Hlavné menu


Koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia

Voľný pohyb pracovníkov patrí medzi základné zásady EÚ, to znamená, že občania EÚ majú právo hľadať si zamestnanie v inej krajine EÚ a pracovať v nej, bývať v nej na tento účel,  a takisto majú právo na rovnaké zaobchádzanie ako štátni príslušníci danej krajiny, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, pracovné podmienky a všetky ďalšie sociálne a daňové výhody.

Koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia predstavuje súbor pravidiel a princípov, ktorých cieľom je v rámci zásady voľného pohybu osôb chrániť práva občanov v oblasti sociálneho zabezpečenia pri pobyte či výkone práce v iných krajinách EÚ, na Islande,
v Lichtenštajnsku, Nórsku a Švajčiarsku. Jej zámerom je zároveň zlepšiť efektivitu spolupráce príslušných inštitúcií zodpovedných za aplikáciu pravidiel sociálneho zabezpečenia v rámci členských štátov EÚ.

Novými koordinačnými predpismi, ktoré sa uplatňujú od 1. mája 2010 a uľahčujú mobilitu v rámci EÚ, a to pre pracovníkov, ich rodinných príslušníkov, ale aj pre mladých ľudí a ostatných občanov, sú:

  • Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia
  • Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia
  • Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a určuje sa obsah jeho príloh.

Od 1. 1. 2011 je účinné nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1231/2010, ktorým sa rozširuje pôsobnosť nariadenia (ES) č. 883/2004 a nariadenia č. 987/2009 na štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktoré sa tieto nariadenia zatiaľ nevzťahujú iba z dôvodu ich štátnej príslušnosti (nevzťahuje sa na Dánsko, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Švajčiarsko a Veľkú Britániu) (nahradilo Nariadenie Rady (ES) č. 859/2003 zo 14.mája 2003, ktorým sa rozširujú ustanovenia nariadenia (EHS) č. 1408/71 a nariadenia (EHS) č. 574/72 štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa doteraz tieto ustanovenia nevzťahujú výhradne
z dôvodu ich štátnej príslušnosti)

Od 1. 4. 2012 sa k aplikácii nových koordinačných nariadení zaviazalo Švajčiarsko.

Od 1. 6. 2012 sa k aplikácii nových koordinačných nariadení zaviazali štáty EHP (Island, Lichtenštajnsko, Nórsko).

Od 28. 6. 2012 je účinné nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 465/2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004, o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 987/2009, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia (ES) č. 883/2004 – týka sa najmä uplatňovania článku 13 nariadenia č. 883/2004.

Tieto koordinačné nariadenia nenahrádzajú vnútroštátne právne predpisy, ale určujú, ktorý systém sociálneho zabezpečenia, ktorého štátu je pre konkrétnu osobu v jej konkrétnej situácii príslušný. Ak sa osoba nachádza v tzv. cezhraničnej situácii napr. býva v jednom členskom štáte a pracuje v druhom členskom štáte, alebo pracuje vo viacerých členských štátoch, koordinačné nariadenia v týchto prípadoch stanovujú pravidlá a princípy, podľa ktorých sa určuje, v ktorej krajine bude daná osoba poistená na sociálne zabezpečenie, aké dávky sociálneho zabezpečenia jej budú vyplácané a za akých podmienok. Pravidlá koordinácie zabraňujú tomu, aby osoba podliehala súčasne právnym predpisom viacerých členských štátov, a z toho dôvodu platila príspevky do viacerých systémov alebo poberala dávky toho istého druhu z viacerých štátov.

Slovenská republika po pristúpení k Európskej únii aplikovala v oblasti sociálneho zabezpečenia vo vzájomných vzťahoch s ostatnými členskými štátmi:

Nariadenie Rady (EHS) Č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva a Nariadenie Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972 ustanovujúce postup vykonávania Nariadenia (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia pre zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodiny pohybujúce sa v rámci spoločenstva.

Tieto nariadenia boli nahradené novými nariadeniami č. 883/2004 a 987/2009.

Pôvodné nariadenia zostali v platnosti počas prechodného obdobia určeného novým nariadením č. 883/2004.

Nariadenie je všeobecne záväzný právny akt, ktorý je priamo uplatniteľný vo svojej celistvosti v celej EÚ. Je záväzné vo všetkých častiach a platí okamihom vstupu do platnosti bezprostredne vo všetkých členských štátoch EÚ. Všetky orgány členských štátov, správne orgány a súdy sú povinné nariadenia uplatňovať.

Základnými princípmi koordinačných predpisov sú: rovnaké zaobchádzanie a nediskriminácia, uplatnenie legislatívy/právneho poriadku vždy len jedného štátu, sčítanie dôb poistenia a export dávok do zahraničia. 

