Hlavné menu


Najvýznamnejšie zmeny v sociálnom poistení

V tejto časti nájdete prehľad najvýznamnejších legislatívnych zmien v sociálnom poistení.

 

Zmeny účinné od 25. februára 2022

Uvedeným nariadením vlády Slovenskej republiky sa umožňuje ďalší odklad platenia poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „poistné“) pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za obdobie február  2022 do 30. júna 2025. Táto výnimka sa naďalej týka zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb, ktorí vykazujú pokles čistého obratu alebo pokles príjmov z  podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (tržieb) určený podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 76/2020 Z. z. o spôsobe určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v platnom znení o 40 % a viac (bližšie viď https://www.employment.gov.sk/sk/koronavirus-pracovna-socialna-oblast/pracovna-oblast/). Možnosť odkladu odvodov sa týka poistného, ktoré platí zamestnávateľ. Poistné, ktoré platí zamestnanec, a odvádza ho jeho zamestnávateľ, je zamestnávateľ naďalej povinný odviesť v pôvodných termínoch splatnosti.

Odklad platenia poistného sa týka aj platenia príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré povinne platí zamestnávateľ za zamestnanca vykonávajúceho tzv. rizikovú prácu zaradenú do kategórie 3 alebo 4.

Zmeny účinné od 21.  januára 2022

Uvedeným nariadením vlády Slovenskej republiky sa umožňuje ďalší odklad platenia poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „poistné“) pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za obdobie január  2022 do 31. marca 2025. Táto výnimka sa naďalej týka zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb, ktorí vykazujú pokles čistého obratu alebo pokles príjmov z  podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (tržieb) určený podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 76/2020 Z. z. o spôsobe určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v platnom znení o 40 % a viac (bližšie tu). Možnosť odkladu odvodov sa týka poistného, ktoré platí zamestnávateľ. Poistné, ktoré platí zamestnanec, a odvádza ho jeho zamestnávateľ, je zamestnávateľ naďalej povinný odviesť v pôvodných termínoch splatnosti.

Odklad platenia poistného sa týka aj platenia príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré povinne platí zamestnávateľ za zamestnanca vykonávajúceho tzv. rizikovú prácu zaradenú do kategórie 3 alebo 4.

Zmeny účinné od 23.  decembra 2021

Uvedeným nariadením vlády Slovenskej republiky sa umožňuje ďalší odklad platenia poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „poistné“) pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za obdobie december 2021 do 31. decembra 2024. Táto výnimka sa naďalej týka zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb, ktorí vykazujú pokles čistého obratu alebo pokles príjmov z  podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (tržieb) určený podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 76/2020 Z. z. o spôsobe určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v platnom znení o 40 % a viac (bližšie tu). Možnosť odkladu odvodov sa týka poistného, ktoré platí zamestnávateľ. Poistné, ktoré platí zamestnanec, a odvádza ho jeho zamestnávateľ, je zamestnávateľ naďalej povinný odviesť v pôvodných termínoch splatnosti.

Odklad platenia poistného sa týka aj platenia príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré povinne platí zamestnávateľ za zamestnanca vykonávajúceho tzv. rizikovú prácu zaradenú do kategórie 3 alebo 4.

Zmeny účinné od 1. decembra 2021

Poistencovi, ktorý je od 1. decembra 2021 ošetrujúcim lekárom uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu nariadeného karanténneho opatrenia/izolácie vznikne nárok na „štandardné“ nemocenské, tak ako je to aj pri iných dôvodoch dočasnej pracovnej neschopnosti (choroba, úraz). Avšak poistenec, ktorého ošetrujúci lekár uznal za dočasne práceneschopného z dôvodu karanténneho opatrenia/izolácie ešte v novembri a bude mu dočasná pracovná neschopnosť pokračovať aj v decembri, bude mať naďalej nárok na tzv. pandemické nemocenské až do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.

Viac informácií

Zmeny účinné od 27.  novembra 2021

·     Dňa 27. novembra  2021 nadobudlo účinnosť nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 435/2021 Z. z.,  ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 131/2020 Z. z. o splatnosti poistného na sociálne poistenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v znení neskorších predpisov.

Uvedeným nariadením vlády Slovenskej republiky a umožňuje ďalší odklad platenia poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „poistné“) pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za obdobie november 2021 do 30. septembra 2024. Táto výnimka sa naďalej týka zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb, ktorí vykazujú pokles čistého obratu alebo pokles príjmov z  podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (tržieb) určený podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 76/2020 Z. z. o spôsobe určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v platnom znení o 40 % a viac (bližšie viď https://www.employment.gov.sk/sk/koronavirus-pracovna-socialna-oblast/pracovna-oblast/). Možnosť odkladu odvodov sa týka poistného, ktoré platí zamestnávateľ. Poistné, ktoré platí zamestnanec, a odvádza ho jeho zamestnávateľ, je zamestnávateľ naďalej povinný odviesť v pôvodných termínoch splatnosti.

Odklad platenia poistného sa týka aj platenia príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré povinne platí zamestnávateľ za zamestnanca vykonávajúceho tzv. rizikovú prácu zaradenú do kategórie 3 alebo 4.

 Zmeny účinné od 21. októbra 2021

·     Dňa 21. októbra 2021 nadobudlo účinnosť nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 379/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 131/2020 Z. z. o splatnosti poistného na sociálne poistenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v znení neskorších predpisov.

Uvedeným nariadením vlády Slovenskej republiky sa umožňuje ďalší odklad platenia poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „poistné“) pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za obdobie október 2021 do 30. júna 2024. Týmto nariadením vlády Slovenskej republiky je posunutá aj odložená splatnosť poistného za mesiace máj až júl  2020, december 2020, január až máj 2021 na neskôr a to postupne v trojmesačných intervaloch v rozpätí od 31. marca 2022 do 31. marca 2024. Táto výnimka sa naďalej týka zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb, ktorí vykazujú pokles čistého obratu alebo pokles príjmov z  podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (tržieb) určený podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 76/2020 Z. z. o spôsobe určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v platnom znení o 40 % a viac (bližšie viď https://www.employment.gov.sk/sk/koronavirus-pracovna-socialna-oblast/pracovna-oblast/).

Možnosť odkladu odvodov sa týka poistného, ktoré platí zamestnávateľ. Poistné, ktoré platí zamestnanec, a odvádza ho jeho zamestnávateľ, je zamestnávateľ naďalej povinný odviesť v pôvodných termínoch splatnosti.

Odklad platenia poistného sa týka aj príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré povinne platí zamestnávateľ za zamestnanca vykonávajúceho tzv. rizikovú prácu zaradenú do kategórie 3 alebo 4. 

 Zmeny účinné od 21. mája 2021

·       Dňa 21. mája 2021 nadobudlo účinnosť nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 181/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 131/2020 Z. z. o splatnosti poistného na sociálne poistenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v znení neskorších predpisov.

Uvedeným nariadením vlády Slovenskej republiky sa umožňuje ďalší odklad platenia poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „poistné“) pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za obdobie máj 2021 do 31. decembra 2023. Týmto nariadením vlády Slovenskej republiky je posunutá aj odložená splatnosť poistného za mesiace marec, máj až júl 2020, december 2020, január až apríl 2021 z 30. júna 2021 na neskôr, a to postupne v trojmesačných intervaloch v rozpätí od 30. septembra 2021 do 30. septembra 2023. 

Táto výnimka sa naďalej týka zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb, ktorí vykazujú pokles čistého obratu alebo pokles príjmov z  podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (tržieb) určený podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 76/2020 Z. z. o spôsobe určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v platnom znení o 40 % a viac (bližšie viď https://www.employment.gov.sk/sk/koronavirus-pracovna-socialna-oblast/pracovna-oblast/). Možnosť odkladu odvodov sa týka poistného, ktoré platí zamestnávateľ. Poistné, ktoré platí zamestnanec, a odvádza ho jeho zamestnávateľ, je zamestnávateľ naďalej povinný odviesť v pôvodných termínoch splatnosti.

Odklad platenia poistného sa týka aj platenia príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré povinne platí zamestnávateľ za zamestnanca vykonávajúceho tzv. rizikovú prácu zaradenú do kategórie 3 alebo 4. 

Zmeny účinné od 1. mája 2021

Uvedenou novelou zákona o sociálnom poistení sa za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok umožňuje predĺžiť podporné obdobie na čerpanie nemocenského, v prípadoch kedy podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení.

V súvislosti s predĺžením podporného obdobia sa zabezpečilo, aby sa zamestnancovi a povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe prerušovalo povinné sociálne poistenie až odo dňa nasledujúceho po uplynutí predĺženého podporného obdobia. Do podporného obdobia sa nezapočítavajú predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti.

Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná oznámiť príslušnej pobočke prerušenie povinného sociálneho poistenia z dôvodu uplynutia predĺženého podporného obdobia do ôsmich dní od prerušenia.

Zmeny účinné od 24. apríla 2021

Uvedeným nariadením vlády Slovenskej republiky sa umožňuje ďalší odklad platenia poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „poistné“) pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za obdobie apríl 2021 do 30. júna 2021. 

Odklad v platení poistného sa aj naďalej týka zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb, ktorí vykazujú pokles čistého obratu alebo pokles príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (tržieb) určený podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 76/2020 Z. z. o spôsobe určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v platnom znení o 40 % a viac (bližšie viď https://www.employment.gov.sk/sk/koronavirus-pracovna-socialna-oblast/pracovna-oblast/).

Možnosť odkladu odvodov sa týka poistného, ktoré platí zamestnávateľ. Poistné, ktoré platí zamestnanec, a odvádza ho jeho zamestnávateľ, je zamestnávateľ naďalej povinný odviesť v pôvodných termínoch splatnosti.

Zmena účinná od 10. apríla 2021

Podľa novely zákona o sociálnom poistení je možné prehodnotiť podmienky nároku na pandemické ošetrovné na žiadosť poistenca dva krát ročne (k 1.januáru a 1. júlu), a to od prvého dňa potreby starostlivosti/ošetrovania počas krízovej situácie nasledujúcom po účinnosti novely zákona (teda najskôr od 10. 4. 2021), resp. po 30.6. 2021 a po 31. 12. 2021.

Viac informácii

Zmeny účinné od 19. marca 2021

Uvedeným nariadením vlády Slovenskej republiky sa umožňuje ďalší odklad platenia poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „poistné“) pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za obdobie marec 2021 do 30. júna 2021. 

Odklad v platení poistného sa aj naďalej týka zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb, ktorí vykazujú pokles čistého obratu alebo pokles príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (tržieb) určený podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 76/2020 Z. z. o spôsobe určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v platnom znení o 40 % a viac (bližšie viď https://www.employment.gov.sk/sk/koronavirus-pracovna-socialna-oblast/pracovna-oblast/).

Možnosť odkladu odvodov sa týka poistného, ktoré platí zamestnávateľ. Poistné, ktoré platí zamestnanec, a odvádza ho jeho zamestnávateľ, je zamestnávateľ naďalej povinný odviesť v pôvodných termínoch splatnosti.

Zmeny účinné od 26. februára 2021

Uvedeným nariadením vlády Slovenskej republiky sa umožňuje ďalší odklad platenia poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „poistné“) pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za obdobie február 2021 do 30. júna 2021. 

Odklad v platení poistného sa aj naďalej týka zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb, ktorí vykazujú pokles čistého obratu alebo pokles príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (tržieb) určený podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 76/2020 Z. z. o spôsobe určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v platnom znení o 40 % a viac (bližšie viď https://www.employment.gov.sk/sk/koronavirus-pracovna-socialna-oblast/pracovna-oblast/).

Možnosť odkladu odvodov sa týka poistného, ktoré platí zamestnávateľ. Poistné, ktoré platí zamestnanec, a odvádza ho jeho zamestnávateľ, je zamestnávateľ naďalej povinný odviesť v pôvodných termínoch splatnosti.

