznamuje začatie územného konania, stavebného konania a kolaudačného konania dotknutým orgánom (tzn. aj príslušnému inšpektorátu práce), ktoré môžu uplatniť námietky a stanoviská najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliada. Podotýkame, že v prípade, ak stavebný úrad poverí stavebníka, aby pozval inšpektorát práce na povoľovanie alebo kolaudáciu stavby, inšpektorát práce pozvanie písomne odmietne, pretože takýmto konaním stavebného úradu dochádza k porušovaniu ustanovení stavebného zákona prenášaním jeho povinností na stavebníka.

V zmysle uvedeného môže inšpektorát práce ako dotknutý orgán v stavebnom konaní uložiť podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, za ktorých sa má stavba alebo zmena stavby realizovať. Splnenie týchto podmienok následne inšpektorát práce overí v kolaudačnom konaní.

Inšpektoráty práce zabezpečujú účasť na povoľovacích a kolaudačných konaniach stavieb a ich zmien, ktoré spĺňajú podmienky ustanovenia § 7 ods. 3 písm. c) zákona č. 125/2006 Z. z.

Z ustanovenia § 7 ods. 3 písm. c) zákona č. 125/2006 Z. z. nevyplýva povinnosť inšpektorátu práce zúčastňovať sa každého povoľovacieho a kolaudačného konania. Účelom predmetného ustanovenia v nadväznosti aj na ustanovenia stavebného zákona je oprávnenie inšpektorátu práce vydávať záväzné stanoviská v prípadoch, keď je to vzhľadom na povahu a účel stavby potrebné. Je preto úlohou samotného inšpektorátu práce zvážiť všetky známe okolnosti a vyhodnotiť účelnosť jeho účasti na povoľovacom a kolaudačnom konaní, nakoľko nie pri všetkých typoch stavieb, resp. zmenách stavieb je ich účasť potrebná (účasť nie je potrebná napr. pri zatepľovaní stavieb, pri stavbách ako sú parkovacie plochy, chodníky a pod.).

Inšpektorát práce sa zúčastňuje na povoľovacom a kolaudačnom konaní a vydáva záväzné stanovisko podľa § 7 ods. 3 písm. c) zákona č. 125/2006 Z. z. najmä pri povoľovaní a kolaudácii nasledovných stavieb:

  • prevádzky, v ktorých sa vykonávajú rizikové práce alebo
  • prevádzky, v ktorých sa nachádzajú vyhradené technické zariadenia alebo
  • prevádzky s počtom zamestnancov vyšším ako 50.

V prípade, že stavebný úrad upovedomí inšpektorát práce ako dotknutý orgán o začatí stavebného alebo kolaudačného konania a inšpektorát práce rozhodne o tom, že jeho účasť na predmetnom konaní nie je potrebná, upovedomí o svojej neúčasti príslušný stavebný úrad.

Záver:
Inšpektorát práce ako dotknutý orgán v zmysle stavebného zákona nemá povinnosť, ale možnosť na základe upovedomenia stavebného úradu uplatniť svoje záväzné stanovisko pri povoľovaní stavieb a pri kolaudácii stavieb.

 

 

 

Stratégia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci Slovenskej republiky na roky 2021 až 2027 a program jej realizácie na roky 2021 – 2023

 

Stratégia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Slovenskej republike do roku 2020

 

Plnenie úloh Stratégie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Slovenskej republike do roku 2020

 

Koncepcia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Slovenskej republike na roky 2008-2012:

 

Plnenie úloh Koncepcia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Slovenskej republike

 

Ostatné dokumenty