  1. 1) Rovnaké zaobchádzanie a nediskriminácia

Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, poberajú tie isté dávky a majú tie isté povinnosti podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu ako štátni príslušníci daného členského štátu. Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia na základe štátneho občianstva, a to aj v oblasti sociálneho zabezpečenia. Všeobecný princíp rovnosti zaobchádzania má osobitný význam pre pracovníkov, ktorí nebývajú v členskom štáte, v ktorom pracujú, vrátane cezhraničných pracovníkov.

Súčasťou tohto princípu je aj rovnosť zaobchádzania pri dávkach, príjmoch, faktoch a udalostiach. Členské štáty sú povinné zohľadniť pri priznávaní a vyplácaní dávok sociálneho zabezpečenia všetky skutočnosti, ktoré sa stali v inom členskom štáte ako keby sa  stali na území daného štátu, a sú rozhodujúce vo vzťahu k dávkam sociálneho zabezpečenia. 

  1. 2) Určenie uplatniteľnej legislatívy - uplatnenie legislatívy jedného štátu

Všeobecným pravidlom je, že sa na osobu v konkrétnom čase uplatňuje legislatíva len jedného štátu, takže príspevky resp. poistenie na sociálne zabezpečenie platí/odvádza osoba len v jednej krajine.
O právnom poriadku štátu, ktorý sa na osobu vzťahuje, rozhodujú inštitúcie sociálneho zabezpečenia a osoba nemá možnosť si vybrať, ktoré právne predpisy sa budú na ňu vzťahovať.

Hlava II - články 11 až 16 nariadenia 883/04 obsahujú ustanovenia, ktoré určujú pravidlá určovania príslušnosti k právnym predpisom, keď je osoba zamestnaná alebo samostatne zárobkovo činná, prípadne neaktívna. Pravidlá stanovené nariadením sú výlučné, záväzné a nadradené vnútroštátnym legislatívam - tak pre platenie príspevkov poistného, ako aj pre poskytovanie dávok.

Koordinačné nariadenia sú primárne založené na princípe lex loci laboris, teda príslušnou legislatívou je legislatíva štátu, v ktorom je osoba zamestnaná alebo vykonáva samostatne zárobkovú činnosť. Pre osoby zamestnané vo viac ako jednom štáte, resp. zamestnané v jednom štáte a samostatne zárobkovo činné v inom štáte atď., existujú osobitné pravidlá.

Osoba, podlieha právnym predpisom len jedného členského štátu - Článok 11 ods. 1 nariadenia 883/04.

Zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby podliehajú zásadne právnym predpisom toho členského štátu, v ktorom vykonávajú svoje zamestnanie alebo samostatnú zárobkovú činnosť - čl. 11 ods. 3, písm. a) nariadenia 883/04.

Neaktívne osoby, dôchodcovia podliehajú podliehajú právnym predpisom členského štátu bydliska - čl. 11 ods. 3 písm. e).

Zamestnanci, ktorých ich zamestnávateľ vyšle do iného členského štátu, aby tam v jeho mene vykonávali prácu, naďalej podliehajú právnym predpisom vysielajúceho členského štátu po dobu najviac 24 mesiacov. V takomto prípade hovoríme o tzv. vysielaní. Podobné ustanovenia platia aj pre samostatne zárobkovo činné osoby - článok 12 nariadenia 883/04.

Určovanie jednej príslušnej legislatívy v prípadoch vykonávania činností v dvoch alebo viacerých členských štátoch upravuje článok 13 nariadenia 883/04.

Dva alebo viac členských štátov, príslušné orgány týchto štátov alebo úrady určené týmito orgánmi môžu v zmysle čl. 16 spoločnou dohodou upraviť výnimky z článkov 11 až 15 v záujme určitých osôb alebo určitých kategórií osôb. 

  1. 3) Úhrn dôb poistenia - zachovanie práv počas ich nadobúdania

Nariadenie obsahuje ustanovenia, ktoré zabezpečujú, že pre nadobudnutie práva na dávky treba tam, kde to pripadá do úvahy, započítať poistné obdobia dosiahnuté v iných členských štátoch, to znamená pri rozhodovaní o dávke sociálneho zabezpečenia sa zohľadnia v prípade potreby aj predchádzajúce obdobia, keď bola osoba poistená, pracovala alebo bývala v iných členských štátoch. 

  1. 4) Zásada exportovateľnosti - upustenie od pravidiel bydliska

Ak máte nárok na peňažné dávky v jednej krajine, vo všeobecnosti vám môžu byť vyplácané aj keď žijete v inej krajine. Táto zásada sa označuje ako zásada exportovateľnosti (možnosť prenosu nároku na dávku do iného štátu).