Zmeny účinné od 29. januára 2021

Uvedeným nariadením vlády Slovenskej republiky sa umožňuje ďalší odklad platenia poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „poistné“) pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za obdobie január 2021 do 30. júna 2021. 

Odklad v platení poistného sa aj naďalej týka zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb, ktorí vykazujú pokles čistého obratu alebo pokles príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (tržieb) určený podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 76/2020 Z. z. o spôsobe určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v platnom znení o 40 % a viac (bližšie viď https://www.employment.gov.sk/sk/koronavirus-pracovna-socialna-oblast/pracovna-oblast/).

Možnosť odkladu odvodov sa týka poistného, ktoré platí zamestnávateľ. Poistné, ktoré platí zamestnanec, a odvádza ho jeho zamestnávateľ, je zamestnávateľ naďalej povinný odviesť v pôvodných termínoch splatnosti.

Zmeny účinné od 1. januára 2021

Ustanovilo sa ním aj to, že Sociálna poisťovňa elektronicky sprístupňuje zamestnávateľovi informácie o jeho zamestnancovi, ktoré spracúva vo svojom informačnom systéme a sú nevyhnutné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné na sociálne poistenie z dôvodu, že bol uznaný za dočasne práceneschopného alebo z dôvodu osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby.

Zároveň je ustanovené, že ak v čase krízovej situácie je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného a ak počas tohto obdobia čerpá dovolenku alebo vykonáva prácu z domácnosti, vylúčenie povinnosti platiť poistné zamestnancom sa neuplatní. 

Zmeny účinné od 17. decembra 2020

Uvedeným nariadením vlády Slovenskej republiky sa umožňuje ďalší odklad platenia poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „poistné“) pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za obdobie december 2020 do 30. júna 2021. Týmto nariadením vlády Slovenskej republiky je posunutá aj odložená splatnosť poistného za mesiace marec, máj až júl 2020, a to  z 31. decembra 2020 na 30. jún 2021.  

Táto výnimka sa aj naďalej týka zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb, ktorí vykazujú pokles čistého obratu alebo pokles príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (tržieb) určený podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 76/2020 Z. z. o spôsobe určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v platnom znení o 40 % a viac (bližšie viď https://www.employment.gov.sk/sk/koronavirus-pracovna-socialna-oblast/pracovna-oblast/).

Možnosť odkladu odvodov sa týka poistného, ktoré platí zamestnávateľ. Poistné, ktoré platí zamestnanec, a odvádza ho jeho zamestnávateľ, je zamestnávateľ naďalej povinný odviesť v pôvodných termínoch splatnosti.

Zmeny účinné od 21. novembra 2020

  • Dňa 21. novembra 2020 nadobudol účinnosť zákon č. 30/2020 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Uvedeným zákonom sa ustanovilo, že v prípade, ak zamestnávateľ potvrdí zamestnancovi uznanému za dočasne práceneschopného z dôvodu ochorenia COVID-19, že ochorenie vzniklo pri práci, kde je preukázateľný kontakt s týmto ochorením alebo s infekčným materiálom ako súčasť plnenia pracovných úloh alebo pracovných činností, podmienka uznania choroby z povolania na účely nároku na úrazový príplatok sa považuje za splnenú. Zároveň sa rozšíril okruh osôb, ktorým vzniká nárok na úrazový príplatok aj o osoby vykonávajúce činnosti vo verejnom záujme uvedené v § 17 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Zmeny účinné od 23. septembra 2020

  • Dňa 23. septembra 2020 nadobudol účinnosť zákon č. 258/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.    

Uvedeným zákonom sa jednoznačne upravili ustanovenia podmienok nároku na pandemické ošetrovné v školskom roku 2020/2021. Ustanovilo sa, že v čase riadne prebiehajúceho výchovno-vzdelávacieho procesu, t. j. neobmedzenej prevádzky škôl a predškolských zariadení, pandemické ošetrovné nepatrí v prípadoch, kedy by zákonný zástupca dieťaťa neprejavil záujem o účasť dieťaťa na prebiehajúcom výchovno-vzdelávacom procese v predškolskom zariadení alebo v škole z dôvodu obavy o jeho zdravie.

Ďalej sa ustanovilo, aby okresný úrad v sídle kraja v rámci svojej územnej pôsobnosti poskytoval Sociálnej poisťovni informácie o deťoch, ktoré sa nezúčastňujú výchovno-vzdelávacieho procesu.

Zmeny účinné od 21. júla 2020

  • Dňa 21. júla 2020 nadobudlo účinnosť nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 196/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 131/2020 Z. z. o splatnosti poistného na sociálne poistenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 172/2020 Z. z.

Uvedeným nariadením vlády Slovenskej republiky sa umožňuje ďalší odklad platenia poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „poistné“) pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za obdobie júl 2020 do 31. decembra 2020.

Táto výnimka sa aj naďalej týka zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb, ktorí vykazujú pokles čistého obratu alebo pokles príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (tržieb) určený podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 76/2020 Z. z. o spôsobe určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v platnom znení o 40 % a viac (bližšie viď časť Zmeny účinné od 6. apríla 2020).

Možnosť odkladu odvodov sa týka poistného, ktoré platí zamestnávateľ. Poistné, ktoré platí zamestnanec, a odvádza ho jeho zamestnávateľ, je zamestnávateľ naďalej povinný odviesť v pôvodných termínoch splatnosti.

Zmeny účinné od 24. júna 2020

  • Dňa 24. júna 2020 nadobudlo účinnosť nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 172/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 131/2020 Z. z. o splatnosti poistného na sociálne poistenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19.

Uvedeným nariadením vlády Slovenskej republiky sa umožňuje ďalší odklad platenia poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „poistné“) pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za obdobie jún 2020 do 31. decembra 2020.

Táto výnimka sa aj naďalej týka zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb, ktorí vykazujú pokles čistého obratu alebo pokles príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (tržieb) určený podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 76/2020 Z. z. o spôsobe určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v platnom znení o 40 % a viac (bližšie viď časť Zmeny účinné od 6. apríla 2020).

Možnosť odkladu odvodov sa týka poistného, ktoré platí zamestnávateľ. Poistné, ktoré platí zamestnanec, a odvádza ho jeho zamestnávateľ, je zamestnávateľ naďalej povinný odvádzať v pôvodných termínoch splatnosti.

Zmeny účinné od 17. júna 2020

  • Dňa 17. júna 2020 nadobudol účinnosť zákon č. 157/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Uvedeným zákonom sa špecifikovali podmienky poskytovania nemocenského po skončení krízovej situácie vo vzťahu k poistencovi, ktorému dočasná pracovná neschopnosť vznikla z dôvodu karanténneho opatrenia a izolácie nariadeného/nariadenej počas trvania krízovej situácie, ak tento nárok trvá aj ku dňu skončenia krízovej situácie.

Ďalej, v súvislosti s otvorením školských a predškolských zariadení k 1. júnu 2020,  sa navrhla právna úprava, ktorá by kontinuálne zabezpečila nárok na pandemické ošetrovné tým rodičom, ktorí i naďalej, po otvorení škôl, budú poskytovať dieťaťu osobnú a celodennú starostlivosť z dôvodu neumiestnenia dieťaťa do školy z objektívnych dôvodov (kapacitné možnosti) alebo subjektívnych dôvodov (obava o zdravie). Obdobná právna úprava navrhuje aj vo vzťahu k zariadeniam sociálnych služieb.

Zmeny účinné od 22. mája 2020

Nariadenie vlády Slovenskej republiky ustanovuje ďalšie obdobie odkladu platenia poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „poistné“). Umožňuje sa odklad platenia poistného za obdobie máj 2020 do 31. decembra 2020. Táto výnimka sa aj naďalej týka zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb, ktorí vykazujú pokles čistého obratu alebo pokles príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (tržieb) určený podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 76/2020 Z. z. o spôsobe určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v platnom znení o 40 % a viac (bližšie viď časť Zmeny účinné od 6. apríla 2020).

Možnosť odkladu odvodov sa týka poistného, ktoré platí zamestnávateľ. Poistné, ktoré platí zamestnanec, a odvádza ho jeho zamestnávateľ, je zamestnávateľ naďalej povinný odvádzať v pôvodných termínoch splatnosti.

Zmeny účinné od 21. mája 2020

Uvedeným zákonom sa prijala právna úprava vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia v roku 2020 pre tie samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktoré podali daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2019 do 31.03.2020, pre tie SZČO, ktoré nepodali daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2019 do 31.03. 2020, ako aj pre tie SZČO, ktoré majú predĺženú lehotu na podanie daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2019. Táto právna úprava bola prijatá z dôvodu previazanosti s novoustanovenými lehotami na podanie daňového priznania k dani z príjmov podľa zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (bližšie na: https://www.employment.gov.sk/sk/koronavirus-pracovna-socialna-oblast/pracovna-oblast/).

V Čl. II sa novelizuje príloha č. 1 – položka 24 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Účelom navrhovanej právnej úpravy je precizovanie textu na jednoznačné vymedzenie podmienok vzniku infekčnej choroby z povolania, aby rôznou interpretáciou podmienok vzniku nedochádzalo k obmedzovaniu posudzovania choroby z povolania u niektorých profesií v rozpore s kritériami pre uznanie choroby z povolania.

Zmeny účinné od 25. apríla 2020

S cieľom zmiernenia ekonomických dopadov na odvádzateľov poistného v dôsledku krízovej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19 bolo prijaté odpustenie povinnosti zaplatiť poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „poistné“) za apríl 2020, prípadne za ďalšie obdobie, ktoré môže ustanoviť vláda Slovenskej republiky nariadením. Poistné, ktoré platí zamestnanec, a odvádza ho jeho zamestnávateľ, je zamestnávateľ naďalej povinný odviesť v termínoch splatnosti poistného určených zákonom o sociálnom poistení.
Nová právna úprava umožňuje odpustenie povinnosti zaplatiť poistné zamestnávateľom alebo SZČO, ktorí v mesiaci apríl 2020 najmenej na 15 dní uzatvorili prevádzky napr. na základe Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR pri ohrození verejného zdravia č. OLP/2777/2020 z 29. marca 2020. Poistného, ktoré platí zamestnanec, a odvádza ho zamestnávateľ, sa uvedené netýka. Zamestnávateľ je naďalej povinný odviesť ho v pôvodnom termíne splatnosti. Uzatvorenie prevádzky preukáže zamestnávateľ alebo SZČO Sociálnej poisťovni čestným vyhlásením.

V tejto súvislosti sa zároveň ustanovilo, že podmienka zaplatenia poistného sa považuje v prípade odpustenia povinnosti zaplatiť poistné za splnenú. Odpustenie povinnosti platiť poistné tak nemá negatívny vplyv na vznik nároku na nemocenské a dôchodkové dávky.

Zmeny účinné od 6. apríla 2020

Nová právna úprava umožňuje odklad platenia poisteného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „poistné“) za mesiac marec 2020 zamestnávateľom a povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poisteným samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO), ktorým v dôsledku krízovej situácie spôsobenej vírusom COVID-19 poklesol čistý obrat alebo príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (tržby) o 40 % a viac; spôsob určenia poklesu tržieb ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 76/2020 Z. z. Na základe nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 131/2020 Z. z., ktoré schválila 20. mája 2020, sa posúva splatnosť už raz odloženej splatnosti poistného za mesiac marec 2020 z 31. júla 2020 na 31. december 2020. Možnosť odkladu odvodov sa týka poistného, ktoré platí zamestnávateľ. Poistné, ktoré zamestnancovi zráža zamestnávateľ a má povinnosť ho zaňho aj odviesť, zamestnávateľ naďalej odvádza v pôvodnom termíne splatnosti. Tohto poistného sa odklad platenia netýka.