Peňažné dávky splatné podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov nepodliehajú žiadnemu zníženiu, zmenám a doplneniam, pozastaveniu, odňatiu alebo odobratiu na základe skutočnosti, že príjemca alebo jeho rodinní príslušníci majú bydlisko v inom členskom štáte, ako je štát, kde sa nachádza inštitúcia zodpovedná za poskytovanie dávok. 

  1. 5) Zamedzenia súbehu dávok

Pokiaľ nie je ustanovené inak, koordinačné nariadenia nepriznávajú ani nezachovávajú nárok na niekoľko dávok toho istého druhu za jednu a tú istú dobu povinného poistenia.

Ďalším cieľom koordinačných nariadení, ako bolo už spomenuté vyššie, je posilňovanie a rozvíjanie spolupráce medzi členskými štátmi a ich inštitúciami v oblasti sociálneho zabezpečenia, aby sa zohľadnili konkrétne otázky týkajúce sa určitých kategórií osôb. Podporujú realizáciu opatrení pre cezhraničnú spoluprácu v oblasti koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia.

Spolupráca inštitúcií spočíva najmä vo výmene informácií o osobách, ktoré si v rámci svojho cezhraničného pohybu uplatňujú práva sociálneho zabezpečenia. Sú to najmä informácie o dobách zamestnania alebo poistenia a o dávkach, ktoré osoby poberajú v tom ktorom členskom štáte.

Komunikácia medzi jednotlivými príslušnými inštitúciami členských štátov sa uskutočňuje prostredníctvom systému európskych formulárov, prenosných dokumentov a štandardizovaných elektronických dokumentov (SED), ktoré sú potrebné na určenie nároku na dávky, uvedenie počtu a typu poistných období, oznámenie stupňa pracovnej neschopnosti, ohlásenie výšky vyplácaných dávok a pod. Všetky formuláre sú schvaľované Európskou komisiou.

V súčasnosti sa prechádza na nový elektronický spôsob komunikácie prostredníctvom elektronického systému výmeny údajov o sociálnom zabezpečení EESSI .

Elektronická výmena informácií bola zavedená za účelom efektívnejšieho a rýchlejšieho komunikovania a výmeny informácií sociálneho zabezpečenia medzi príslušnými inštitúciami členských štátov.

Elektronická výmena údajov zrýchli konanie v oblasti určenia uplatniteľnej legislatívy, priznávania dávok sociálneho zabezpečenia a zároveň zníži administratívne náklady inštitúcií.

Pre určité oblasti sa v nevyhnutých prípadoch budú môcť aj naďalej používať papierové formy dokumentov, ide o tzv. prenosné dokumenty. Prenosný dokument je dokument, ktorý slúži na účely sociálneho zabezpečenia a nie je to dokument, ktorý potvrdzuje totožnosť držiteľa dokumentu. Prenosný dokument sa musí predkladať inštitúcii sociálneho zabezpečenia spoločne s riadnymi dokladmi o totožnosti.

Toto nariadenie sa zameriava na občana, vzťahuje sa na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých, ako aj na štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa dovtedy tieto nariadenia nevzťahovali výhradne z dôvodu ich štátnej príslušnosti. .

Okrem toho sa nariadenie vzťahuje aj na pozostalých po osobách, na ktoré sa vzťahovali právne predpisy jedného alebo viacerých členských štátov, bez ohľadu na štátnu príslušnosť takýchto osôb, keď sú ich pozostalí štátnymi príslušníkmi členského štátu alebo osobami bez štátnej príslušnosti alebo utečencami s bydliskom v jednom z členských štátov.

Koordinačné nariadenia osobitne upravujú postavenie aj ďalších kategórií osôb, ktorými sú:

  • pracovníci z pohraničnej oblasti,
  • sezónni pracovníci,
  • vyslané osoby,
  • námorníci,
  • osoby zamestnané na diplomatických zastupiteľstvách a konzulárnych úradoch,
  • obslužný personál Európskych spoločenstiev.

Nariadenie sa vzťahuje na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú nasledovných oblastí sociálneho zabezpečenia:

  • nemocenské dávky (napr. nemocenské peňažné dávky, vecné dávky zdravotnej starostlivosti),
  • dávky v materstve a rovnocenné dávky v otcovstve (napr. materské),
  • dávky v invalidite (napr. invalidné dôchodky),
  • dávky v starobe (napr. starobné dôchodky),
  • pozostalostné dávky (napr. vdovské, vdovecké a sirotské dôchodky),
  • dávky v súvislosti s pracovnými úrazmi a chorobami z povolania,
  • podpora pri úmrtí (príspevok na pohreb),
  • dávky v nezamestnanosti (dávka v nezamestnanosti),
  • preddôchodkové dávky (nejedná sa o predčasný dôchodok),
  • rodinné dávky (napr. prídavok na dieťa, rodičovský príspevok a iné).