Zároveň zákon splnomocnil vládu Slovenskej republiky, aby mohla nariadením ustanoviť ďalšie obdobie, na ktoré sa nebude vzťahovať pôvodná splatnosť poistného, t. j. odložiť splatnosť poistného aj za ďalšie obdobia.

V súvislosti s odkladom platenia poistného na sociálne poistenie sa ustanovilo, že v prípade, ak bude poistné riadne zaplatené do odloženého termínu splatnosti, nebude mať odklad splatnosti žiadny vplyv na nárok na nemocenské alebo dôchodkové dávky.

Zmeny účinné od 4. apríla 2020

Novou právnou úpravou sa predĺžilo podporné obdobia v nezamestnanosti o jeden mesiac poistencom, ktorí si do uplynutia pôvodného podporného obdobia v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“) nedokázali nájsť prácu.

Vzhľadom na dynamicky sa meniacu situáciu a nepredvídateľný vývoj na trhu práce v dôsledku šírenia ochorenia COVID-19 sa zároveň splnomocnila vláda Slovenskej republiky v prípade potreby vydávať nariadenia vlády, ktorými by na obdobie krízovej situácie a obdobie dvoch mesiacov po jej skončení mohla dočasne upravovať podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, podmienky výplaty dávky v nezamestnanosti, dĺžku podporného obdobia v nezamestnanosti a výšku dávky v nezamestnanosti.

Nárok na ošetrovné v čase trvania krízovej situácie sa rozšíril aj o nemocensky poistených rodičov (aj náhradných rodičov a osvojiteľov), ktorí počas krízovej situácie (od 12. marca 2020 do jej skončenia) zabezpečujú osobnú a celodennú starostlivosť o dieťa po skončení nároku na rodičovský príspevok resp. materské, ak ho rodič poberal do dovŕšenia tretieho roku veku dieťaťa.

V záujme reflektovania na požiadavku aplikačnej praxe v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19, keďže v tejto situácii je manipulácia s papierovými bankovkami a mincami z dôvodu zvýšenej možnosti šírenia vírusu COVID-19 mimoriadne nebezpečná aj pre zamestnancov pobočiek Sociálnej poisťovne, sa v čase trvania tejto krízovej situácie vylúčila možnosť platenia poistného a povinných príspevkov na starobného dôchodkové sporenie v hotovosti v pokladniciach pobočiek Sociálnej poisťovne.

Ďalej sa zabezpečilo aj to, aby Sociálna poisťovňa v čase krízovej situácie v rámci povolenia splátok dlžných súm nezvyšovala dlžné sumy o úrok vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm, resp. o ročnú úrokovú sadzbu 10 %.

Zmeny účinné od 27. marca 2020

Novou právnou úpravou sa upravili podmienky nároku na ošetrovné a nemocenské v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“).

V prípadoch karanténneho opatrenia a izolácie nariadeného/nariadenej v súvislosti s šírením ochorenia COVID-19 sa ustanovil vznik nároku zamestnanca na nemocenské vyplácané Sociálnou poisťovňou už od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (DPN). Zároveň sa ustanovilo, aby v čase krízovej situácie bola v prípadoch, v ktorých je poistencovi nariadená karanténa alebo izolácia výška nemocenského 55 % denného vymeriavacieho základu už od prvého dňa DPN.

Nastálo sa upravil okruh poistencov, ktorí budú mať nárok na ošetrovné. Na ošetrovné tak majú nárok osoby, ktoré sa budú v prípadoch, kedy je dieťaťu nariadené karanténne opatrenie a izolácia, v prípadoch uzatvorenia zariadenia, ktoré dieťa navštevuje, respektíve v prípadoch, kedy osoba, ktorá sa o dieťa stará, nemôže z objektívnych dôvodov zabezpečovať túto starostlivosť, starať o dieťa mladšie ako 11 rokov, resp. 18 rokov v prípade, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.

Ďalej sa ustanovilo, aby v čase krízovej situácie nárok na ošetrovné vznikol aj poistencom, ktorí osobne a celodenne ošetrujú dieťa do dovŕšenia šestnásteho roku veku, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou a poistencom, ktorí sa starajú o príbuzného v priamom rade, súrodenca, manžela, manželku alebo rodiča manžela alebo manželky, ak zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa takejto osobe poskytuje sociálna služba ambulantnou formou alebo pobytovou formou, bolo rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v ňom bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu.

Ustanovilo sa že, ošetrovné sa môže poberať počas celej doby trvania krízovej situácie za predpokladu, že trvá niektorá z vyššie uvedených situácií, ktoré podmieňujú nárok na ošetrovné. Zároveň sa ustanovilo, že poistenci sa pri ošetrovaní/starostlivosti a teda aj poberaní ošetrovného v čase krízovej situácia môžu striedať.

V súvislosti s predĺžením doby nároku na ošetrovné sa zabezpečilo, aby sa zamestnancovi, povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe počas ošetrovania/starostlivosti o dieťa neprerušovalo poistenie štandardne podľa § 26 zákona o sociálnom poistení od 11. dňa potreby ošetrovania/starostlivosti a aby zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti bola počas celej doby ošetrovania/starostlivosti o dieťa oslobodená od platenia poistného. Ide o ošetrovanie/starostlivosť z dôvodu ktorého si uplatňujú tzv. pandemické ošetrovné.

Nová právna úprava, v súvislosti s oslobodením od povinnosti platiť poistné a tzv. neprerušením povinného poistenia zamestnanca a povinne poistenej SZČO, sa vzťahuje aj na obdobie pred účinnosťou tohto zákona, ak osobné a celodenné ošetrovanie alebo starostlivosť, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona za krízovej situácie a trvajú aj po nadobudnutí jeho účinnosti.

Zmeny od 1. júna 2022 vyplývajúce zo zákona č. 125/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Zrušenie ročného zúčtovania poistného v sociálnom poistení

Na základe zákona č. 317/2018 Z. z. sa od 1. januára 2023 malo zaviesť  preddavkové platenie poistného na sociálne poistenie a od roku 2024 vykonávanie ročného zúčtovania v sociálnom poistení. Do zákona o sociálnom poistení bolo implementované riešenie, ktoré ešte nerátalo so zjednoteným výberom daní a odvodov. Z dôvodu, aby pripravovaná daňovo-odvodová reforma nebola limitovaná takýmto riešením, sa preddavkové platenie poistného na sociálne poistenie a vykonávanie ročného zúčtovania v sociálnom poistení s účinnosťou od 1. júna 2022 ruší.

Predĺženie lehoty na vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu

Ak skutočnosť, že poistné bolo zaplatené bez právneho dôvodu zistí Sociálna poisťovňa na základe vlastnej činnosti, predlžuje sa lehota na vrátenie takého poistného z doterajších  30 dní na 60. Lehota 30 dní zostáva zachovaná pre prípady, ak o vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu požiada fyzická osoba alebo právnická osoba povinná odvádzať poistné.

Odstránenie zákazu súbehu vyplácanej náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, resp. nemocenského a starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním tohto dôchodku

Od 1. júna 2022 sa ruší zákaz súbehu v rámci, ktorého platilo, že ak nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok vznikol v období trvania dočasnej pracovnej neschopnosti (DPN), počas ktorej má poistenec nárok na náhradu príjmu pri DPN alebo na nemocenské, nárok na výplatu dôchodku vznikne až po skončení výplaty náhrady príjmu pri DPN alebo nemocenského. Na základe tejto zmeny bude teda poistenec môcť poberať dôchodok a zároveň aj náhradu príjmu pri DPN alebo nemocenské.

Povinnosti štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy a fyzických osôb a právnických osôb 

Ak skutočnosti významné pre konanie a rozhodovanie v sociálnom poistení nie je možné čerpať z referenčných registrov, na žiadosť Sociálnej poisťovne sú povinné ich poskytnúť (za predpokladu, že nimi disponujú) štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby. Potreba takejto povinnosti vyplynula z aplikačnej praxe Sociálnej poisťovne.

Náhrada trov konania

Sociálna poisťovňa je oprávnená uložiť účastníkom konania, zúčastneným osobám, svedkom alebo znalcom, aby nahradili trovy konania, ktoré jej vznikli ich zavinením. Taktiež môže uvedeným osobám uložiť, aby nahradili trovy, ktoré vznikli ich zavinením ostatným účastníkom konania. Uvedené prichádza do úvahy, ak v dôsledku konania, resp. nekonania osôb prišlo k zvýšeniu nákladov na konanie, ku ktorému by bez ich zavinenia neprišlo (napr. svedok sa bez náležitého ospravedlnenia nedostavil na ústne pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný a pre jeho neprítomnosť je Sociálna poisťovňa povinná nariadiť nový termín ústneho pojednávania, hoci ostatní účastníci sa dostavili a vznikli im trovy). Ak Sociálna poisťovňa uloží povinnosť predložiť listinu, náklady vzniknuté osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania, znáša Sociálna poisťovňa; nevzťahuje sa to na štátne orgány a orgány územnej samosprávy.

Elektronické potvrdzovanie dočasnej pracovnej neschopnosti a zmeny súvisiace s jej zavedením

Od 1. júna 2022 sa postupne zavádza elektronické potvrdzovanie dočasnej pracovnej neschopnosti tzv. ePN. Celý proces potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti (DPN) od jej vzniku až po jej ukončenie je v čo najväčšej možnej miere realizovaný elektronickým spôsobom (postupne nahradí aktuálne používané papierové 5-dielne tlačivo). Zavedenie ePN prináša významné zníženie administratívnej záťaže pre poistencov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zamestnávateľov ako aj pre Sociálnu poisťovňu.  

Pre aplikačnú prax to znamená, že po potvrdení DPN poistenca sa údaje z ambulantného softvéru poskytovateľa zdravotnej starostlivosti  prenesú do eZdravia, odkiaľ sú prostredníctvom Národného centra zdravotníckych informácií prenesené do informačného systému Sociálnej poisťovne a v prípade, ak ide o zamestnanca, je údaj o DPN automaticky zaslaný aj jeho zamestnávateľovi.

Za žiadosť o nemocenské sa považuje elektronické potvrdenie vzniku DPN ošetrujúcim lekárom. V prípade zamestnanca sa dávkové konanie o nemocenskom začne iba v prípade, ak DPN trvá viac ako 10 dní, alebo ak počas týchto 10 dní zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie a DPN trvá aj naďalej. Poistenec pri prvej DPN zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva oznamuje Sociálnej poisťovni spôsob poukazovania dávky, t. j. číslo účtu v banke, alebo adresu, na ktorú sa mu má poukazovať nemocenské/úrazový príplatok, resp. následnú zmenu miesta výplaty. Toto oznamovanie sa však nevzťahuje na zamestnanca, ktorému je mzda vyplácaná na bankový účet. Povinnosť nahlásiť číslo účtu zamestnanca má v takomto prípade zamestnávateľ.

Okrem iného v súvislosti so zavedením ePN zaniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinnosť oznamovať Sociálnej poisťovni po uplynutí 52 týždňov trvania DPN vznik prerušenia povinného poistenia, a po jej ukončení, zánik prerušenia. Vznik a zánik prerušenia povinného poistenia jej v prípade ePN oznámi Sociálna poisťovňa. Povinnosť samostatne zárobkovo činnej osoby oznámiť prerušenie povinného poistenia z  dôvodu DPN zostáva zachovaná v prípade, ak bude deklarovaná papierovým tlačivom.

Zaniká aj povinnosť zamestnávateľa oznamovať Sociálnej poisťovni prerušenie povinného poistenia zamestnanca, ak DPN zamestnanca je zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva. Vznik prerušenia povinného poistenia zamestnanca po uplynutí 52 týždňov trvania takej DPN, a zánik tohto prerušenia, oznámi zamestnávateľovi Sociálna poisťovňa. Povinnosť zamestnávateľa oznámiť Sociálnej poisťovni prerušenie povinného poistenia zamestnanca z dôvodu DPN zostáva zachovaná v prípade, ak bude deklarovaná papierovým tlačivom.

Pre uľahčenie zavedenia ePN bude v prechodnom období od 1. júna 2022 do 31. mája 2023 v platnosti duálny systém potvrdzovania DPN. To znamená, že až do 31. mája 2023 môže všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo, lekár zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti vystavovať potvrdenie o DPN buď elektronicky alebo papierovo. Od 1. júna 2023 už bude pre všeobecného lekára, lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo, lekára zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti vystavovanie ePN povinné, s výnimkou, ak z preukázateľne objektívnych príčin nie je možné, aby lekár vytvoril elektronický záznam. Od roku 2024 bude  pre všetkých lekárov v príslušných špecializačných odboroch vystavovanie ePN povinné.

Rozšírenie povinností Sociálnej poisťovne a zníženie administratívnej záťaže samostatne zárobkovo činných osôb

Povinnosti Sociálnej poisťovne sa rozširujú aj o písomné oznámenie zániku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osobe. Ak doteraz Sociálna poisťovňa oznámila samostatne zárobkovo činnej osobe zánik povinného poistenia, robila tak z vlastnej iniciatívy. Povinnosť Sociálnej poisťovne oznamovať nielen vznik, ale aj zánik povinného poistenia, prispeje k právnej istote samostatne zárobkovo činnej osoby o jej právach a povinnostiach ako platiteľa poistného na sociálne poistenie.

Zmeny pri vykonávaní kontrolnej činnosti Sociálnej poisťovne

Vzhľadom na to, že nie je dôvodné rozlišovať medzi vedúcim kontrolovaného subjektu alebo zodpovednými zamestnancami, boli sprecizované ustanovenia zákona o sociálnom poistení, ktoré priznávali isté oprávnenia tak vedúcemu kontrolovaného subjektu, ako aj zodpovedným zamestnancom, resp. len vedúcemu kontrolovaného subjektu alebo zodpovedným zamestnancom. Výlučne kontrolovaný subjekt je ten, ktorý nesie zodpovednosť za plnenie povinností podľa zákona o sociálnom poistení voči Sociálnej poisťovni, a preto sa oprávnenia priznávajú kontrolovanému subjektu.

Ruší sa udelenie súhlasu kontrolovaného subjektu a jeho zamestnancov na poskytnutie súčinnosti potrebnej na vykonanie kontroly. Podmienka poskytnutia súhlasu odporuje povinnosti kontrolovaného subjektu poskytnúť súčinnosť, ktorá mu je uložená iným ustanovením zákona o sociálnom poistení, ako aj samotnému účelu kontroly, ktorej riadne vykonanie nemôže byť podmienené udelením takého súhlasu.

Rozširuje sa spôsob osobného prerokovania protokolu o výsledku kontroly o elektronický spôsob komunikácie. V niektorých prípadoch osobný kontakt nie je možný (pandémia, sídlo spoločnosti, pracovné povinnosti vedúceho kontrolovaného subjektu a pod.), preto podľa zákona o sociálnom poistení prichádza do úvahy aj elektronický spôsob komunikácie. Osobné odovzdanie protokolu o výsledku kontroly sa rozširuje o možnosť elektronického zaslania; to platí aj o odovzdaní zápisnice o prerokovaní protokolu.

Vzhľadom na potrebu aplikačnej praxe sa predlžuje lehota na podanie námietok k protokolu o výsledku kontroly zo siedmich kalendárnych dní od oboznámenia sa s protokolom, na sedem pracovných dní. Podľa novelizovanej úpravy sa na vyjadrenia a námietky kontrolovaného subjektu ku kontrolným zisteniam predloženým po tejto lehote nebude neprihliadať. Predíde sa tým možnosti robiť prieťahy v kontrolnej činnosti zo strany kontrolovaného subjektu, keď podľa poznatkov aplikačnej praxe kontrolovaný subjekt úmyselne predkladal písomné vyjadrenie alebo námietky až po zákonom ustanovenej lehote.

Podľa pôvodného znenia zákona o sociálnom poistení, bol vedúci zamestnanec kontroly povinný rozhodnúť o námietkach najneskôr do troch dní od ich uplatnenia a písomne oboznámiť s rozhodnutím toho, kto námietku uplatnil. V aplikačnej praxi sa môže vyskytnúť situácia, že aj viac ako tri nasledujúce dni po sebe nie sú pracovnými dňami, čím doterajšia lehota je nesplniteľná. Preto je od 1. júna 2022 táto lehota naviazaná na pracovné dni.

Ak je výsledkom kontrolnej činnosti záznam, t. j. ak u kontrolovaného subjektu neboli kontrolou zistené nedostatky, vypúšťa sa povinnosť podpísania záznamu kontrolovaným subjektom. Zaslanie alebo odovzdanie záznamu tak bude jedným z relevantných spôsobov ukončenia kontroly.

Právna úprava účinná do 31. mája 2022 považuje protokol o kontrole za prerokovaný v prípade, ak sa kontrolovaný subjekt odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu vyjadriť alebo podpísať zápisnicu o prerokovaní protokolu. Od 1. júna 2022 sa protokol považuje za prerokovaný aj v situácii, ak sa kontrolovaný subjekt nezúčastní prerokovania protokolu o kontrole.

Vypúšťa sa povinnosť kontrolovaného subjektu predložiť Sociálnej poisťovni písomnú správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov. Splnenie uložených opatrení vie Sociálna poisťovňa skontrolovať napr. ďalšou vykonanou kontrolou, a preto  je predloženie správy o splnení opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov v aplikačnej praxi už nadbytočné. Vypustením tejto povinnosti dôjde taktiež k zníženiu administratívnej záťaže kontrolovaného subjektu.

Spresňuje sa právna úprava, podľa ktorej preukazom totožnosti je na účely výkonu kontroly v sociálnom poistení preukaz kontrolóra.

Z dôvodu problémov, ktoré nastávajú v aplikačnej praxi pri vykonávaní kontroly, je zavedená povinnosť pre zamestnancov kontrolovaného subjektu a pre osoby dotknuté kontrolou (napr. štatutárny zástupca zamestnávateľa, externý účtovník zamestnávateľa) preukázať svoju totožnosť zamestnancovi kontroly Sociálnej poisťovne.

Predĺženie ochrannej lehoty pre tehotné ženy

Od 1. júna 2022 sa zavádza nová ochranná lehota pre ženu, ktorá otehotnie v období 180 dní po zániku nemocenského poistenia. 8 mesačná ochranná lehota začne tejto žene plynúť od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom. Cieľom tejto zmeny je, aby nárok na materské, alebo tehotenské vznikol aj ženám, ktoré otehotnejú do pol roka po zániku nemocenského, resp. ukončenia pracovného pomeru.

Hodnotenie obdobia na vznik nároku na materské, dôchodkové dávky a dávku v nezamestnanosti

Zamestnancovi sa už nebudú započítavať na vznik nároku na materské, dôchodkové dávky a dávku v nezamestnanosti obdobia, v ktorých nemal vymeriavací základ. Pri posúdení nároku na dávku bude rozhodujúci reálny príjem, a teda to, či takýto zamestnanec má vymeriavací základ z ktorého sa platilo poistné.

Poukazovanie krátkodobých dávok sociálneho poistenia

Krátkodobé dávky sociálneho poistenia (nemocenské dávky, krátkodobé úrazové dávky, dávka garančného poistenia a dávka v nezamestnanosti) je možné od 1. júna 2022 vyplácať aj na iný účet v banke, alebo v pobočke zahraničnej banky ako je účet prijímateľa, alebo jeho manžela/manželky. Každý žiadateľ si môže na vyplácanie týchto dávok zvoliť akýkoľvek účet a jednoducho ho zapísať do žiadosti, pričom nebude potrebný súhlas majiteľa takéhoto účtu.

Zmeny v zákone č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov

V prípade, ak je DPN zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe, tak si už zamestnanec nárok na náhradu príjmu u zamestnávateľa neuplatňuje predložením potvrdenia o DPN, nakoľko v tomto prípade sa za uplatnenie nároku na náhradu príjmu považuje oznámenie Sociálnej poisťovne o vzniku DPN zamestnanca zamestnávateľovi. V praxi to prebieha tak, že Národné centrum zdravotníckych informácií zabezpečuje prenos údajov o DPN od ošetrujúceho lekára do informačného systému Sociálnej poisťovne, ktorý automaticky zašle zamestnávateľovi oznámenie o DPN zamestnanca.

Ďalšia zmena spočíva v zániku povinnosti zamestnanca preukazovať zamestnávateľovi skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, výšku a zánik nároku na náhradu príjmu v prípade, ak bola DPN zamestnanca zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe. Zamestnávateľovi sú tieto informácie automaticky zaslané z informačného systému Sociálnej poisťovne.

 

Zrušenie možnosti úhrad v pokladniciach pobočiek Sociálnej poisťovne

Zákonom č. 125/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, je trvalo zrušená možnosť úhrady poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v hotovosti, v pokladniciach pobočiek Sociálnej poisťovne. Vzhľadom na aplikačnú prax už pôjde len o pokračovanie v nastúpenom, keďže práve pred dvomi rokmi, vtedy v súvislosti so zamedzením šírenia ochorenia COVID 19, bolo platenie tohto poistného a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v hotovosti, v pokladniciach pobočiek Sociálnej poisťovne, prechodne zrušené.

Opatrenia  pre občana Ukrajiny, ktorý sa v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine zdržiava na jej území z dôvodu výkonu služby v ozbrojených silách Ukrajiny

Zákonom č.92/2022 Z. z. o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine sa upravuje aj zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.            Obsahuje opatrenia, ktoré sa týkajú samostatne zárobkovo činnej osoby - občana Ukrajiny, podnikajúceho na Slovensku, ktorý sa v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine zdržiava na jej území z dôvodu výkonu služby v ozbrojených silách Ukrajiny:

  • prerušenie povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby - v tomto období nebude mať povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie,                                                               
  • možnosť dodatočného zaplatenia poistného za toto obdobie prerušenia povinného poistenia - do budúcna sa tak zabezpečí možnosť získania obdobia dôchodkového poistenia na účely nárokov na dávky dôchodkového postenia a určenia ich sumy. 

Tiež upravuje, že fyzickej osobe povinnej odvádzať poistné na sociálne poistenie, ktorá je občanom Ukrajiny a v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine sa zdržiava na jej území z dôvodu výkonu služby v ozbrojených silách Ukrajiny, sa v tomto období napr. z dôvodu nedodržania termínu splátky nezruší splátkový kalendár, ktorý mu v predchádzajúcom období povolila Sociálna poisťovňa. Týmto opatrením nepríde k zročnosti celej dlžnej sumy. Týka sa to tak splácaného poistného, ako aj neprávom vyplatených dávok.

Od 1. marca 2022 je účinný zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Predmetom tohto zákona je poskytovanie podpory v čase skrátenej práce (ďalej len „podpora") na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca v čase trvania vonkajšieho faktora, vplyvom ktorého došlo k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa. Podporu poskytuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny alebo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „poskytovateľ podpory") na základe žiadosti o poskytnutie podpory. Z pohľadu podmienok poskytnutia podpory sa podpora poskytuje zamestnávateľovi, ktorý splnil zákonom stanovené podmienky. V tejto súvislosti sa zavádza platenie poistného na financovanie podpory v čase skrátenej práce zamestnávateľom za zamestnanca, ktorý je v pracovnom pomere a za zamestnanca, ktorý je v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, na účet Sociálnej poisťovne. Toto poistné je príjmom základného fondu poistenia v nezamestnanosti. Z tohto fondu  Sociálna poisťovňa poskytuje na účet príslušného poskytovateľa podpory sumu, o ktorú tento orgán požiada na úhradu podpory zamestnávateľom. Sadzba poistného na financovanie podpory je pre zamestnávateľa 0,5 % z vymeriavacieho základu, o ktorú sa znižuje sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti. To znamená, že odvodové zaťaženie v sociálnom poistení zostáva pre zamestnávateľa zachované v prípade zamestnancov, za ktorých zamestnávateľ platí poistné na poistenie v nezamestnanosti. Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca. Zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce v období, počas ktorého jeho zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Vláda Slovenskej republiky bude môcť prostredníctvom nariadenia rozhodnúť o odpustení povinnosti platiť poistné a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie alebo ich časť zamestnávateľovi, ktorému sa poskytuje podpora v čase skrátenej práce, ak bola vyhlásená mimoriadna situácia, núdzový stav, výnimočný stav alebo ak vláda Slovenskej republiky vyhlásila mimoriadnu okolnosť na základe zverejnenia Štatistického úradu SR, že hrubý domáci produkt (HDP) za predchádzajúci štvrťrok vyjadrený v stálych cenách medziročne klesol, a na základe bezprostredne nasledujúcej prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy, že príslušný ročný HDP vyjadrený v stálych cenách klesne medziročne aspoň o tri percentuálne body.