Zmluva o pristúpení k Európskej únii (EÚ), rozšírila vecný, osobný a priestorový rozsah platnosti nariadení (EHS) 1408/71 a 574/72 od 1.mája 2004 na desať nových štátov: Českú republiku, Estónsku republiku, Cyperskú republiku, Lotyšskú republiku, Litovskú republiku, Maďarskú republiku, Maltskú republiku, Poľskú republiku, Slovinskú republiku, Slovenskú republiku.

Nové nariadenia 883/2004 a 987/2009 sa uplatňujú na území týchto členských štátov: Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Dánsko (bez Grónska), Estónsko, Fínsko, Francúzsko (vrátane ostrova Korzika a zámorských departamentov - ostrovov Guadeloupe, Martinique, Réunion, Francúzska Guyana, ale bez zámorských teritórií v Austrálii a Antarktíde, Francúzskej Polynézii, Mayotte, Novej Kaledónii, Wallis, Saint-Pierre-Miquelon a Futuna), Grécko, Holandsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko (vrátane autonómnych oblastí Madeira a Azory), Rakúsko, Rumunsko, Slovenská republika, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko, Veľká Británia (vrátane Severného Írska a Gibraltáru) a v Nórsku, na Islande, v Lichtenštajnsku a Švajčiarsku.

Príslušný orgán

Kompetentná inštitúcia - príslušný úrad je spravidla ministerstvo alebo iný rovnocenný úrad zodpovedný za systémy sociálneho zabezpečenia na celom území alebo časti územia daného štátu.

Na Slovensku je to:

  • Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
  • Ministerstvo zdravotníctva SR

 

Prístupový bod

Prístupový bod je subjekt, ktorý plní funkciu elektronického kontaktného bodu, automatického smerovania na základe adresy a inteligentného smerovania na základe softvéru, ktorý umožňuje automatické kontrolovanie a smerovanie a/alebo zásah ľudského činiteľa.

V rámci SR plní úlohu prístupového bodu: Sociálna poisťovňa

 

Styčný orgán

Pre jednoduchšie uplatňovanie nariadení v praxi môžu kompetentné inštitúcie určiť styčné orgány - inštitúcie, ktoré priamo medzi sebou komunikujú a priamo sa obracajú na iné styčné orgány v príslušných členských štátoch EÚ/EHP a Švajčiarska.

Styčné orgány v rámci svojej vecnej príslušnosti zabezpečujú uplatňovanie nariadení, vysvetľujú a informujú žiadateľov, resp. poberateľov dávok sociálneho zabezpečenia o ich právach a povinnostiach.

 

Styčné orgány v SR pre jednotlivé druhy dávok sú:
  • Sociálna poisťovňa

Nemocenské peňažné dávky

Dávky v materstve rovnocenné dávky v otcovstve

Dávky v invalidite

Dávky v starobe

Pozostalostné dávky

Pracovné úrazy a choroby z povolania

Dávka v nezamestnanosti

  • Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny

Rodinné dávky

Podpora pri úmrtí

  • Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

Vecné dávky zdravotnej starostlivosti

 

Inštitúcie miesta bydliska a inštitúcie miesta pobytu

Príslušná inštitúcia podľa miesta bydliska (pobytu) je podľa terminológie koordinačných predpisov inštitúcia, ktorej prináleží vykonávanie vnútroštátnych právnych predpisov.

Príslušnou inštitúciou pre jednotlivé druhy dávok vo všeobecnosti v Slovenskej republike sú:

  • Sociálna poisťovňa - pobočky

Nemocenské peňažné dávky

Dávky v materstve rovnocenné dávky v otcovstve

Dávky v invalidite

Dávky v starobe

Pozostalostné dávky

Pracovné úrazy a choroby z povolania

Dávka v nezamestnanosti

  • úrady práce sociálnych vecí a rodiny

Rodinné dávky

Podpora pri úmrtí (príspevok na pohreb)

  • zdravotné poisťovne

Vecné dávky zdravotnej starostlivosti

Právne predpisy uplatňované v oblasti koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia


Konsolidované znenia


Účinné od 1. januára 2014


Účinné od 8. januára 2013


Účinné od 28. júna 2012


Účinné od 11. januára 2011


Účinné od 1. mája 2010


Nariadenie, týkajúce sa príslušníkov tretích krajín

Účinné od 1. januára 2011

  1.  

Rozhodnutia, týkajúce sa štátov EHP a Švajčiarska


Platnosť od 1. januára 2015


Platnosť od 1.apríla 2012


Platnosť od 1. júna 2012


Platnosť od 1. februára 2013

 


Pôvodné právne predpisy v oblasti koordinácie