  • Ruší sa výnimka z definície zamestnanca pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Dôvodom je, že zamestnanec, ktorý využíva výnimku nemá plnohodnotné sociálne poistenie(nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti)pričom v praxi je využívaná len ojedinele a má klesajúci trend. Zrušením tejto výnimky takýto zamestnanec získava plnohodnotné sociálne poistenie a v  prípade sociálnej udalosti bude krytý príslušnou dávkou sociálneho poistenia.

Úprava vzniku sociálneho poistenia príslušníka finančnej správy

Zákonom č.431/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). V zákone o sociálnom poistení došlo k úprave vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti príslušníka finančnej správy v nadväznosti na zmenu v zákone č. 35/2009 Z. z. U zamestnanca, ktorým je neozbrojený príslušník finančnej správy a ktorého právny vzťah trvá odo dňa jeho ustanovenia do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane, vzniká povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa zákona o sociálnom poistení, jeho preložením alebo prevedením na funkciu, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom alebo jeho ustanovením  do funkcie, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane na jeho vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom.

Poskytovanie údajov Sociálnou poisťovňou vyberateľovi úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania zo svojho informačného systému

Zákonom č.126/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, sa zavádza povinnosť Sociálnej poisťovne poskytovať vyberateľovi úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (tzv. koncesionárske poplatky) zo svojho informačného systému údaje vrátane osobných údajov bez súhlasu dotknutých osôb. S týmto sa spája zrušenie povinnosti pre podnikateľské subjekty preukazovať vyberateľovi tzv. koncesionárskych poplatkov počet zamestnancov, čím sa odbúrava administratívna záťaž pre podnikateľské subjekty.

Zmena prerušenia poistenia zamestnanca a SZČO a vylúčenia povinnosti platiť poistné

Predlžuje sa obdobie potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa z 10 na 14 dní, t.j. obdobie potreby tzv. krátkodobého ošetrovania alebo starostlivosti. V tejto súvislosti sa zamestnancovi a povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej SZČO prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 15. dňa potreby tzv. krátkodobého ošetrovania alebo starostlivosti.

V období do 14. dňa potreby tzv. krátkodobého ošetrovania alebo starostlivosti, zamestnanec a povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená SZČO nie sú povinní platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Zároveň je od 1. apríla 2021 zákonom o sociálnom  poistení zavedený aj nový druh nemocenskej dávky – tzv. dlhodobé ošetrovné pre poistencov, ktorí budú ošetrovať inú fyzickú osobu z dôvodu potreby poskytovania osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí tejto osoby. Zamestnancovi a povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej SZČO, ktorá osobne a celodenne ošetruje uvedenú fyzickú osobu, sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 91. dňa osobného a celodenného ošetrovania tejto fyzickej osoby do skončenia tohto ošetrovania. Keďže princíp platnej právnej úpravy sleduje výkon ošetrovania osobitne na poistenca a v prípade zamestnanca aj osobitne na právny vzťah, zamestnávateľ na účely prerušenia poistenia zamestnanca sčíta všetky obdobia ospravedlnenia neprítomnosti zamestnanca v práci z dôvodu toho istého ošetrovania (a to bez ohľadu na nárok na ošetrovné a na jeho výplatu) a oznámi Sociálnej poisťovni prerušenie poistenia zamestnanca, ak ošetrovanie trvá spolu práve 91 dní. U SZČO sa rovnako ako u zamestnanca, sčítavajú obdobia vykonávania toho istého ošetrovania z dôvodu domácej osobnej starostlivosti bez ohľadu na nárok na dávku a jej výplatu najskôr od vzniku potreby tohto ošetrovania. Sociálnej poisťovni oznamuje prerušenie poistenia sama SZČO.

V období do 90. dňa osobného a celodenného ošetrovania inej fyzickej osoby, zamestnanec a povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená SZČO nie sú povinní platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Tehotenské

Výška tehotenského je na úrovni 15 % denného vymeriavacieho základu (hrubej mzdy) na určenie výšky nemocenskej dávky. Výška tehotenského nemôže byť nižšia ako 10 % maximálneho denného vymeriavacieho základu, čo bude v roku 2021 pri 30-dňovom mesiaci predstavovať sumu 215,50 eura. Minimálna výška platí rovnako bez ohľadu na skutočnosť, či nárok na tehotenské vznikol z jedného poistenia alebo z viacerých poistení.

Viac informácií

Dlhodobé ošetrovné a predĺženie poskytovania "štandardného" ošetrovného

Účelom dlhodobého ošetrovného je kompenzovať dočasnú stratu príjmu poistenca, ktorý v domácom prostredí ošetruje blízkeho príbuzného, ktorý bol z dôvodu náhleho zhoršenia zdravotného stavu hospitalizovaný a následne prepustený do domácej starostlivosti, resp. z dôvodu zabezpečenia starostlivosti blízkemu príbuznému, ktorý je paliatívnym pacientom.

Dávka sa poskytne v úhrne najviac za 90 dní a to vo výške 55% denného vymeriavacieho základu (hrubej mzdy). Pri starostlivosti o blízkeho príbuzného sa môže vystriedať viac poistencov. Rozširuje sa aj okruh poistencov – ošetrujúcich osôb. Za blízkeho príbuzného sa považujú príbuzní v priamom rade (napr. rodičia a deti, starí rodičia a vnúčatá), súrodenci, manželia a rodičia manželov. Od uvedeného dátumu sa tiež predĺži aj poskytovanie „bežného“ ošetrovného zo súčasných 10 na najviac 14 dní.

Viac informácií

Dôchodkový vek

V Národnej rade Slovenskej republiky bol 24. septembra 2020 schválený návrh novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, podľa ktorej sa od 1. januára 2021 znižuje poistencom dotknutých ročníkov (1957 až 1965) dôchodkový vek.

Ako sa mení vek odchodu do dôchodku od roku 2021 nájdete tu.

Zmrazenie minimálneho dôchodku

Od 1.1 2021 je účinná právna úprava "zmrazenia" nominálnych súm minimálneho dôchodku na úroveň roku 2020. V praxi to znamená, že od uvedeného dátumu je výška minimálneho dôchodku určená priamo v zákone o sociálnom poistení (napríklad suma minimálneho dôchodku za 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia je 334,30 eura mesačne s účinnosťou od 1. januára 2021).

Tieto zmeny majú zabezpečiť primárny účel minimálneho dôchodku t. j. zabezpečiť poistencovi dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi, avšak bez výraznejšieho oslabovania princípu zásluhovosti, tak aby platila zásada "pracovať a platiť poistné sa oplatí".

Viac informácií

Zníženie administratívnej záťaže v sociálnom poistení

Vo vzťahu k poistencovi a k samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) je zrušená povinnosť písomne oznámiť Sociálnej poisťovni do ôsmich dní zmenu mena a priezviska, zmenu miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, zrušenie trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. Tieto údaje bude Sociálna poisťovňa získavať z Registra fyzických osôb. Naďalej však tieto povinnosti zostávajú zachované pre tzv. poistencov štátu (osoba starajúca sa o dieťa, poberateľ peňažného príspevku na opatrovanie a osobný asistent) a tú SZČO, na ktorých sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa koordinačných nariadení Európskej únie alebo podľa medzinárodnej zmluvy o sociálnom zabezpečení, ktorá má prednosť pred zákonmi SR, a ak údaje o týchto skutočnostiach nie je možné získať z Registra fyzických osôb.

Vo vzťahu k zamestnávateľovi je zrušená povinnosť:

  • odhlásiť sa z registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou, ak už nezamestnáva žiadneho zamestnanca. Sociálna poisťovňa automaticky ukončí registráciu zamestnávateľa v registri zamestnávateľov na základe odhlásenia posledného zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia,
  • predložiť Sociálnej poisťovni po vykonanej kontrole správu o splnení opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin. Splnenie uložených opatrení skontroluje Sociálna poisťovňa ďalšou vykonanou kontrolou,
  • oznamovať Sociálnej poisťovni:
    • zmeny v údajoch jeho zamestnanca, a to zmenu priezviska, vrátane všetkých predošlých priezvisk, mena, dátumu a miesta narodenia, stavu a miesta trvalého pobytu, identifikačného čísla sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby (rodné číslo). Zmenu týchto údajov bude Sociálna poisťovňa získavať z Registra fyzických osôb. Povinnosť zamestnávateľa oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu mena a priezviska zamestnanca do ôsmich dní odo dňa, v ktorom sa o tejto zmene dozvedel, sa ponecháva za zamestnanca, ktorý na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt a Sociálna poisťovňa nemá možnosť získať tieto údaje z Registra fyzických osôb,
    • začiatok a skončenie čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky zamestnancom.

Zavedenie identifikačného čísla právneho vzťahu

Z dôvodu potreby viesť v sociálnom poistení evidenciu údajov o  zamestnancovi na úrovni právneho vzťahu a z dôvodu zabezpečenia vykonateľnosti budúceho ročného zúčtovania, bolo potrebné zaviesť identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca. Sociálna poisťovňa ho pridelí a zamestnávateľovi sprístupní bezodkladne po doručení prihlášky zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.

Zamestnávateľ je povinný od sprístupnenia identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca uvádzať toto číslo pri komunikácii so Sociálnou poisťovňou.

Nové informácie pre zamestnávateľa

Sociálna poisťovňa elektronicky sprístupňuje zamestnávateľovi informácie o jeho zamestnancovi, ktoré spracúva vo svojom informačnom systéme a sú nevyhnutné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné na sociálne poistenie z dôvodu, že zamestnanec bol uznaný za dočasne práceneschopného alebo z dôvodu osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby.

Princíp druhej šance pre fyzickú a právnickú osobu

Sociálna poisťovňa neuloží pokutu fyzickej a právnickej osobe, ktorá síce nesplní svoju povinnosť v lehotách určených jednotlivými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, ale dodatočne ju splní v ďalšej sedemdňovej lehote.

13. a 14. plat nie je oslobodený od platenia poistného

Z dôvodu, že tzv. 13. a 14. plat zúčtovaný zamestnancovi v roku 2021 a neskôr, už nie je príjmom zo závislej činnosti oslobodeným od dane, v sociálnom poistení sa tak stáva vymeriavacím základom na platenie poistného zamestnancom a jeho zamestnávateľom.

 

13. dôchodok

Dňa 21. 10. 2020 schválila NRSR návrh zákona o 13. dôchodku. 

Nárok na 13. dôchodok budú mať všetci poberatelia dôchodku bez ohľadu na sumu poberaného dôchodku. Sumu 13. dôchodku sa ustanovuje diferencovane, v závislosti od sumy poberaného dôchodku, resp. úhrnu súm poberaných dôchodkov. Maximálna suma 13. dôchodku je 300 eur. Nárok na maximálnu sumu 13. dôchodku majú tí poberatelia dôchodkových dávok, ktorých suma dôchodku resp. úhrn súm dôchodkov je najviac v suma životného minima.  

Ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov poberateľa je vyšší ako suma životného minima, suma 13. dôchodku sa určuje podľa vzorca. So stúpajúcou výškou dôchodku, resp. úhrnu súm dôchodkov sa výška 13. dôchodku lineárne znižuje, pričom sa garantuje minimálnu sumu 13. dôchodku vo výške najmenej 50 eur.

Na výplatu 13. dôchodku je príslušná Sociálna poisťovňa resp. príslušný útvar sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia  v závislosti od toho, kto vypláca dôchodok, ku ktorému sa 13. dôchodok poskytuje. Ustanovuje sa, že s výnimkou roku 2020, sa 13. dôchodok bude vyplácať v deň splatnosti dôchodku v novembri príslušného kalendárneho roka.

Poberatelia kompenzačného príspevku ako poistenci štátu

V súvislosti s právnou úpravou kompenzačného príspevku baníkov (zákon č. 385/2019 Z. z. o kompenzačnom príspevku baníkom a o zmene a doplnení niektorých zákonov) sa v sociálnom poistení od 1. apríla 2020 rozširuje okruh poistencov, za ktorých poistné na dôchodkové poistenie platí štát. Ide o poberateľov kompenzačných príspevkov, t.j. bývalých baníkov, ktorí ukončili zamestnanie so stálym pracoviskom v podzemí z dôvodu útlmu banskej činnosti a spĺňajú aj ďalšie podmienky určené zákonom o sociálnom poistení. Podmienky, ktoré poberatelia kompenzačného príspevku musia splniť sú rovnaké ako pri ostatných skupinách poistencov štátu: takáto osoba nemôže byť povinne poistená ako zamestnanec alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba, nemôže byť poistencom štátu z iného dôvodu a nemôže mať priznaný invalidný dôchodok alebo dovŕšený dôchodkový vek. Ak bývalý baník tieto podmienky splní, poistencom štátu sa stane automaticky, nebude mať teda v tomto ohľade žiadne oznamovacie povinnosti.

Osobitný sociálny poistný systém v súvislosti s prácou v obecnej polícii

Od 1. apríla 2020 vzniká osobitný sociálny poistný systém s cieľom vyplácania príspevku za prácu v obecnej polícii. Je založený na báze samofinancovania. Príslušníci obecnej polície budú spolu s poistným na sociálne poistenie, ktoré odvádza na účet Sociálnej poisťovne ich zamestnávateľ (obec, mesto), platiť aj poistné na príspevok za prácu v obecnej polícii. Poistné na uvedený príspevok budú príslušníci obecnej polície platiť počas trvania pracovného pomeru k obecnej polícii vo výške 3 % z vymeriavacieho základu, z ktorého sa platí poistné na dôchodkové poistenie.

13. dôchodok

S účinnosťou od 1. apríla 2020 sa zavádza nová dôchodková dávka 13. dôchodok. Nárok na 13. dôchodok majú v zásade všetci poberatelia dôchodku vyplácaného Sociálnou poisťovňou, bez ohľadu na výšku dôchodku. Suma 13. dôchodku zodpovedá výške priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou k 31. decembru kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa určuje suma 13. dôchodku. To znamená, že napr. poberateľovi sólo starobného dôchodku sa vyplatí 13. dôchodok v sume zodpovedajúcej priemernej mesačnej sume starobného dôchodku.

 

 

Výkon detencie

V súvislosti s úpravou výkonu detencie (zákon č. 231/2019 Z. z. o výkone detencie a o zmene a doplnení niektorých zákonov) sa od 1. januára 2020 prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca a povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO), ak v čase trvania jej povinného poistenia bola umiestnená na výkon detencie v detenčnom ústave. Vznik prerušenia uvedených poistení sa posudzuje rovnako ako ich zánik a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako ich vznik.

S úpravou prerušenia poistenia súvisí aj úprava povinnosti SZČO oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie povinného nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia z dôvodu výkonu detencie prostredníctvom detenčného ústavu. Za zamestnanca oznamuje prerušenie poistenia (nemocenského, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti) z dôvodu výkonu detencie jeho zamestnávateľ a to do ôsmich dní od tohto prerušenia.

Zmluva o výkone činnosti športového odborníka

Od 1. januára 2020 sa na účely sociálneho poistenia fyzická osoba, ktorá uzatvorila zmluvu o výkone činnosti športového odborníka považuje za fyzickú osobu v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti, resp. dohody o brigádnickej práci študentov.

Zamestnávatelia budú povinní prihlasovať svojich zamestnancov, ktorí s účinnosťou najskôr od 1. januára 2020 uzatvorili zmluvu o výkone činnosti športového odborníka, do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako tzv. dohodárov.

Študent, ktorý bude pracovať na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka, bude považovaný za študenta pracujúceho na dohodu o brigádnickej práci študentov. Z toho mu vplýva možnosť uplatnenia odvodovej úľavy (výnimky maximálne 200 eur mesačne).

Rovnaká možnosť sa vzťahuje aj na osoby s priznaným starobným dôchodkom, invalidným dôchodkom, výsluhovým dôchodkom pri dovŕšení dôchodkového veku, invalidným výsluhovým dôchodkom s uzavretou zmluvou o výkone činnosti športového odborníka, nakoľko budú považovaní za osoby pracujúce na základe dohody o pracovnej činnosti.

Vyrovnávací príplatok

S účinnosťou od 1. januára 2020 sa vypúšťa právna úprava vyrovnávacieho príplatku a namiesto nej sa ustanovuje osobitný výpočet dôchodku (starobného, predčasného starobného a invalidného) pre federálnych poberateľov dôchodkov. Cieľom tejto právnej úpravy je dosiahnuť, že súčet českého čiastkového dôchodku a slovenského čiastkového dôchodku sa bude rovnať dôchodku, na ktorý by mal poistenec nárok, ak by získal iba slovenské obdobie dôchodkového poistenia. Podmienka získania 25 rokov obdobia dôchodkového poistenia už pri tejto úprave neplatí. Nárok na takýto dôchodok má každý, kto má nárok na dôchodok z ČR (starobný alebo invalidný) a získal najmenej rok poistenia podľa predpisov SR.

Pevné stanovenie dôchodkového veku

V súvislosti so zastropovaním dôchodkového veku sa od 1. januára 2020 upúšťa od určovania dôchodkového veku prostredníctvom tzv. dôchodkového automatu. Od tohto dátumu zákon pevne stanovuje dôchodkový vek pre všetky skupiny poistencov v členení na ročníky, pohlavie a počet vychovaných detí prehľadne v prílohe zákona.

Vyššie minimálne dôchodky

Od 1. januára 2020 sa mení systém výpočtu minimálneho dôchodku, a to jeho naviazaním na priemernú mzdu. Pre dosiahnutie minimálneho dôchodku bude po novom potrebné splniť podmienku 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia.

Pri 30 rokoch bude výška minimálneho dôchodku predstavovať 33 % z priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov a v roku 2020 dosiahne 334,30 eura. Pri získaní viac ako 30 rokov a menej ako 40 rokov obdobia dôchodkového poistenia sa bude minimálny dôchodok zvyšovať za každý rok o 2 % zo sumy životného minima a pri 40 a viac rokoch dôchodkového poistenia za každý rok o 3 % zo sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu.

Zároveň sa mení aj valorizácia minimálneho dôchodku = zvyšovať sa bude pravidelne v súlade s rastom priemernej mzdy a aj s rastom životného minima.

S účinnosťou od 1. januára. 2020 sa zmení pomer krátenia starobných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov a minimálnych dôchodkov vyplácaných sporiteľom v II. pilieri. Dotknutým dôchodcom sa tak zvýši dôchodok vyplácaný zo Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa rozhodne o zmene sumy uvedených dôchodkov najneskôr do 31. marca 2021.

V súlade s princípom „jedenkrát a dosť“ sa v jednotlivých právnych predpisoch ukladajúcich zákonnú povinnosť fyzických a právnických osôb preukázať plnenie odvodových povinností voči Sociálnej poisťovni priložením potvrdenia k žiadosti, tieto nahrádzajú elektronickým preverovaním splnenia povinnosti dotknutých fyzických a právnických osôb príslušným orgánom verejnej moci priamo v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom informačných systémov.

Od 1. decembra 2019 Sociálna poisťovňa na žiadosť orgánu verejnej moci poskytuje bezodkladne a bez súhlasu dotknutých osôb v elektronickej podobe údaje o evidovaných nedoplatkoch na poistnom na sociálne poistenie na účely preukázania skutočnosti ustanovenej osobitným predpisom.

Vo vzťahu k tzv. 13. a 14 . platu nastávajú od 1. septembra 2019 zmeny súvisiace s platením poistného na sociálne poistenie zamestnancom a jeho zamestnávateľom, ktoré sa vo vzťahu k 14. platu prejavia v decembri 2019 až 2021, a vo vzťahu k 13. platu v júni 2021.

V decembri 2019 až 2021 je od platenia poistného na sociálne poistenie oslobodený 14. plat zamestnanca najviac do sumy 500 eur, vyplatený každým jeho zamestnávateľom. Podmienkou tohto oslobodenia je, že 14. plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku (funkčného platu), zároveň pracovnoprávny (štátnozamestnanecký) vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trval k 31. októbru príslušného kalendárneho roka nepretržite aspoň 48 mesiacov a zamestnancovi bol v júni príslušného kalendárneho roka vyplatený aj 13. plat.

Obdobná „úľava“ sa bude vzťahovať na 13. plat vyplatený zamestnancovi v júni 2021. Od platenia poistného na sociálne poistenie bude oslobodený 13. plat najviac do výšky 500 eur, vyplatený zamestnancovi každým jeho zamestnávateľom. Podmienkou tohto oslobodenia je, že 13. plat musí byť vyplatený najmenej vo výške 500 eur a pracovnoprávny (štátnozamestnanecký) vzťah zamestnanca u zamestnávateľa musí trvať k 30. aprílu 2021 nepretržite aspoň 24 mesiacov.

Vianočný príspevok

Zvyšuje sa vianočný príspevok vrátane jednorazového zvýšenia na dvojnásobok jeho súčasnej úrovne. Maximálna suma vianočného príspevku vrátane jednorazového zvýšenia pre dôchodky, resp. úhrny súm dôchodkov nepresahujúce sumu životného minima 210,2 eura tak bude 200 eur. So stúpajúcou výškou dôchodku, resp. úhrnu súm dôchodkov sa bude výška vianočného príspevku lineárne znižovať.

Okrem zdvojnásobenia sumy vianočného príspevku sa rozširuje aj okruh dotknutých osôb prostredníctvom zvýšenia hranice nároku na vianočný príspevok z pôvodnej úrovne 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve na 65 %, t. j. v roku 2019 bude horná hranica na nárok na vianočný príspevok v sume 658,5 eura.

Neozbrojenému príslušníkovi finančnej správy, ktorého právny vzťah zakladajúci právo na príjem zo závislej činnosti trvá odo dňa jeho ustanovenia do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane, vzniká povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca podľa zákona o sociálnom poistení odo dňa preloženia alebo prevedenia na funkciu, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane alebo odo dňa jeho ustanovenia nanovo do funkcie, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane. Ustanovením neozbrojeného príslušníka finančnej správy do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane ako ozbrojeného príslušníka finančnej správy, jeho povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca podľa zákona o sociálnom poistení zaniká.

Dôchodkový strop

Dňa 28. marca 2019 NR SR schválila ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorým sa zavádza horná hranica (tzv. strop) dôchodkového veku na 64 rokov a zároveň jej primerané zníženie v závislosti od počtu vychovaných detí, maximálne o 18 mesiacov. Podrobnosti súvisiace so zastropovaním dôchodkového veku ustanoví zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Materské

Jednoznačne sa ustanovila možnosť súbežného poberania materského otcom a matkou dieťaťa, ak otec po dohode s matkou prevzal do starostlivosti staršie dieťa a matka sa súčasne stará o ich ďalšie dieťa.

Zároveň sa určil priaznivejší výpočet pravdepodobného vymeriavacieho základu na určenie materského pri tzv. reťazových pôrodoch tým, že sa ustanovilo, že:

  • suma materského poistenkyne pri ďalšom dieťati nebude vypočítaná z tzv. minimálneho vymeriavacieho základu ani v prípade, ak sa v rozhodujúcom období vyskytovalo okrem obdobia poberania materského alebo obdobia prerušenia nemocenského poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky (pri samostatne zárobkovo činnej osobe z dôvodu čerpania rodičovského príspevku), aj obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti,
  •  pravdepodobný denný vymeriavací základ pri ďalšom dieťati nebude nižší ako najvyšší z denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov, z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich materských z toho istého nemocenského poistenia.


Dôchodkový vek

S cieľom zabezpečiť, aby bol dôchodkový vek známy pre poistencov v dostatočnom časovom predstihu a bol lepšie zapamätateľný, sa určuje 5 rokov vopred a vyjadruje v rokoch a mesiacoch nasledovne:

Dôchodkový vek poistenca, ktorý

  • v roku 2019 dovŕši vek 62 rokov, je 62 rokov a 6 kalendárnych mesiacov,
  • v roku 2020 dovŕši vek 62 rokov, je 62 rokov a 8 kalendárnych mesiacov,
  • v roku 2021 dovŕši vek 62 rokov, je 62 rokov a 10 kalendárnych mesiacov,
  • v roku 2022 dovŕši vek 63 rokov, je 63 rokov,
  • v roku 2023 dovŕši vek 63 rokov, je 63 rokov a 2 kalendárne mesiace.


Doručovanie písomností Sociálnou poisťovňou

Od 1. januára 2019 sa zosúlaďuje právna úprava doručovania písomností Sociálnou poisťovňou so všeobecnou právnou úpravou doručovania v správnom konaní. Mení sa fikcia doručenia do vlastných rúk adresáta (inštitút náhradného doručenia) na novú fikciu - v prípade prevzatia uloženej písomnosti na pošte sa bude považovať za deň doručenia deň reálneho prevzatia tejto písomnosti na pošte (čo zákon o sociálnom poistení účinný do 31. decembra 2018 nepozná v prípade, ak si adresát zásielku počas uloženia na pošte prevzal po troch dňoch od jej uloženia). V prípade, ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, bude sa považovať za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky Sociálnej poisťovni, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistného na sociálne poistenie

Súčasťou vymeriavacieho základu zamestnanca, a aj jeho zamestnávateľa, na platenie poistného na sociálne poistenie, je aj príjem oslobodený od dane podľa § 5 ods. 7 písm. p) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 368/2018 Z. z. (nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v pracovnom pomere od zamestnávateľa, ktorého prevažujúca činnosť je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke, na účely zabezpečenia ubytovania v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne), ktoré plynulo zamestnancovi počas kalendárneho roka 2018.

Na účely sociálneho poistenia zamestnancom nebola v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2018 fyzická osoba v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa § 35 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Novela zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov účinná od 30. decembra 2018 predĺžila toto obdobie do 31. decembra 2021. To znamená, že športovci – zamestnanci budú sociálne poistení až od 1. januára 2022 a od tohto času vznikne všetkým športovcom – zamestnancom povinnosť platiť poistné a ich zamestnávateľom povinnosť platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie. Z toho vyplýva, že športovec – zamestnanec nebude do 31. decembra 2021 krytý dávkami sociálneho poistenia, ak nastane sociálna udalosť.

Ako doposiaľ bude športovcovi – zamestnancovi v období rokov 2019 - 2021 umožnené chrániť sa pred dôsledkami sociálnej udalosti prostredníctvom systému dobrovoľného nemocenského poistenia, dobrovoľného dôchodkového poistenia a dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti.

V súlade so všeobecnými zásadami platenia poistného na dôchodkové poistenie, v rámci ktorých je vymeriavací základ na platenie poistného ohraničený maximálnym vymeriavacím základom, sa vymeriavací základ na dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie ohraničuje sumou maximálneho mesačného vymeriavacieho základu a v prípade dodatočného zaplatenia poistného len za časť kalendárneho mesiaca, tak pomernou sumou minimálneho a maximálneho mesačného vymeriavacieho.

Vianočný príspevok

S cieľom zlepšovania postavenia nízkopríjmových dôchodcov sa aj v roku 2018 poskytuje jednorazové zvýšenie sumy vianočného príspevku o ďalších 12,74 eura tým poberateľom vianočného príspevku, ktorých dôchodky, resp. sumy viacerých dôchodkov, sú maximálne do výšky 2-násobku sumy životného minima (410,14 eura vrátane).

Sociálna poisťovňa na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby vydá do piatich pracovných dní od podania žiadosti písomný súhlas so zápisom v obchodnom registri, ak voči takejto osobe nevedie pohľadávku alebo ak pohľadávka neprevyšuje sumu vo výške určenej generálnym riaditeľom. Obdobne sa postupuje aj v prípade, ak ide o žiadosť obchodnej spoločnosti o vydanie súhlasu s výmazom z obchodného registra.

Od 1. júla 2018 sa dôchodcom, pracujúcim na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, poskytuje rovnaká výhoda, akú do tohto času majú žiaci stredných a študenti vysokých škôl. Budú mať právo určiť si dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, na základe ktorej nebudú mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. Oni a ich zamestnávatelia tak budú oslobodení od platenia odvodov na povinné dôchodkové poistenie (starobné a invalidné) a zamestnávatelia aj do rezervného fondu solidarity. Oslobodenie bude v rovnakej výške vymeriavacieho základu ako je tomu u študentov - 200 eur mesačne, čo predstavuje maximálne 2 400 eur ročne.

Uvedené sa týka poberateľov starobných dôchodkov, invalidných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov, invalidných výsluhových dôchodkov a výsluhových dôchodkov, ktorých poberatelia dovŕšili dôchodkový vek.

K najväčšej zmene dôjde u poberateľov predčasných starobných dôchodkov, ktorí do 30. júna 2018 vôbec nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť a zároveň poberať tento dôchodok. Od 1. júla 2018 sa umožňuje, aby aj poberateľ predčasného starobného dôchodku, ktorý si určil dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, mohol, do zákonom ustanovenej sumy príjmu - 2 400 eur ročne, vykonávať zárobkovú činnosť bez toho, aby mu zanikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku.

Od 1. januára 2018 sa odbremeňuje prevažná časť fyzických osôb, za ktoré platí poistné na dôchodkové poistenie štát, od podávania prihlášky a odhlášky v Sociálnej poisťovni. Uvedené sa týka prihlasovania fyzických osôb, ktoré sa starajú o dieťa do šiestich rokov veku, o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom od 6 do 18 rokov veku; fyzických osôb, ktorým sa poskytuje príspevok na opatrovanie a fyzických osôb, ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne. U väčšiny uvedených fyzických osôb najmä poberateľov rodičovského príspevku, osobných asistentov, a poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie tak bude vznikať dôchodkové poistenie platené štátom automaticky.

V tejto súvislosti a v súlade s princípom rovnakého zaobchádzania sa umožňuje aj nadobudnutie dôchodkových nárokov tým osobám, ktoré pred 1. januárom 2018 splnili všetky podmienky dôchodkového poistenia, okrem podania prihlášky na dôchodkové poistenie, t.j. aby sa im zhodnotilo obdobie starostlivosti ako obdobie dôchodkového poistenia. Uvedené sa týka fyzických osôb:

  • ktoré sa starajú o dieťa do šiestich rokov veku, o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom od 6 do 18 rokov veku,
  • ktorým sa poskytuje príspevok na opatrovanie,
  • ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne.

Predlžuje sa lehota na splnenie povinnosti zamestnávateľa predložiť Sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia z troch dní na osem dní. Tiež sa predlžuje lehota na odhlásenie zamestnanca zo Sociálnej poisťovne z 1 dňa na 8 dní a zosúlaďuje sa lehota na prihlásenie zamestnávateľa do registra zamestnávateľov s lehotou na prihlásenie zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedených Sociálnou poisťovňou. Predmetné opatrenia zjednodušia činnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni a poskytnú väčší časový priestor zamestnávateľom na splnenie uvedených povinností.

Naďalej bude na platenie poistného na úrazové poistenie sadzba 0,8 % z vymeriavacieho základu zamestnávateľa.

Zachováva sa pôsobnosť generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne rozhodovať o presúvaní finančných prostriedkov medzi základnými fondmi, v prípade ich nedostatkov v niektorom z nich.

Zjednocuje sa suma, do ktorej Sociálna poisťovňa dlžné poistné nepredpisuje so sumou nedoplatku na poistnom, do ktorej vzniká nárok na dávku nemocenského poistenia (5 EUR); rovnaká hranica platí aj na predpisovanie penále a na uloženie povinnosti vrátiť neprávom vyplatené dávky.

Umožňuje sa povoliť splátkový kalendár každému dlžníkovi na poistnom bez ohľadu na skutočnosť, či je povinný aktuálne odvádzať poistné a predlžuje sa lehota, na ktorú možno povoliť splátky dlžných súm z 18 na 24 mesiacov. Uvedeným opatrením sa rozšíri okruh osôb, ktoré budú môcť tento inštitút využiť vzhľadom na ich finančné pomery.

Predlžuje sa lehota, na ktorú možno povoliť splátky dlžných súm fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá je povinná vrátiť vyplatené sumy dávky, z 18 na 24 mesiacov.

Úprava súm starobných dôchodkov priznaných pred 1. januárom 2004

S účinnosťou od 1. januára 2018 sa vykoná prepočet a zvýšenie súm starobných dôchodkov (starodôchodkov) , ktorých suma bola vypočítaná podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení). Výpočet dôchodku podľa uvedených zákonov bol z dôvodu vysokej miery solidarity (maximálny priemerný mesačný zárobok na výpočet starobného dôchodku bol obmedzený sumou 4067, resp. 3000 Sk) výhodný najmä pre nízkopríjmových poistencov a nevýhodný pre poistencov s nadpriemernými zárobkami. V dôsledku uvedeného, niektorí, najmä nadpriemerne zarábajúci poistenci, ktorí požiadali o starobný dôchodok pred 1. januárom 2004, pociťujú ako krivdu skutočnosť, že suma ich dôchodku by bola vyššia, ak by bola určená podľa zákona č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení účinného od 1. januára 2004. Rozdiely v úrovni starobných dôchodkov vyplývajúce z rozdielnej právnej úpravy účinnej pred 1. januárom 2004 a právnej úpravy účinnej od tohto dňa, boli čiastočne kompenzované v roku 2006 a 2008 (§ 293k a 293aw zákona o sociálnom poistení). Napriek uvedenému je stále suma starobného dôchodku starodôchodcov s nadpriemernými príjmami nižšia ako suma, ktorá by bola za rovnakých podmienok určená podľa nového zákona.Cieľom právnej úpravy je preto dosiahnuť stav, aby suma starobného dôchodku uvedenej skupiny starodôchodcov bola približne rovnaká ako jeho suma určená podľa zákona o sociálnom poistení k 1. januáru 2004.

Podrobnejšie informácie

Zmena podmienok vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti a jej výplatu

S cieľom umožniť prístup k dávke v nezamestnanosti väčšiemu počtu poistencov, ktorí platili poistné na poistenie v nezamestnanosti (najmenej dva roky v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie) a aj s prihliadnutím na podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti v okolitých susedských členských štátoch Európskej únie, sa s účinnosťou od 1. januára 2018 zjednocujú podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti a dĺžka podporného obdobia v nezamestnanosti pre všetkých poistencov.

Od 1. januára 2018 musí byť poistenec na nárok na dávku v nezamestnanosti poistený najmenej dva roky v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Za predpokladu zjednotenia podmienok nároku na dávku v nezamestnanosti je dôvodné, aby bola jednotná pre všetkých poistencov aj dĺžka podporného obdobia v nezamestnanosti (6 mesiacov). Podporné obdobie v nezamestnanosti v dĺžke 6 mesiacov podľa zákona účinného od 1. januára 2018 sa bude vzťahovať aj na poistenca, ktorému bola priznaná dávka v nezamestnanosti podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017, ak sa mu dávka vypláca k 31. decembru 2017 a nárok na jej výplatu trvá aj po tomto dni a na poistenca, ktorý bol opätovné zaradený, do evidencie uchádzačov o zamestnanie po 31. decembri 2017 a vypláca sa mu dávka v nezamestnanosti počas zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti.

Úprava podmienok vzniku nároku na vyrovnávací príplatok

Právna úprava účinná do 31. decembra 2017 umožňovala vznik nároku na vyrovnávací príplatok poberateľovi, ktorému bol priznaný slovenský starobný dôchodok a český starobný dôchodok. Od 1. januára 2018 vznikne nárok na vyrovnávací príplatok aj poistencovi, ktorý má priznaný slovenský predčasný starobný dôchodok.

Výška vyrovnávacieho príplatku sa určí ako rozdiel medzi teoretickou (fiktívnou) sumou predčasného starobného dôchodku určenou výlučne podľa predpisov Slovenskej republiky s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú do rozdelenia ČSFR a dobu získanú podľa slovenských predpisov a úhrnom súm vyplácaného starobného dôchodku z Českej republiky a vyplácaného predčasného starobného dôchodku podľa predpisov Slovenskej republiky alebo starobného dôchodku, na ktorý sa zmenil predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku. Rovnako ako u poistenca, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, sa do úhrnu súm dôchodkov, ktoré sa odpočítajú od fiktívnej sumy predčasného starobného dôchodku, zaráta aj suma výsluhového dôchodku.

Od 1. júla 2017 sa zavádza výkon rozhodnutia vymáhaním pohľadávok Sociálnou poisťovňou tromi spôsobmi:

  • zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
  • prikázaním pohľadávky z účtu dlžníka v banke,
  • zrážkami z  dávok, ktoré svojmu dlžníkovi vypláca Sociálna poisťovňa.

Predpokladá sa pozitívny dopad tohto opatrenia na dlžníkov Sociálnej poisťovne vo všeobecnosti (odbúranie nákladov na trovy exekúcie, ktoré niekedy niekoľkonásobne prevyšovali sumu vymáhanej pohľadávky a ktoré musel dlžník zaplatiť exekútorovi). Rovnako sa predpokladá pozitívny dopad na činnosť Sociálnej poisťovne, ktorá v súvislosti s výberom poistného na sociálne poistenie disponuje údajmi potrebnými na výkon rozhodnutia vymáhaním pohľadávok, čo bude mať za následok rýchlejšiu reakciu Sociálnej poisťovne na neplatenie, neodvedenie poistného na sociálne poistenie a na realizáciu opatrení, zaručujúcich efektívnejšie postupy pri vymáhaní pohľadávok.

Zvýšenie sumy materského od 1.5.2017

Z dôvodu zlepšenia sociálnej a najmä finančnej situácie rodín s deťmi sa od mája zvyšuje materské z doterajších 70 % denného vymeriavacieho základu na 75 %. Rodičom poberajúcim materské tak vznikne nárok na približne 100 % čistého príjmu, ktorý dosahovali pred vznikom nároku na materské.

Sociálna poisťovňa predpíše fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, penále vo výške 0, 05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, alebo do dňa začatia kontroly, ale od 1. apríla 2017 aj do dňa, keď bola dlžná suma zaplatená exekútorovi.

Od 1. marca 2017 Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak ide o nevymáhateľnú pohľadávku podľa osobitného predpisu (zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Platenie poistného za poistencov štátu
Od 1. januára 2017 bola zrušená hranica 12 rokov na účely platenia poistného štátom. Podľa zákona č. 355/2016 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa s účinnosťou od 1. januára 2017 osobám, ktoré podali prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie a osobnej asistencie poskytovanej v rozsahu 140 a viac hodín mesačne, bude hodnotiť takéto obdobie na účely dôchodkového poistenia bez časového obmedzenia (doteraz najviac v rozsahu 12 rokov kumulovane). Uvedeným opatrením sa umožní napr. opatrovaním blízkej osoby v rozsahu najmenej 30 rokov získať nárok na minimálny dôchodok. Štát prevzal na seba povinnosť platiť za tieto osoby poistné na dôchodkové poistenie počas celého obdobia potreby opatrovania ťažko zdravotne postihnutých.

Maximálny vymeriavací základ
V zmysle zákona č. 285/2016 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 1. januára 2017 sa zvýšil maximálny mesačný vymeriavací základ na platenie poistného

  • na nemocenské poistenie zamestnancom, zamestnávateľom, povinne nemocensky poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne nemocensky poistenou osobou
  • na dôchodkové poistenie zamestnancom, zamestnávateľom, povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou
  • na poistenie v nezamestnanosti zamestnancom, zamestnávateľom a dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti
  • na garančné poistenie zamestnávateľom
  • do rezervného fondu solidarity zamestnávateľom, povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou

z 5-násobku na 7-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné, t.j. na sumu 6.181,00 EUR.
Postup pri platení a odvádzaní poistného na sociálne poistenie za jednotlivé skupiny poistencov, odvádzateľov a praktické rady nájdete na webovej stránke Sociálnej poisťovne, verejnoprávnej inštitúcie, ktorá vykonáva sociálne poistenie a ktorá bola zriadená na tento účel - http://www.socpoist.sk.

Zvyšovanie dôchodkových dávok a úrazových dávok
Vláda Slovenskej republiky pri prijímaní právnej úpravy zvyšovania dôchodkov v roku 2012 deklarovala, že v prípade prehlbovania rozdielu medzi rastom spotrebiteľských cien a rastom priemernej mzdy v neprospech rastu spotrebiteľských cien, prehodnotí spôsob zvyšovania dôchodkov. Vzhľadom na to, že v poslednom období prišlo k poklesu medziročného rastu spotrebiteľských cien a dôchodky v roku 2017 by sa zvýšili len o minimálnu sumu, bola prijatá právna úprava, ktorá garantuje pevnú sumu zvýšenia v roku 2017, ktorá sa určila najmenej ako 2 % z priemernej mesačnej sumy daného druhu dôchodku. Rovnakým spôsobom sa určilo aj minimálne percento zvýšenia úrazovej renty.

Priemerný osobný mzdový bod
S účinnosťou od 1. januára 2017 prišlo k tzv. zmrazeniu koeficientov úpravy priemerných osobných mzdových bodov pri výpočte dôchodkov. Toto opatrenie bolo prijaté v súvislosti zvýšením maximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie (s výnimkou úrazového poistenia) z 5-násobku na 7-násobok priemernej mzdy, aby vysokopríjmoví poistenci, ktorí odvádzajú vyššiu platbu poistného na dôchodkové poistenie a sú týmto spôsobom solidárni s nízkopríjmovými poistencami, mali tieto zvýšené odvody aspoň čiastočne premietnuté do výpočtu dôchodkových dávok.

Dôchodkový vek
Od 1. januára 2017 sa mení spôsob určovania dôchodkového veku. Dôchodkový vek na rok 2017 je 62 rokov a 76 dní.
Nový spôsob určovania dôchodkového veku sa netýka poistencov narodených do 31. decembra 1954, žien narodených do 31. decembra 1961, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia o znížení dôchodkového veku v závislosti od počtu vychovaných detí a poistencov, ktorým sa zachováva nárok na znížený dôchodkový vek vzhľadom na počet odpracovaných rokov v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie alebo do I. alebo II. kategórie funkcií.

Denný vymeriavací základ na určenie nemocenskej dávky a náhrady príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti
Zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu na nemocenské dávky v roku 2017 z 1,5-násobku priemernej mzdy na 2-násobok priemernej mzdy znamená zvýšenie maximálneho denného vymeriavacieho základu zo 43,5453 eur na 58,0603 eur. Uvedená zmena prináša zvýšenie maximálnej výšky materského, nemocenského a ošetrovného. Rodičia teda môžu dostať materské až do maximálnej sumy 1260 eur v mesiaci, ktorý má 31 kalendárnych dní a do sumy 1219,3 eur v mesiaci, ktorý má 30 kalendárnych dní. Maximálna suma nemocenského sa zvýšila zo 742,5 eur na 990 eur v mesiaci, ktorý má 31 kalendárnych dní a zo 718,5 eur na 958 eur v mesiaci, ktorý má 30 kalendárnych dní. Suma ošetrovného za 10 kalendárnych dní z maximálneho vymeriavacieho základu sa zvyšuje z 239,5 eur na 319,4 eur.

Vdovské a vdovecké dôchodky
Vdovám, ktoré ovdoveli pred 1. januárom 2004 a ktorým zanikol nárok na vdovský dôchodok alebo nárok na jeho výplatu sa bude posudzovať opätovný nárok na tento dôchodok alebo nárok na jeho výplatu podľa predpisov účinných v čase úmrtia manžela s tým, že možnosť splnenia stanovených podmienok už nebude časovo obmedzená. Nárok na vdovský dôchodok tak ženám vznikne kedykoľvek po splnení zákonom stanovenej podmienky napr. dovŕšením veku 50 rokov.
Vdovcom, ktorí ovdoveli pred 1. januárom 2004 a ktorým nevznikol nárok na vdovecký dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2016, sa bude posudzovať nárok na vdovecký dôchodok podľa rovnakých podmienok nároku na vdovecký dôchodok týchto vdovcov účinných do 31. decembra 2015 bez časového obmedzenia troch rokov na splnenie stanovených podmienok.

Vyrovnávací príplatok
Od 1. januára 2016 sa zaviedol vyrovnávací príplatok ako nová dôchodková dávka, ktorej účelom je kompenzovať negatívne dôsledky rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) na dôchodky niektorých poistencov.
Poistencovi, ktorý splní zákonom ustanovené podmienky, by mal vyrovnávací príplatok zabezpečiť, aby úhrnná suma jeho slovenského a českého starobného dôchodku dosiahla sumu dôchodku, ktorá by mu patrila, ak by sa aj doby zamestnania na území Českej republiky získané pred 1. januárom 1993 hodnotili na účel slovenského starobného dôchodku.

Zvýšenie sumy materského
S účinnosťou od 1. januára 2016 sa zvyšuje materské zo 65 % na 70 % denného vymeriavacieho základu. Rodičia na materskej dovolenke tak dostanú od prvého januára 2016 reálne viac ako 91 % predchádzajúceho príjmu v čistom. Zmena sa týka aj tých, ktorí začali dávku poberať pred týmto termínom a stále ju poberajú.

Minimálny dôchodok
Od 1. júla 2015 sa zaviedol minimálny dôchodok. Účelom minimálneho dôchodku je zabezpečiť poistencovi dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi. O priznanie minimálneho dôchodku nie je potrebné žiadať, o nároku na zvýšenie dôchodku na minimálny dôchodok rozhodne Sociálna poisťovňa.

Odhlasovacia a prihlasovacia povinnosť pre SZČO

Od 1. januára 2015 sa ruší prihlasovacia a odhlasovacia povinnosť na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe a zavádza sa povinnosť Sociálnej poisťovne oznámiť samostatne zárobkovo činnej osobe vznik povinného poistenia, ako aj výšku poistného.

Prepočítanie starobného dôchodku pri výkone zárobkovej činnosti

Od 1. januára 2015 zákon umožní poistencom, ktorí po priznaní starobného dôchodku ďalej vykonávajú zárobkovú činnosť, požiadať o tzv. prepočet sumy starobného dôchodku raz ročne, bez ohľadu na to, či výkon zárobkovej činnosti ukončia, alebo v ňom pokračujú. Do 31. decembra 2014 je takýto prepočet možný len po zániku dôchodkového poistenia.

Strana: [1]  [2]